Denník N

Odhalenia zo satelitov nám nestačia, zmonitorujeme úniky metánu aj na zemi, hovorí šéfredaktorka portálu Čierna labuť

Kristína Serafin Hudeková. Foto - archív KSF
Kristína Serafin Hudeková. Foto – archív KSF

Okrem plynárenskej infraštruktúry sú najväčšími zdrojmi metánu u nás veľkochovy dobytka a skládky odpadu, hovorí Kristína Serafin Hudeková, šéfredaktorka portálu Čierna labuť a výkonná riaditeľka environmentálnej organizácie Živica.

Metán – označovaný aj ako skleníkový superplyn – má na klímu až 84-krát silnejší vplyv ako oxid uhličitý, no nedostáva sa mu toľko pozornosti. Doteraz bol považovaný za príčinu štvrtiny až tretiny otepľovania. Na základe nových údajov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa toto číslo možno ešte zvýši.

Je tu však aj dobrá správa – kým oxid uhličitý sa rozpadáva v atmosfére stovky rokov, metán len asi desať rokov. Ak by sme ho dokázali zachytávať vo väčšom množstve, čo je už dnes technicky možné, dala by sa klimatická kríza významnejšie spomaliť.

Podľa IEA by to navyše pomohlo aj v súčasnej energetickej kríze – metán je totiž normálne palivo, v podstate zemný plyn.

Kristína Serafin Hudeková chce v spolupráci s tímom z Čiernej labute zmonitorovať úniky metánu na Slovensku. Web Čierna labuť v nasledujúcich dňoch začína úzku spoluprácu s Denníkom N a prechádza pod našu doménu.

Monitorovanie metánu je náročné aj na techniku, preto naň zbierajú príspevky na portáli Startlab. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú nad cieľovú sumu, sa použijú na pomoc Ukrajine prostredníctvom Červeného kríža (zbierka sa začala ešte pred vojnou na Ukrajine).

Ďalej sa v rozhovore dočítate:

  • ako vplýva energetická kríza a vojna na Ukrajine na prácu aktivistov,
  • prečo a ako plánuje tím Čiernej labute odhaľovať metánové úniky na Slovensku,
  • ako hodnotí výkonná riaditeľka Živice aktivity slovenského klimatického hnutia,
  • či environmentálne vzdelávanie detí naozaj dokáže meniť aj správanie ich rodičov,
  • čo s generáciou, ktorá už deti v škole nemá, ale sama sa o klimatickej kríze v škole ešte neučila.

V týchto dňoch sa u nás a v celej Európskej únii diskutuje, ako si zabezpečiť čo najviac zemného plynu. Váš projekt je okrem iného o tom, aký škodlivý je plyn pre klímu, pretože z vyše deväťdesiatich percent ho tvorí skleníkový superplyn metán. Nestretávate sa teraz s tým, že bojovať proti plynu sa v tejto vypätej situácii nehodí?

Práveže energetická kríza ukazuje, ako sme na ňom závislí a že predstavuje veľké riziko. Závislosť od fosílneho plynu, ktorý my na našom území nemáme a nemôžeme vyťažiť, nás robí zraniteľnými. Jednak z dôvodu, že nemáme pod kontrolou jeho cenu, na druhej strane to škodí životnému prostrediu.

V Nemecku odstavili koncom minulého roka tri reaktory jadrových elektrární a zvyšné tri zatiaľ plánujú odstaviť do konca tohto roka. Spoliehali sa, že to vykryjú plynom, no keďže ten je drahý a ani pre vojnu na Ukrajine nie je isté, či ho bude dosť, zvýšili spotrebu uhlia. Z toho je ešte viac emisií skleníkových plynov.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Agro

Energetika

Klimatická zmena

Ochrana prírody

Odpad

Rozhovory

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie