Denník N

Zmrazovanie majetku ruských oligarchov by bolo ľahšie, ak by sa Únia inšpirovala slovenskými zákonmi

Francúzski colníci zablokovali megajachtu, ktorú vlastní firma s väzbami na Igora Sečina, šéfa ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť a blízkeho spojenca Kremľa. V tomto prípade bol záťah proti oligarchom zatiaľ úspešný. Foto - TASR/AP
Francúzski colníci zablokovali megajachtu, ktorú vlastní firma s väzbami na Igora Sečina, šéfa ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť a blízkeho spojenca Kremľa. V tomto prípade bol záťah proti oligarchom zatiaľ úspešný. Foto – TASR/AP

Autorka je daňová poradkyňa, v minulosti bola poradkyňou ministra financií Eduarda Hegera, v súčasnosti vedie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Celý svet s napätím sleduje nezmyselnú vojnu ruského agresora proti demokraticky orientovanej Ukrajine, médiá sa tešia z fotiek zhabaných megajácht ruských oligarchov a lídri mnohých krajín presvedčivo hovoria o zmrazovaní majetku bohatej ruskej elity. Realita je však iná, ako si verejnosť predstavuje.

Oligarchovia sa vďaka platným zákonom a rôznorodým štruktúram dokážu pred exekúciami efektívne brániť. Pred európskymi krajinami preto vyvstáva otázka, ako mať pre takéto situácie efektívny nástroj, ktorý zároveň neohrozí povesť EÚ ako krajiny, kde sú investície dobre chránené aj pred zásahom štátu. Môže to znieť prekvapivo, ale riešením by bolo, ak by európske krajiny do svojich zákonov prijali niektoré pravidlá, ktoré už úspešne odskúšalo Slovensko.

Čo hovoria titulky, a aká je realita

Najprv si vysvetlime, aká je reálna situácia teraz. Majetok ruských oligarchov, na ktorý je verbálne deklarovaný hon, sa skrýva za vrstvami fiktívnych spoločností registrovaných v daňových rajoch. Často sú to jurisdikcie mimo dosahu práva členských krajín EÚ, v prípade USA a Veľkej Británie sú dokonca viaceré kontroverzné konštrukty chránené priamo domácim právnym systémom. A tento globálny lov ešte viac komplikujú kryptomeny.

Veľmi málo krajín má tak prístupné registre účtovných závierok ako Slovensko a ešte menej má funkčné registre konečných užívateľov výhod, i keď európska legislatíva proti praniu špinavých peňazí (ďalej len AML) predpokladala razantnejší postup.  Preto tieto krajiny väčšinou nevedia rýchlo a dôveryhodne preukázať, že nejaká jachta, vila či firma patrí konkrétnemu oligarchovi, hoci to môže byť zainteresovaným inštitúciám alebo ľuďom v biznise jasné.

No a či si to priznáme, alebo nie, nateraz sú jediným reálnym trestom sankcie, ktoré môžu byť prijaté rýchlo.

Realita je, že ak sa aj majetok podarí identifikovať, zaistiť, potom jeho prepadnutie v prospech štátu je zvyčajne komplikovaná záležitosť. V krajinách EÚ totiž ide o zásah do súkromného vlastníctva, pred ktorým musí byť, pochopiteľne, chránená každá osoba.

Zvyčajne si to vyžaduje trestno-právne úkony opreté o základ vychádzajúci z porušenia legislatívy AML. Už pri zaistení sa často vyžaduje aj rozhodnutie súdu, proti ktorému možno podať opravný prostriedok. Ide o zdĺhavý právny proces, na ktorý si ruská elita už dávno vyčlenila dostatok zdrojov a zabezpečila špičkových právnikov.

Dobrým príkladom reálnej situácie je medializované zaistenie megajachty oligarchu Usmanova, kde úrady museli vo všeobecnosti potvrdiť, že „skonfiškované neboli žiadne jachty“, a colný úrad odmietol situáciu konkrétnejšie komentovať.

Titulok v mienkotvornom spravodajstve Reuters „Zadržaná jachta ruského miliardára Usmanova v lodenici Hamburg“ však znie lákavo.

Tejto paradoxnej situácii rozumejú nadnárodné združenia, ktoré podporujú boj za väčšiu transparentnosť. Dobre to vystihuje aj desať opatrení, ktoré nedávno zverejnila Tax Justice Network, ktoré, zjednodušene povedané, volajú po zavedení a zjednotení registrov majetku a ich konečných užívateľoch výhod vrátane ich globálneho prepojenia.

O čo sa usiluje európska legislatíva

Slabosť európskej legislatívy voči ľuďom, ktorí chcú svoj majetok skrývať, bola, samozrejme, známa už pred útokom Ruska na Ukrajinu. Odborníci sa tým zaoberali najmä v rámci snahy o spravodlivé zdanenie, kde anonymita takisto pomáha neserióznym podnikateľom.

Spomedzi iniciatív, ktoré tak vznikli, uvediem aspoň posledný príklad, ktorý by významne mohol prispieť k väčšej transparentnosti. Je to

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie