Estóncom stačilo na digitálny štát 20-krát menej peňazí, než minulo Slovensko
Slovenské IT systémy budujú firmy, ktoré vyrástli predovšetkým na štátnych zákazkách.
Keď má Anna Piperalová záujemcom priblížiť, o čom je estónska štátna správa, pomôže si jednoduchým trikom. Na začiatok vymenuje veci, ktoré sa v Estónsku ešte nedajú vybaviť po sieti.
„Nemôžete cez internet uzavrieť manželstvo, nemôžete sa rozviesť a nemôžete predať dom,“ vysvetľuje.
Anna Piperalová šéfuje inštitúcii s názvom e-Estonia Showroom. Zahraničným návštevníkom, ku ktorým sa pred pár dňami pridala prezidentská delegácia zo Slovenska, ukazuje, ako môže vyzerať moderný štát.
„Takto si môžete cez internet vybaviť prídavky na deti, takto sa zase zapíšete na univerzitu,“ predvádza na svojom notebooku.
A čo je podstatné, miestni obyvatelia tieto možnosti aj využívajú. „Napríklad deväťdesiat percent daňových priznaní je u nás vyplnených elektronicky,“ spresňuje Anna.
Z pohľadu bežného obyvateľa nejde o žiadnu náročnú procedúru. Estónci majú svoje občianky vybavené čipom. Preukaz zasunú do čítačky, ktorú majú pripojenú k počítaču, preklikajú sa na príslušnú stránku, vyplnia a odošlú.
„Väčšina úradných formulárov je u nás podpísaná elektronicky,“ dodáva Anna.
Video: Anna Piperalová približuje, o čom je e-Estónsko
https://www.youtube.com/watch?v=PntMnVvnJSI
Nezvyklá otázka
Že sú Estónci vo svojej internetovej byrokracii vzorom pre celú Európu, je všeobecne známe. Už menej sa však vie, koľko ich tieto výdobytky stáli.
Samotní Estónci zostávajú pri otázke na túto tému zaskočení – na náklady sa ich totiž pýtajú len návštevníci z krajín, ako je Slovensko, kde sú IT zákazky symbolom tunelovania. „Ja sama tieto čísla nemám, môžem vás len odkázať na naše ministerstvo financií,“ odpovedá Anna.
Estónske ministerstvo financií pred časom svoju čiastku skutočne zverejnilo. Zástupca štátneho tajomníka Taavi Kotka pre agentúru Bloomberg povedal, že celý estónsky systém stál 50 až 60 miliónov eur.
„V tom sú započítané všetky náklady na údržbu, mzdy pracovníkov aj investície,“ poznamenal Kotka.
Slovenské reálie
Čo na to Slovensko? Slovenské vlády budujú svoj elektronický štát pod hlavičkou programu známeho ako OPIS.
Celý názov znie Operačný program Informatizácia spoločnosti a jeho výkladnou skriňou je portál Slovensko.sk, ktorý štát propaguje v televíznych reklamách.
Doterajší účet? Do konca tohto roku majú výdavky na OPIS dosiahnuť presne 1,153 miliardy eur.
Väčšinu z toho by oficiálne mala hradiť Európska komisia. Lenže bruselskí úradníci už oznámili, že vzhľadom na pochybný výber dodávateľov odmietajú preplatiť prvých sto miliónov eur.
Do týchto čísel navyše nie sú zahrnuté viaceré IT zákazky, ktoré sa v súčasnosti ešte len rozbiehajú.
Napríklad minister dopravy Ján Počiatek by do volieb rád uzavrel zmluvy na „informačný systém výstavby“ za 44,7 milióna alebo na „atlas pasívnej infraštruktúry“ za 48 miliónov.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák zase ohlásil tender na elektronické preukazy poistencov za ďalších 27 miliónov.
Video: Web Slovensko.sk propagujú televízne reklamy
https://www.youtube.com/watch?v=mDYiC9BkPcE
A hlavne: spomínané čísla zohľadňujú len náklady na vývoj a nákup technických zariadení. Čo všetko bude stáť následná údržba slovenských štátnych systémov, zatiaľ nevie nikto.
„Mňa mrzí, že na Slovensku sme preinvestovali stovky miliónov eur a život našich občanov sa nezjednodušil,“ konštatoval pri návšteve Estónska aj prezident Andrej Kiska.
Estónske cifry
Informácia, že Estóncom sa podarilo ich digitálny štát vybudovať za dvadsaťkrát menej peňazí, môže pôsobiť neuveriteľne. Bližší pohľad však dokazuje, že Estónci sa skutočne pohybujú v úplne iných dimenziách.
Slovenskej prezidentskej delegácii napríklad tento týždeň vysvetľovali, že náklady na sčítanie ľudu u nich dosahujú sedemtisíc eur. Dôvod? Údaje o občanoch má vláda v elektronických databázach, z ktorých si ich len vytiahne.
A nijak ambiciózne nebolo Estónsko ani pri čerpaní peňazí európskych fondov. Napríklad pri operačnom programe „zvyšovanie povedomia o informatizácii spoločnosti“ si vystačili s čiastkou 3,2 milióna.
Zbytočné čipy?
Na druhej strane sa nedá tvrdiť, že by ani Slovensko za vynaložené peniaze nič nepostavilo.
Napríklad finančná správa pred časom zaviedla pre platcov DPH elektronickú kontrolu obchodov, ktorá podľa nej výrazne napomáha odhaľovať daňové podvody.
Slovenskí právnici zase môžu využívať pilotnú verziu databázy Slov-Lex, do ktorej sa previedla zbierka zákonov. A záväzný výpis z katastra nehnuteľností môžu obyvatelia po novom získať i na vybraných pracoviskách pošty.
Problémom však je, že na absolútnu väčšinu úkonov potrebujú Slováci stále behať po úradoch, vypĺňať papierové tlačivá a kupovať si kolky.
„Napríklad keď sa vám narodí dieťa, musíte dobehnúť na matriku, do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Beháte od dverí k dverám,“ poznamenal v rozhovore pre Denník N programátor Ján Suchal, jeden z kritikov štátnych projektov.
A ďalší problém: ministerstvo vnútra síce už dva roky vydáva občianske preukazy s čipom, lenže iba nízke percento ľudí si k nim vybavilo aj elektronický podpis. Bez neho im elektronická občianka neponúka žiadny bonus.
„Štát nijak nemotivuje ľudí, aby elektronické služby využívali. Keď totiž chcete niečo riešiť napríklad s úradom práce, tak nakoniec zistíte, že to z domova nejde. Ich formuláre sú také komplikované, že si bez úradníčky na okienku neporadíte,“ dodal Suchal.
Uzavretá liga
Už teraz je zrejmé, že Slovensko uchopilo celú digitalizáciu za zlý koniec. Základnou chybou bolo, že vláda nechala úradníkov na jednotlivých ministerstvách, aby si oddelene budovali vlastné systémy, ktoré sa následne len zložito lepia do jedného celku.
„Každé ministerstvo sa hrá len na svojom vlastnom ihrisku a tvária sa, že je všetko v poriadku,“ hovorí Suchal.
Pri zmene vlád v rokoch 2010 a 2012 sa navyše úradnícke garnitúry obmieňali, čo celý proces spomalilo.
A samostatnou kapitolou sú firmy, ktoré pre štát systémy budujú a u ktorých aj končí veľká časť peňazí. Viaceré z nich nikdy nepatrili medzi hviezdy odvetvia IT, ale vyrástli práve na štátnych zákazkách.
Napríklad ministerstvo financií aj ministerstvo obrany si na svoje projekty najíma spoločnosť Sevitech, v ktorej podniká rodina Jozefa Brhela, jedného z mužov v pozadí Smeru.
Ešte pred spustením štátnych projektov v roku 2008 vykázala Sevitech podľa databázy Finstat tržby vo výške len 156-tisíc eur. Za minulý rok to už bolo 32 miliónov.
Podobné to je so spoločnosťou bit-Studio, ktorá donedávna patrila do skupiny firiem Juraja Širokého, tiež kamaráta špičiek Smeru.
Počas Radičovej vlády sa ročné tržby Širokého informatikov pohybovali na úrovni okolo päť miliónov eur. Vlani už firma bit-Studio zaznamenala tržby vo výške necelých 22 miliónov eur.
Firmy tohto typu pritom fungujú len ako takzvaní integrátori. Štát s nimi síce podpíše kontrakt, ale gro vývojárskej práce urobí reťazec menších IT spoločností.
Dôvera v biznisové riešenie
Naopak, Estónci sa snažili už v začiatkoch potlačiť vplyv politikov a úradníkov. Miesto toho celý dizajn zverili súkromným firmám, kam patrili aj miestne banky či mobilní operátori. „Náš e-government je vlastne vyvinutý súkromným sektorom,“ vysvetlil v pondelok na stretnutí s Kiskom estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves.
Banky i operátori mali totiž na digitalizácii vlastný záujem. Vďaka pokrokom pri odbúravaní byrokracie mohli zákazníkom ponúknuť nové typy produktov – v prípade operátorov šlo o mobilné služby na komunikáciu so štátom, v prípade bánk zase prepracované elektronické bankovníctvo.
„Súkromný sektor si zároveň postrážil, že IT projekty boli efektívne a pokračovali aj pri výmene vlád,“ povedal estónsky veľvyslanec na Slovensku Rein Oidekivi.
Naproti tomu slovenské IT projekty sú pred zrakmi bežných vývojárov aj aktivistov dlhodobo schované – vidia do nich len firmy, ktoré sú najaté ako dodávatelia.
„Slovenské ministerstvá si dnes vymyslia projekt za desiatky miliónov eur, ku ktorému sa nikto zvonku nemá šancu vyjadriť,“ hovorí Suchal.
Nová téma pre politkov
Slovenské IT zákazky zostávali až donedávna mimo záujmu obyvateľov aj médií – len málokto do nich dokázal preniknúť a články na túto tému vzbudzovali iba malú pozornosť.
V poslednej dobe však o nich stále hlasnejšie rozprávajú ľudia zo slovenskej IT komunity, ktorí začali poukazovať na možné rozkrádanie.
„Za peniaze, ktoré sa na Slovensku investovali, sme mohli z našej krajiny urobiť jeden z technologicky najvyspelejších štátov,“ poznamenal nedávno Michal Truban, zakladateľ a šéf najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku WebSupport.
Pochybností sa začali chytať aj niektorí opoziční politici. Napríklad europoslanec Richard Sulík (SaS) s exministrom vnútra Danielom Lipšicom (Nova) v apríli zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že informačný systém pre daniarov bude stáť najmenej 140 miliónov eur – päťkrát viac, než bolo nutné.
Jedna kartička stačí
Najnovšie si IT zákazky ako tému osvojil prezident Andrej Kiska. Prvýkrát o nej konkrétnejšie prehovoril, keď mu Estónci pred pár dňami ukázali svoje výsledky.
„Daňové priznanie sa dá v Estónsku vyplniť za minútu cez internet, recepty na výdaj liekov takmer neexistujú, pretože lekári ich zadávajú elektronicky. Oproti Slovensku je to veľký kontrast,“ povedal Kiska.
Príležitostí rozprávať o slovenskom prostredí IT budú mať politici ešte dosť. Viacerí z nich už teraz spochybňujú napríklad nápad ministerstva zdravotníctva plošne meniť všetky kartičky poistenca za nové preukazy s čipom.
Podľa kritikov je to ďalšie plytvanie peňazí. Komunikácia so zdravotnými poisťovňami sa dá podľa nich riešiť aj cez bežné občianske preukazy. „V Estónsku sme videli, že na všetky tieto veci stačí jedna kartička, ktorou je občiansky preukaz,“ povedal Kiska.
e-Estónsko: Zlý vtip
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
