Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Estóncom stačilo na digitálny štát 20-krát menej peňazí, než minulo Slovensko

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenské IT systémy budujú firmy, ktoré vyrástli predovšetkým na štátnych zákazkách.

Keď má Anna Piperalová záujemcom priblížiť, o čom je estónska štátna správa, pomôže si jednoduchým trikom. Na začiatok vymenuje veci, ktoré sa v Estónsku ešte nedajú vybaviť po sieti.

„Nemôžete cez internet uzavrieť manželstvo, nemôžete sa rozviesť a nemôžete predať dom,“ vysvetľuje.

Anna Piperalová šéfuje inštitúcii s názvom e-Estonia Showroom. Zahraničným návštevníkom, ku ktorým sa pred pár dňami pridala prezidentská delegácia zo Slovenska, ukazuje, ako môže vyzerať moderný štát.

„Takto si môžete cez internet vybaviť prídavky na deti, takto sa zase zapíšete na univerzitu,“ predvádza na svojom notebooku.

A čo je podstatné, miestni obyvatelia tieto možnosti aj využívajú. „Napríklad deväťdesiat percent daňových priznaní je u nás vyplnených elektronicky,“ spresňuje Anna.

Z pohľadu bežného obyvateľa nejde o žiadnu náročnú procedúru. Estónci majú svoje občianky vybavené čipom. Preukaz zasunú do čítačky, ktorú majú pripojenú k počítaču, preklikajú sa na príslušnú stránku, vyplnia a odošlú.

„Väčšina úradných formulárov je u nás podpísaná elektronicky,“ dodáva Anna.

Video: Anna Piperalová približuje, o čom je e-Estónsko

Nezvyklá otázka

Že sú Estónci vo svojej internetovej byrokracii vzorom pre celú Európu, je všeobecne známe. Už menej sa však vie, koľko ich tieto výdobytky stáli.

Samotní Estónci zostávajú pri otázke na túto tému zaskočení – na náklady sa ich totiž pýtajú len návštevníci z krajín, ako je Slovensko, kde sú IT zákazky symbolom tunelovania. „Ja sama tieto čísla nemám, môžem vás len odkázať na naše ministerstvo financií,“ odpovedá Anna.

Estónske ministerstvo financií pred časom svoju čiastku skutočne zverejnilo. Zástupca štátneho tajomníka Taavi Kotka pre agentúru Bloomberg povedal, že celý estónsky systém stál 50 až 60 miliónov eur.

„V tom sú započítané všetky náklady na údržbu, mzdy pracovníkov aj investície,“ poznamenal Kotka.

Slovenské reálie

Čo na to Slovensko? Slovenské vlády budujú svoj elektronický štát pod hlavičkou programu známeho ako OPIS.

Celý názov znie Operačný program Informatizácia spoločnosti a jeho výkladnou skriňou je portál Slovensko.sk, ktorý štát propaguje v televíznych reklamách.

Doterajší účet? Do konca tohto roku majú výdavky na OPIS dosiahnuť presne 1,153 miliardy eur.

Väčšinu z toho by oficiálne mala hradiť Európska komisia. Lenže bruselskí úradníci už oznámili, že vzhľadom na pochybný výber dodávateľov odmietajú preplatiť prvých sto miliónov eur.

Do týchto čísel navyše nie sú zahrnuté viaceré IT zákazky, ktoré sa v súčasnosti ešte len rozbiehajú.

Napríklad minister dopravy Ján Počiatek by do volieb rád uzavrel zmluvy na „informačný systém výstavby“ za 44,7 milióna alebo na „atlas pasívnej infraštruktúry“ za 48 miliónov.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák zase ohlásil tender na elektronické preukazy poistencov za ďalších 27 miliónov.

Video: Web Slovensko.sk propagujú televízne reklamy

https://www.youtube.com/watch?v=mDYiC9BkPcE

A hlavne: spomínané čísla zohľadňujú len náklady na vývoj a nákup technických zariadení. Čo všetko bude stáť následná údržba slovenských štátnych systémov, zatiaľ nevie nikto.

„Mňa mrzí, že na Slovensku sme preinvestovali stovky miliónov eur a život našich občanov sa nezjednodušil,“ konštatoval pri návšteve Estónska aj prezident Andrej Kiska.

Estónske cifry

Informácia, že Estóncom sa podarilo ich digitálny štát vybudovať za dvadsaťkrát menej peňazí, môže pôsobiť neuveriteľne. Bližší pohľad však dokazuje, že Estónci sa skutočne pohybujú v úplne iných dimenziách.

Slovenskej prezidentskej delegácii napríklad tento týždeň vysvetľovali, že náklady na sčítanie ľudu u nich dosahujú sedemtisíc eur. Dôvod? Údaje o občanoch má vláda v elektronických databázach, z ktorých si ich len vytiahne.

A nijak ambiciózne nebolo Estónsko ani pri čerpaní peňazí európskych fondov. Napríklad pri operačnom programe „zvyšovanie povedomia o informatizácii spoločnosti“ si vystačili s čiastkou 3,2 milióna.

Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácie v čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.
Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácii na čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.

Zbytočné čipy?

Na druhej strane sa nedá tvrdiť, že by ani Slovensko za vynaložené peniaze nič nepostavilo.

Napríklad finančná správa pred časom zaviedla pre platcov DPH elektronickú kontrolu obchodov, ktorá podľa nej výrazne napomáha odhaľovať daňové podvody.

Slovenskí právnici zase môžu využívať pilotnú verziu databázy Slov-Lex, do ktorej sa previedla zbierka zákonov. A záväzný výpis z katastra nehnuteľností môžu obyvatelia po novom získať i na vybraných pracoviskách pošty.

Problémom však je, že na absolútnu väčšinu úkonov potrebujú Slováci stále behať po úradoch, vypĺňať papierové tlačivá a kupovať si kolky.

„Napríklad keď sa vám narodí dieťa, musíte dobehnúť na matriku, do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Beháte od dverí k dverám,“ poznamenal v rozhovore pre Denník N programátor Ján Suchal, jeden z kritikov štátnych projektov.

Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez web, v praxi to však využíva málokto.
Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez počítač, v praxi to však využíva málokto.

A ďalší problém: ministerstvo vnútra síce už dva roky vydáva občianske preukazy s čipom, lenže iba nízke percento ľudí si k nim vybavilo aj elektronický podpis. Bez neho im elektronická občianka neponúka žiadny bonus.

„Štát nijak nemotivuje ľudí, aby elektronické služby využívali. Keď totiž chcete niečo riešiť napríklad s úradom práce, tak nakoniec zistíte, že to z domova nejde. Ich formuláre sú také komplikované, že si bez úradníčky na okienku neporadíte,“ dodal Suchal.

Uzavretá liga

Už teraz je zrejmé, že Slovensko uchopilo celú digitalizáciu za zlý koniec. Základnou chybou bolo, že vláda nechala úradníkov na jednotlivých ministerstvách, aby si oddelene budovali vlastné systémy, ktoré sa následne len zložito lepia do jedného celku.

„Každé ministerstvo sa hrá len na svojom vlastnom ihrisku a tvária sa, že je všetko v poriadku,“ hovorí Suchal.

Pri zmene vlád v rokoch 2010 a 2012 sa navyše úradnícke garnitúry obmieňali, čo celý proces spomalilo.

A samostatnou kapitolou sú firmy, ktoré pre štát systémy budujú a u ktorých aj končí veľká časť peňazí. Viaceré z nich nikdy nepatrili medzi hviezdy odvetvia IT, ale vyrástli práve na štátnych zákazkách.

Napríklad ministerstvo financií aj ministerstvo obrany si na svoje projekty najíma spoločnosť Sevitech, v ktorej podniká rodina Jozefa Brhela, jedného z mužov v pozadí Smeru.

Ešte pred spustením štátnych projektov v roku 2008 vykázala Sevitech podľa databázy Finstat tržby vo výške len 156-tisíc eur. Za minulý rok to už bolo 32 miliónov.

Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií zase radi spolupracujú s firmou Sevitech.
So Sevitechom rada spolupracuje Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií.

Podobné to je so spoločnosťou bit-Studio, ktorá donedávna patrila do skupiny firiem Juraja Širokého, tiež kamaráta špičiek Smeru.

Počas Radičovej vlády sa ročné tržby Širokého informatikov pohybovali na úrovni okolo päť miliónov eur. Vlani už firma bit-Studio zaznamenala tržby vo výške necelých 22 miliónov eur.

Firmy tohto typu pritom fungujú len ako takzvaní integrátori. Štát s nimi síce podpíše kontrakt, ale gro vývojárskej práce urobí reťazec menších IT spoločností.

Dôvera v biznisové riešenie

Naopak, Estónci sa snažili už v začiatkoch potlačiť vplyv politikov a úradníkov. Miesto toho celý dizajn zverili súkromným firmám, kam patrili aj miestne banky či mobilní operátori. „Náš e-government je vlastne vyvinutý súkromným sektorom,“ vysvetlil v pondelok na stretnutí s Kiskom estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves.

Banky i operátori mali totiž na digitalizácii vlastný záujem. Vďaka pokrokom pri odbúravaní byrokracie mohli zákazníkom ponúknuť nové typy produktov – v prípade operátorov šlo o mobilné služby na komunikáciu so štátom, v prípade bánk zase prepracované elektronické bankovníctvo.

„Súkromný sektor si zároveň postrážil, že IT projekty boli efektívne a pokračovali aj pri výmene vlád,“ povedal estónsky veľvyslanec na Slovensku Rein Oidekivi.

Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.
Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.

Naproti tomu slovenské IT projekty sú pred zrakmi bežných vývojárov aj aktivistov dlhodobo schované – vidia do nich len firmy, ktoré sú najaté ako dodávatelia.

„Slovenské ministerstvá si dnes vymyslia projekt za desiatky miliónov eur, ku ktorému sa nikto zvonku nemá šancu vyjadriť,“ hovorí Suchal.

Nová téma pre politkov

Slovenské IT zákazky zostávali až donedávna mimo záujmu obyvateľov aj médií – len málokto do nich dokázal preniknúť a články na túto tému vzbudzovali iba malú pozornosť.

V poslednej dobe však o nich stále hlasnejšie rozprávajú ľudia zo slovenskej IT komunity, ktorí začali poukazovať na možné rozkrádanie.

„Za peniaze, ktoré sa na Slovensku investovali, sme mohli z našej krajiny urobiť jeden z technologicky najvyspelejších štátov,“ poznamenal nedávno Michal Truban, zakladateľ a šéf najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku WebSupport.

V IT zakázkach rezortu sociálnych vecí sa podľa Centrálneho registru zmlúv darí napríklad firme Trexima.
V zákazkach rezortu sociálnych vecí sa v poslednej dobe darí aj firme Trexima.

Pochybností sa začali chytať aj niektorí opoziční politici. Napríklad europoslanec Richard Sulík (SaS) s exministrom vnútra Danielom Lipšicom (Nova) v apríli zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že informačný systém pre daniarov bude stáť najmenej 140 miliónov eur – päťkrát viac, než bolo nutné.

Jedna kartička stačí

Najnovšie si IT zákazky ako tému osvojil prezident Andrej Kiska. Prvýkrát o nej konkrétnejšie prehovoril, keď mu Estónci pred pár dňami ukázali svoje výsledky.

„Daňové priznanie sa dá v Estónsku vyplniť za minútu cez internet, recepty na výdaj liekov takmer neexistujú, pretože lekári ich zadávajú elektronicky. Oproti Slovensku je to veľký kontrast,“ povedal Kiska.

Príležitostí rozprávať o slovenskom prostredí IT budú mať politici ešte dosť. Viacerí z nich už teraz spochybňujú napríklad nápad ministerstva zdravotníctva plošne meniť všetky kartičky poistenca za nové preukazy s čipom.

Podľa kritikov je to ďalšie plytvanie peňazí. Komunikácia so zdravotnými poisťovňami sa dá podľa nich riešiť aj cez bežné občianske preukazy. „V Estónsku sme videli, že na všetky tieto veci stačí jedna kartička, ktorou je občiansky preukaz,“ povedal Kiska.

Dnes na DennikE.sk

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Aerolinky po koronakríze čakajú vyšší dopyt po cestách na dovolenku k moru a pokles záujmu o lietanie biznis triedou. Prispôsobiť sa prioritám pasažierov by podľa analytikov mohol byť spôsob, ako sa rýchlejšie zotaviť zo strát.

„Európske aerolinky sa zamerajú na cestovanie za odpočikom. Je to od nich taktická reakcia, idú tam, kam idú ľudia,“ povedal analytik Adrian Yanoshik z firmy Berenberg.

Viac na dovolenku, menej za biznisom

V niektorých európskych štátoch pandémia len vrcholí, iné sa chystajú uvoľňovať obmedzenia. Očakáva sa, že hneď ako to bude možné, ľudia sa budú snažiť vyraziť na dovolenku. Zlepšenie pri obchodných cestách podľa expertov zaberie viac času.

Nízkonákladové aerolínie typu Ryanair či easyJet zvykli lákať cestujúcich na to, že si môžu zobrať pár dní voľna a odletieť za slnkom do Grécka, Španielska či Talianska. Teraz by to mohli robiť aj ďalší dopravcovia vrátane Lufthansy alebo British Airways, ktorí sa zameriavali skôr na obchodných cestujúcich.

„Obchodné cesty sa dostanú na úroveň roka 2019 do konca desaťročia,“ prognózuje Stephen Furlong zo spoločnosti Davy, špecializovanej na správu majetku. Pri letoch na dovolenku sa podľa neho dá po odznení pandémie čakať pomerne rýchle zotavenie.

Čo môže urýchliť zotavenie

Európske aerolinky sa spoliehajú na očkovacie pasy. Sľubujú si od nich, že im tento rok pomôžu rýchlo sa zotaviť. O podobe pasov zatiaľ nie je jasno.

Združenie IATA pracuje na digitálnej platforme, kde si cestujúci budú môcť stiahnuť dáta o svojom aktuálnom zdravotnom stave a absolvovaných testoch, napríklad na koronavírus. (čtk, cnbc)

Apple si upevnil pozíciu lídra predaja inteligentných hodiniek, vo 4. štvrťroku kontroloval dve pätiny trhu. Ten sa posúva smerom k prémiovému segmentu, v ktorom sú silné aj značky Samsung či Garmin.

Údaje o predaji inteligentných hodiniek zverejnila firma Counterpoint. Vyplýva z nich, že dodávky produktov v roku 2020 poznačenom pandémiou stúpli o 1,5 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Apple zvýšil svoj trhový podiel o 6 percentných bodov, v dôsledku čoho sa celý trh posunul viac smerom k prémiovému segmentu.
  • Na predaji produktov s cenovkou nad 300 eur má Apple vyše dvojtretinový podiel.
  • Z najsilnejších značiek vlani najrýchlejšie rástol odbyt hodiniek Huawei, stúpol o 26 %. Predaj značky Apple sa zvýšil o 19 %, Samsungu klesol o 1 %.
  • Výrobca iPhonu vlani predal 33,9 milióna smart hodiniek, trhová dvojka Huawei o dve tretiny menej.

Apple sa stal lídrom trhu v roku 2015, keď uviedol na trh hodinky Apple Watch. Odvtedy si pozíciu neohrozene drží. (tasr, e)

Zoroslava Kollára prepustil na slobodu sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala. Televízii Markíza to potvrdil jeden z jeho advokátov Martin Berec. Voči rozhodnutiu môže podať sťažnosť dozorový prokurátor.

V takom prípade bude o Kollárovi ešte rozhodovať Najvyšší súd.

Kollár bol vo väzbe od októbra minulého roka. Zadržali a obvinili ho zo zasahovania do nezávislosti súdu v rámci akcie Víchrica. (tvnoviny.sk)

Dopravný podnik Bratislava sa chystá obstarať dokumentáciu pre 16 kilometrov nových trolejbusových tratí. Hodnotu projekčných prác vyčíslil na necelé 3,3 milióna eur bez DPH, samotné stavby budú neskôr stáť zhruba desaťnásobne viac.

DPB o tom informoval v tlačovej správe, zákazku na dokumentáciu chce financovať z eurofondov.

S ktorými novými traťami mestský podnik počíta:

(niektoré uvedené trate už čiastočne existujú, môžu sa modernizovať)

  • Hlavná stanica – Kramáre – Mlynská dolina – Riviéra (17,35 kilometra vrátane zmodernizovaných tratí, predpokladaná investícia 21 miliónov eur)
  • Trenčianska – Bajkalská – Hraničná – Grófska niva (3,5 kilometra, predpokladaná investícia 5,8 milióna eur)
  • Autobusová stanica – Nové SND a Bulharská – Galvaniho (2,05 kilometra a 2,8 kilometra, predpokladaná investícia za obe 7 miliónov eur)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať