Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Estóncom stačilo na digitálny štát 20-krát menej peňazí, než minulo Slovensko

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenské IT systémy budujú firmy, ktoré vyrástli predovšetkým na štátnych zákazkách.

Keď má Anna Piperalová záujemcom priblížiť, o čom je estónska štátna správa, pomôže si jednoduchým trikom. Na začiatok vymenuje veci, ktoré sa v Estónsku ešte nedajú vybaviť po sieti.

„Nemôžete cez internet uzavrieť manželstvo, nemôžete sa rozviesť a nemôžete predať dom,“ vysvetľuje.

Anna Piperalová šéfuje inštitúcii s názvom e-Estonia Showroom. Zahraničným návštevníkom, ku ktorým sa pred pár dňami pridala prezidentská delegácia zo Slovenska, ukazuje, ako môže vyzerať moderný štát.

„Takto si môžete cez internet vybaviť prídavky na deti, takto sa zase zapíšete na univerzitu,“ predvádza na svojom notebooku.

A čo je podstatné, miestni obyvatelia tieto možnosti aj využívajú. „Napríklad deväťdesiat percent daňových priznaní je u nás vyplnených elektronicky,“ spresňuje Anna.

Z pohľadu bežného obyvateľa nejde o žiadnu náročnú procedúru. Estónci majú svoje občianky vybavené čipom. Preukaz zasunú do čítačky, ktorú majú pripojenú k počítaču, preklikajú sa na príslušnú stránku, vyplnia a odošlú.

„Väčšina úradných formulárov je u nás podpísaná elektronicky,“ dodáva Anna.

Video: Anna Piperalová približuje, o čom je e-Estónsko

Nezvyklá otázka

Že sú Estónci vo svojej internetovej byrokracii vzorom pre celú Európu, je všeobecne známe. Už menej sa však vie, koľko ich tieto výdobytky stáli.

Samotní Estónci zostávajú pri otázke na túto tému zaskočení – na náklady sa ich totiž pýtajú len návštevníci z krajín, ako je Slovensko, kde sú IT zákazky symbolom tunelovania. „Ja sama tieto čísla nemám, môžem vás len odkázať na naše ministerstvo financií,“ odpovedá Anna.

Estónske ministerstvo financií pred časom svoju čiastku skutočne zverejnilo. Zástupca štátneho tajomníka Taavi Kotka pre agentúru Bloomberg povedal, že celý estónsky systém stál 50 až 60 miliónov eur.

„V tom sú započítané všetky náklady na údržbu, mzdy pracovníkov aj investície,“ poznamenal Kotka.

Slovenské reálie

Čo na to Slovensko? Slovenské vlády budujú svoj elektronický štát pod hlavičkou programu známeho ako OPIS.

Celý názov znie Operačný program Informatizácia spoločnosti a jeho výkladnou skriňou je portál Slovensko.sk, ktorý štát propaguje v televíznych reklamách.

Doterajší účet? Do konca tohto roku majú výdavky na OPIS dosiahnuť presne 1,153 miliardy eur.

Väčšinu z toho by oficiálne mala hradiť Európska komisia. Lenže bruselskí úradníci už oznámili, že vzhľadom na pochybný výber dodávateľov odmietajú preplatiť prvých sto miliónov eur.

Do týchto čísel navyše nie sú zahrnuté viaceré IT zákazky, ktoré sa v súčasnosti ešte len rozbiehajú.

Napríklad minister dopravy Ján Počiatek by do volieb rád uzavrel zmluvy na „informačný systém výstavby“ za 44,7 milióna alebo na „atlas pasívnej infraštruktúry“ za 48 miliónov.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák zase ohlásil tender na elektronické preukazy poistencov za ďalších 27 miliónov.

Video: Web Slovensko.sk propagujú televízne reklamy

https://www.youtube.com/watch?v=mDYiC9BkPcE

A hlavne: spomínané čísla zohľadňujú len náklady na vývoj a nákup technických zariadení. Čo všetko bude stáť následná údržba slovenských štátnych systémov, zatiaľ nevie nikto.

„Mňa mrzí, že na Slovensku sme preinvestovali stovky miliónov eur a život našich občanov sa nezjednodušil,“ konštatoval pri návšteve Estónska aj prezident Andrej Kiska.

Estónske cifry

Informácia, že Estóncom sa podarilo ich digitálny štát vybudovať za dvadsaťkrát menej peňazí, môže pôsobiť neuveriteľne. Bližší pohľad však dokazuje, že Estónci sa skutočne pohybujú v úplne iných dimenziách.

Slovenskej prezidentskej delegácii napríklad tento týždeň vysvetľovali, že náklady na sčítanie ľudu u nich dosahujú sedemtisíc eur. Dôvod? Údaje o občanoch má vláda v elektronických databázach, z ktorých si ich len vytiahne.

A nijak ambiciózne nebolo Estónsko ani pri čerpaní peňazí európskych fondov. Napríklad pri operačnom programe „zvyšovanie povedomia o informatizácii spoločnosti“ si vystačili s čiastkou 3,2 milióna.

Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácie v čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.
Estónci svoj elektronický štát predviedli aj delegácii na čele s prezidentom Kiskom, v ktorej boli i úradníci z viacerých ministerstiev.

Zbytočné čipy?

Na druhej strane sa nedá tvrdiť, že by ani Slovensko za vynaložené peniaze nič nepostavilo.

Napríklad finančná správa pred časom zaviedla pre platcov DPH elektronickú kontrolu obchodov, ktorá podľa nej výrazne napomáha odhaľovať daňové podvody.

Slovenskí právnici zase môžu využívať pilotnú verziu databázy Slov-Lex, do ktorej sa previedla zbierka zákonov. A záväzný výpis z katastra nehnuteľností môžu obyvatelia po novom získať i na vybraných pracoviskách pošty.

Problémom však je, že na absolútnu väčšinu úkonov potrebujú Slováci stále behať po úradoch, vypĺňať papierové tlačivá a kupovať si kolky.

„Napríklad keď sa vám narodí dieťa, musíte dobehnúť na matriku, do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Beháte od dverí k dverám,“ poznamenal v rozhovore pre Denník N programátor Ján Suchal, jeden z kritikov štátnych projektov.

Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez web, v praxi to však využíva málokto.
Aj slovenské občianske preukazy už umožňujú komunikovať s úradmi cez počítač, v praxi to však využíva málokto.

A ďalší problém: ministerstvo vnútra síce už dva roky vydáva občianske preukazy s čipom, lenže iba nízke percento ľudí si k nim vybavilo aj elektronický podpis. Bez neho im elektronická občianka neponúka žiadny bonus.

„Štát nijak nemotivuje ľudí, aby elektronické služby využívali. Keď totiž chcete niečo riešiť napríklad s úradom práce, tak nakoniec zistíte, že to z domova nejde. Ich formuláre sú také komplikované, že si bez úradníčky na okienku neporadíte,“ dodal Suchal.

Uzavretá liga

Už teraz je zrejmé, že Slovensko uchopilo celú digitalizáciu za zlý koniec. Základnou chybou bolo, že vláda nechala úradníkov na jednotlivých ministerstvách, aby si oddelene budovali vlastné systémy, ktoré sa následne len zložito lepia do jedného celku.

„Každé ministerstvo sa hrá len na svojom vlastnom ihrisku a tvária sa, že je všetko v poriadku,“ hovorí Suchal.

Pri zmene vlád v rokoch 2010 a 2012 sa navyše úradnícke garnitúry obmieňali, čo celý proces spomalilo.

A samostatnou kapitolou sú firmy, ktoré pre štát systémy budujú a u ktorých aj končí veľká časť peňazí. Viaceré z nich nikdy nepatrili medzi hviezdy odvetvia IT, ale vyrástli práve na štátnych zákazkách.

Napríklad ministerstvo financií aj ministerstvo obrany si na svoje projekty najíma spoločnosť Sevitech, v ktorej podniká rodina Jozefa Brhela, jedného z mužov v pozadí Smeru.

Ešte pred spustením štátnych projektov v roku 2008 vykázala Sevitech podľa databázy Finstat tržby vo výške len 156-tisíc eur. Za minulý rok to už bolo 32 miliónov.

Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií zase radi spolupracujú s firmou Sevitech.
So Sevitechom rada spolupracuje Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií.

Podobné to je so spoločnosťou bit-Studio, ktorá donedávna patrila do skupiny firiem Juraja Širokého, tiež kamaráta špičiek Smeru.

Počas Radičovej vlády sa ročné tržby Širokého informatikov pohybovali na úrovni okolo päť miliónov eur. Vlani už firma bit-Studio zaznamenala tržby vo výške necelých 22 miliónov eur.

Firmy tohto typu pritom fungujú len ako takzvaní integrátori. Štát s nimi síce podpíše kontrakt, ale gro vývojárskej práce urobí reťazec menších IT spoločností.

Dôvera v biznisové riešenie

Naopak, Estónci sa snažili už v začiatkoch potlačiť vplyv politikov a úradníkov. Miesto toho celý dizajn zverili súkromným firmám, kam patrili aj miestne banky či mobilní operátori. „Náš e-government je vlastne vyvinutý súkromným sektorom,“ vysvetlil v pondelok na stretnutí s Kiskom estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves.

Banky i operátori mali totiž na digitalizácii vlastný záujem. Vďaka pokrokom pri odbúravaní byrokracie mohli zákazníkom ponúknuť nové typy produktov – v prípade operátorov šlo o mobilné služby na komunikáciu so štátom, v prípade bánk zase prepracované elektronické bankovníctvo.

„Súkromný sektor si zároveň postrážil, že IT projekty boli efektívne a pokračovali aj pri výmene vlád,“ povedal estónsky veľvyslanec na Slovensku Rein Oidekivi.

Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.
Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.

Naproti tomu slovenské IT projekty sú pred zrakmi bežných vývojárov aj aktivistov dlhodobo schované – vidia do nich len firmy, ktoré sú najaté ako dodávatelia.

„Slovenské ministerstvá si dnes vymyslia projekt za desiatky miliónov eur, ku ktorému sa nikto zvonku nemá šancu vyjadriť,“ hovorí Suchal.

Nová téma pre politkov

Slovenské IT zákazky zostávali až donedávna mimo záujmu obyvateľov aj médií – len málokto do nich dokázal preniknúť a články na túto tému vzbudzovali iba malú pozornosť.

V poslednej dobe však o nich stále hlasnejšie rozprávajú ľudia zo slovenskej IT komunity, ktorí začali poukazovať na možné rozkrádanie.

„Za peniaze, ktoré sa na Slovensku investovali, sme mohli z našej krajiny urobiť jeden z technologicky najvyspelejších štátov,“ poznamenal nedávno Michal Truban, zakladateľ a šéf najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku WebSupport.

V IT zakázkach rezortu sociálnych vecí sa podľa Centrálneho registru zmlúv darí napríklad firme Trexima.
V zákazkach rezortu sociálnych vecí sa v poslednej dobe darí aj firme Trexima.

Pochybností sa začali chytať aj niektorí opoziční politici. Napríklad europoslanec Richard Sulík (SaS) s exministrom vnútra Danielom Lipšicom (Nova) v apríli zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že informačný systém pre daniarov bude stáť najmenej 140 miliónov eur – päťkrát viac, než bolo nutné.

Jedna kartička stačí

Najnovšie si IT zákazky ako tému osvojil prezident Andrej Kiska. Prvýkrát o nej konkrétnejšie prehovoril, keď mu Estónci pred pár dňami ukázali svoje výsledky.

„Daňové priznanie sa dá v Estónsku vyplniť za minútu cez internet, recepty na výdaj liekov takmer neexistujú, pretože lekári ich zadávajú elektronicky. Oproti Slovensku je to veľký kontrast,“ povedal Kiska.

Príležitostí rozprávať o slovenskom prostredí IT budú mať politici ešte dosť. Viacerí z nich už teraz spochybňujú napríklad nápad ministerstva zdravotníctva plošne meniť všetky kartičky poistenca za nové preukazy s čipom.

Podľa kritikov je to ďalšie plytvanie peňazí. Komunikácia so zdravotnými poisťovňami sa dá podľa nich riešiť aj cez bežné občianske preukazy. „V Estónsku sme videli, že na všetky tieto veci stačí jedna kartička, ktorou je občiansky preukaz,“ povedal Kiska.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať