Denník E

© N Press s.r.o.

Estóncom stačilo na digitálny štát 20-krát menej peňazí, než minulo Slovensko

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenské IT systémy budujú firmy, ktoré vyrástli predovšetkým na štátnych zákazkách.

Keď má Anna Piperalová záujemcom priblížiť, o čom je estónska štátna správa, pomôže si jednoduchým trikom. Na začiatok vymenuje veci, ktoré sa v Estónsku ešte nedajú vybaviť po sieti.

„Nemôžete cez internet uzavrieť manželstvo, nemôžete sa rozviesť a nemôžete predať dom,“ vysvetľuje.

Anna Piperalová šéfuje inštitúcii s názvom e-Estonia Showroom. Zahraničným návštevníkom, ku ktorým sa pred pár dňami pridala prezidentská delegácia zo Slovenska, ukazuje, ako môže vyzerať moderný štát.

„Takto si môžete cez internet vybaviť prídavky na deti, takto sa zase zapíšete na univerzitu,“ predvádza na svojom notebooku.

A čo je podstatné, miestni obyvatelia tieto možnosti aj využívajú. „Napríklad deväťdesiat percent daňových priznaní je u nás vyplnených elektronicky,“ spresňuje Anna.

Z pohľadu bežného obyvateľa nejde o žiadnu náročnú procedúru. Estónci majú svoje občianky vybavené čipom. Preukaz zasunú do čítačky, ktorú majú pripojenú k počítaču, preklikajú sa na príslušnú stránku, vyplnia a odošlú.

„Väčšina úradných formulárov je u nás podpísaná elektronicky,“ dodáva Anna.

Video: Anna Piperalová približuje, o čom je e-Estónsko

Nezvyklá otázka

Že sú Estónci vo svojej internetovej byrokracii vzorom pre celú Európu, je všeobecne známe. Už menej sa však vie, koľko ich tieto výdobytky stáli.

Samotní Estónci zostávajú pri otázke na túto tému zaskočení – na náklady sa ich totiž pýtajú len návštevníci z krajín, ako je Slovensko, kde sú IT zákazky symbolom tunelovania. „Ja sama tieto čísla nemám, môžem vás len odkázať na naše ministerstvo financií,“ odpovedá Anna.

Estónske ministerstvo financií pred časom svoju čiastku skutočne zverejnilo. Zástupca štátneho tajomníka Taavi Kotka pre agentúru Bloomberg povedal, že celý estónsky systém stál 50 až 60 miliónov eur.

„V tom sú započítané všetky náklady na údržbu, mzdy pracovníkov aj investície,“ poznamenal Kotka.

Slovenské reálie

Čo na to Slovensko? Slovenské vlády budujú svoj elektronický štát pod hlavičkou programu známeho ako OPIS.

Celý názov znie Operačný program Informatizácia spoločnosti a jeho výkladnou skriňou je portál Slovensko.sk, ktorý štát propaguje v televíznych reklamách.

Doterajší účet? Do konca tohto roku majú výdavky na OPIS dosiahnuť presne 1,153 miliardy eur.

Väčšinu z toho by oficiálne mala hradiť Európska komisia. Lenže bruselskí úradníci už oznámili, že vzhľadom na pochybný výber dodávateľov odmietajú preplatiť prvých sto miliónov eur.

Do týchto čísel navyše nie sú zahrnuté viaceré IT zákazky, ktoré sa v súčasnosti ešte len rozbiehajú.

Napríklad minister dopravy Ján Počiatek by do volieb rád uzavrel zmluvy na „informačný systém výstavby“ za 44,7 milióna alebo na „atlas pasívnej infraštruktúry“ za 48 miliónov.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák zase ohlásil tender na elektronické preukazy poistencov za ďalších 27 miliónov.

Video: Web Slovensko.sk propagujú televízne reklamy

https://www.youtube.com/watch?v=mDYiC9BkPcE

A hlavne: spomínané čísla zohľadňujú len náklady na vývoj a nákup technických zariadení. Čo všetko bude stáť následná údržba slovenských štátnych systémov, zatiaľ nevie nikto.

„Mňa mrzí, že na Slovensku sme preinvestovali stovky miliónov eur a život našich občanov sa nezjednodušil,“ konštatoval pri návšteve Estónska aj prezident Andrej Kiska.

Estónske cifry

Informácia, že Estóncom sa podarilo ich digitálny štát vybudovať za dvadsaťkrát menej peňazí, môže pôsobiť neuveriteľne. Bližší pohľad však dokazuje, že Estónci sa skutočne pohybujú v úplne iných dimenziách.

Slovenskej prezidentskej delegácii napríklad tento týždeň vysvetľovali, že náklady na sčítanie ľudu u nich dosahujú sedemtisíc eur. Dôvod? Údaje o občanoch má vláda v elektronických databázach, z ktorých si ich len vytiahne.

A nijak ambiciózne nebolo Estónsko ani pri čerpaní peňazí európskych fondov. Napríklad pri operačnom programe „zvyšovanie povedomia o informatizácii spoločnosti“ si vystačili s čiastkou 3,2 milióna.

Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácie v čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.
Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácii na čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.

Zbytočné čipy?

Na druhej strane sa nedá tvrdiť, že by ani Slovensko za vynaložené peniaze nič nepostavilo.

Napríklad finančná správa pred časom zaviedla pre platcov DPH elektronickú kontrolu obchodov, ktorá podľa nej výrazne napomáha odhaľovať daňové podvody.

Slovenskí právnici zase môžu využívať pilotnú verziu databázy Slov-Lex, do ktorej sa previedla zbierka zákonov. A záväzný výpis z katastra nehnuteľností môžu obyvatelia po novom získať i na vybraných pracoviskách pošty.

Problémom však je, že na absolútnu väčšinu úkonov potrebujú Slováci stále behať po úradoch, vypĺňať papierové tlačivá a kupovať si kolky.

„Napríklad keď sa vám narodí dieťa, musíte dobehnúť na matriku, do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Beháte od dverí k dverám,“ poznamenal v rozhovore pre Denník N programátor Ján Suchal, jeden z kritikov štátnych projektov.

Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez web, v praxi to však využíva málokto.
Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez počítač, v praxi to však využíva málokto.

A ďalší problém: ministerstvo vnútra síce už dva roky vydáva občianske preukazy s čipom, lenže iba nízke percento ľudí si k nim vybavilo aj elektronický podpis. Bez neho im elektronická občianka neponúka žiadny bonus.

„Štát nijak nemotivuje ľudí, aby elektronické služby využívali. Keď totiž chcete niečo riešiť napríklad s úradom práce, tak nakoniec zistíte, že to z domova nejde. Ich formuláre sú také komplikované, že si bez úradníčky na okienku neporadíte,“ dodal Suchal.

Uzavretá liga

Už teraz je zrejmé, že Slovensko uchopilo celú digitalizáciu za zlý koniec. Základnou chybou bolo, že vláda nechala úradníkov na jednotlivých ministerstvách, aby si oddelene budovali vlastné systémy, ktoré sa následne len zložito lepia do jedného celku.

„Každé ministerstvo sa hrá len na svojom vlastnom ihrisku a tvária sa, že je všetko v poriadku,“ hovorí Suchal.

Pri zmene vlád v rokoch 2010 a 2012 sa navyše úradnícke garnitúry obmieňali, čo celý proces spomalilo.

A samostatnou kapitolou sú firmy, ktoré pre štát systémy budujú a u ktorých aj končí veľká časť peňazí. Viaceré z nich nikdy nepatrili medzi hviezdy odvetvia IT, ale vyrástli práve na štátnych zákazkách.

Napríklad ministerstvo financií aj ministerstvo obrany si na svoje projekty najíma spoločnosť Sevitech, v ktorej podniká rodina Jozefa Brhela, jedného z mužov v pozadí Smeru.

Ešte pred spustením štátnych projektov v roku 2008 vykázala Sevitech podľa databázy Finstat tržby vo výške len 156-tisíc eur. Za minulý rok to už bolo 32 miliónov.

Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií zase radi spolupracujú s firmou Sevitech.
So Sevitechom rada spolupracuje Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií.

Podobné to je so spoločnosťou bit-Studio, ktorá donedávna patrila do skupiny firiem Juraja Širokého, tiež kamaráta špičiek Smeru.

Počas Radičovej vlády sa ročné tržby Širokého informatikov pohybovali na úrovni okolo päť miliónov eur. Vlani už firma bit-Studio zaznamenala tržby vo výške necelých 22 miliónov eur.

Firmy tohto typu pritom fungujú len ako takzvaní integrátori. Štát s nimi síce podpíše kontrakt, ale gro vývojárskej práce urobí reťazec menších IT spoločností.

Dôvera v biznisové riešenie

Naopak, Estónci sa snažili už v začiatkoch potlačiť vplyv politikov a úradníkov. Miesto toho celý dizajn zverili súkromným firmám, kam patrili aj miestne banky či mobilní operátori. „Náš e-government je vlastne vyvinutý súkromným sektorom,“ vysvetlil v pondelok na stretnutí s Kiskom estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves.

Banky i operátori mali totiž na digitalizácii vlastný záujem. Vďaka pokrokom pri odbúravaní byrokracie mohli zákazníkom ponúknuť nové typy produktov – v prípade operátorov šlo o mobilné služby na komunikáciu so štátom, v prípade bánk zase prepracované elektronické bankovníctvo.

„Súkromný sektor si zároveň postrážil, že IT projekty boli efektívne a pokračovali aj pri výmene vlád,“ povedal estónsky veľvyslanec na Slovensku Rein Oidekivi.

Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.
Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.

Naproti tomu slovenské IT projekty sú pred zrakmi bežných vývojárov aj aktivistov dlhodobo schované – vidia do nich len firmy, ktoré sú najaté ako dodávatelia.

„Slovenské ministerstvá si dnes vymyslia projekt za desiatky miliónov eur, ku ktorému sa nikto zvonku nemá šancu vyjadriť,“ hovorí Suchal.

Nová téma pre politkov

Slovenské IT zákazky zostávali až donedávna mimo záujmu obyvateľov aj médií – len málokto do nich dokázal preniknúť a články na túto tému vzbudzovali iba malú pozornosť.

V poslednej dobe však o nich stále hlasnejšie rozprávajú ľudia zo slovenskej IT komunity, ktorí začali poukazovať na možné rozkrádanie.

„Za peniaze, ktoré sa na Slovensku investovali, sme mohli z našej krajiny urobiť jeden z technologicky najvyspelejších štátov,“ poznamenal nedávno Michal Truban, zakladateľ a šéf najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku WebSupport.

V IT zakázkach rezortu sociálnych vecí sa podľa Centrálneho registru zmlúv darí napríklad firme Trexima.
V zákazkach rezortu sociálnych vecí sa v poslednej dobe darí aj firme Trexima.

Pochybností sa začali chytať aj niektorí opoziční politici. Napríklad europoslanec Richard Sulík (SaS) s exministrom vnútra Danielom Lipšicom (Nova) v apríli zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že informačný systém pre daniarov bude stáť najmenej 140 miliónov eur – päťkrát viac, než bolo nutné.

Jedna kartička stačí

Najnovšie si IT zákazky ako tému osvojil prezident Andrej Kiska. Prvýkrát o nej konkrétnejšie prehovoril, keď mu Estónci pred pár dňami ukázali svoje výsledky.

„Daňové priznanie sa dá v Estónsku vyplniť za minútu cez internet, recepty na výdaj liekov takmer neexistujú, pretože lekári ich zadávajú elektronicky. Oproti Slovensku je to veľký kontrast,“ povedal Kiska.

Príležitostí rozprávať o slovenskom prostredí IT budú mať politici ešte dosť. Viacerí z nich už teraz spochybňujú napríklad nápad ministerstva zdravotníctva plošne meniť všetky kartičky poistenca za nové preukazy s čipom.

Podľa kritikov je to ďalšie plytvanie peňazí. Komunikácia so zdravotnými poisťovňami sa dá podľa nich riešiť aj cez bežné občianske preukazy. „V Estónsku sme videli, že na všetky tieto veci stačí jedna kartička, ktorou je občiansky preukaz,“ povedal Kiska.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku naopak robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Zdieľať

Odbyt nových osobných áut na Slovensku vlani po prvý raz prekročil hranicu 100-tisíc vozidiel. Vyplýva to z údajov Zväzu automobilového priemyslu.

Celkovo bolo v minulom roku zaregistrovaných 101 568 osobných áut.

Pozíciu jednotky si s výrazným náskokom pred konkurenciou udržala Škoda Auto. Od mladoboleslavskej automobilky bolo zaregistrovaných 20 211 nových osobných áut, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 4,42 percenta.

Trhový podiel Škoda Auto tak vlani dosiahol 19,9 percenta a v porovnaní s rokom 2018 sa takmer nezmenil. Z jednotlivých modelov si Slováci kupovali hlavne Octavie a Fabie.

Na druhom mieste v počte registrácií nových osobných áut na Slovensku vlani skončil Volkswagen s 8869 predanými autami, tesne pred automobilkou Hyundai, ktorá predala 8792 osobných áut. (čtk)

Zdieľať

Európske firmy sú dividendovými šampiónmi. Rozdeľujú akcionárom viac peňazí než ázijské i americké

Európske firmy sú k svojim akcionárom štedrejšie než ázijské či americké spoločnosti. V tomto roku by medzi vlastníkov mohli rozdeliť rekordných 359 miliárd eur, vyplýva z výročnej štúdie spoločnosti Allianz Global Investors.

„Dividendy sú vyššie než štátny rozpočet Nemecka za minulý rok,“ hovorí Jorg de Vries-Hippen z Allianz GI. Podľa neho ide o významný signál sily európskej ekonomiky.

Európske firmy by mali tento rok  vyplatiť na dividendách o 3,6 % viac než vlani, respektíve o 12 miliárd eur, píše ČTK s odkazom na francúzsky denník Les Echos.

Dividendy vypláca 95 % firiem zahrnutých do paneurópskeho akciového indexu STOXX 60.

Zo spoločností zaradených do širšieho amerického indexu Standard & Poor’s 500 rozdeľuje zisk medzi akcionárov 84 percent.

Koľko sa vypláca podľa regiónu:

  • na konci roka 2019 dosahoval dividendový výnos firiem z prestížneho indexu MSCI Europe okolo 3,7 %, čo je výrazne viac než v USA (1,9 %), Číne (2 %) i Japonsku (2,3 %);
  • najštedrejšie boli k akcionárom britské spoločnosti, poskytovali dividendový výnos (podiel výšky dividendy k cene akcie) 4,6 percenta;
  • španielske a talianske firmy vyplácali po 4,5 % a francúzske s nemeckými po 3 %.
Zdieľať

Renault vlani znížil predaj vozidiel o 3,4 % na 3,75 milióna, k prepadu prispeli viaceré mimoeurópske regióny. Francúzsky koncern očakáva, že automobilové trhy v Európe, Rusku a Číne v tomto roku mierne klesnú.

Predaj Renaultu v Európe stúpol o 1,3 percenta na 1,94 milióna vozidiel, rovnaký prírastok zaznamenal jeho najsilnejší francúzsky trh, uvádza na svojej webovej stránke.

Odbyt v Afrike, Indii, Pacifiku a na Blízkom východe sa prepadol o 19,3 percenta.

Bilanciu za tieto regióny výrazne zhoršuje Irán, z ktorého Renault odišiel v auguste 2018. Vypadlo mu tak odbytisko pre zhruba 100-tisíc áut za rok, píše Reuters.

Renault plánuje v tomto roku výrazne zatlačiť v segmente elektromobilov, cieli v ňom na 70-percentný rast odbytu oproti vlaňajšku. V roku 2019 ho zvýšil o necelú štvrtinu.

Renault je súčasťou aliancie, ktorú tvorí spolu s japonskými automobilkami Nissan a Mitsubishi. Spoločne patria na špičku globálneho predaja.

Konkurenčná francúzska skupina PSA reportovala za minulý rok pokles globálneho predaja o 10 percent na 3,49 milióna áut. Za poklesom stáli Čína, Blízky východ a Afrika.

Zdieľať

Európske akcie obnovili rast a ich hlavný index STOXX 600 sa dostal na rekordných viac ako 423 bodov. Vykázal najvýraznejší týždenný nárast od polovice decembra. K rastu akcií prispelo uvoľnenie obchodného napätia medzi EÚ a USA.

Eurokomisár pre obchod Phil Hogan rokoval s americkým obchodným splnomocnencom Robertom Lighthizerom, rozhovory označil za dobré.

Upokojil tak obavy z eskalácie obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a EÚ, píše Reuters.

USA a Čína tento týždeň podpísali prvú fázu obchodnej dohody, ktorá zmierňuje dosahy vzájomnej colnej vojny.

Čína sa zaviazala nakúpiť v najbližších 2 rokoch z USA navyše tovary za 200 miliárd dolárov výmenou za zrušenie niektorých amerických ciel.

Európanom sa americko-čínska dohoda nepozdáva. Únia ju chce podrobne preskúmať, zameria sa na to, či je v súlade s pravidlami svetového obchodu.

Ako reagovali európske akcie:

  • hlavný index londýnskej akciovej burzy FTSE 100 dopoludnia pridával 0,4 % na 7640 bodov;
  • index frankfurtskej burzy DAX sa spevňoval o 0,7 % na 13 517 bodov, zostal pod maximom z januára 2018;
  • na rekordnú úroveň vystúpil index MDax, ktorý zahŕňa stredne veľké nemecké firmy.

Na raste akcií sa odrazil tiež údaj o raste čínskej ekonomiky za rok 2019. HDP stúpol o 6,1 %, najpomalšie za 29 rokov.

„Pozitívne komentáre o jednom z ďalších obchodných konfliktov Spojených štátov – s EÚ – iba prispievajú k celkovému pocitu úľavy,“ hovorí analytik britskej spoločnosti Spreadex Connor Campbell.

Chuť investorov riskovať podporujú aj náznaky zlepšenia čínskej ekonomiky.

Zdieľať

Airbus vyskúšal štart lietadla plne riadený počítačom

Prvý vzlet Airbusu A350-1000 riadený počítačom bez zásahu pilota. Foto - Airbus
Prvý vzlet Airbusu A350-1000 riadený počítačom bez zásahu pilota. Foto – Airbus

Airbus úspešne otestoval štart lietadla plne pod kontrolou palubného počítača bez zásahu prítomného pilota. Pre firmu je to dôležitý míľnik v projekte technológie pre autonómne rolovanie po letiskovej dráhe, vzlet a pristátie.

Skúšky vzletovej fázy riadenej autopilotom uskutočnil Airbus ešte v decembri v Toulouse, píše firma v tlačovej správe.

Na testovanie používa Airbus A350-1000, uvádza portál Zdopravy.cz.

Na palube boli dvaja piloti a dvaja technici, ktorí dohliadali na priebeh testovania a boli pripravení prevziať riadenie, ak by niečo zlyhalo.

„Lietadlo sa správalo presne tak, ako sme predpokladali. Začalo zrýchľovať, držalo sa stredovej čiary, k vzletu došlo pri nastavenej rýchlosti,“  hovorí skúšobný pilot Yann Beaufils.

Ďalšou fázou projektu bude testovanie autonómneho rolovania. Podľa Airbusu nie je cieľom úplne nahradiť pilotov, technológie by im mali pomáhať.

Výrobca zatiaľ skúma, čo všetko môže zvládnuť stroj namiesto ľudí a ako týmto spôsobom zvýšiť bezpečnosť prevádzky.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať