Návrat stagflácie. Koho najviac postihne?
Centrálne banky budú stáť pred Sofiinou voľbou. Buď bojovať s infláciou, prudko zdvihnúť úroky, poslať ekonomiku do recesie a vyrobiť milióny nových nezamestnaných, alebo nechať úroky nízko, podporiť ekonomiku a odvrátiť oči od točiacej sa inflačnej špirály.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Konflikt na Ukrajine môže byť pre svetovú ekonomiku rovnako zlý ako pandémia. A možno aj horší. Ruská ekonomika síce vo svete nepatrí k tým významným, no úloha Ruska ako dodávateľa energií a surovín sa nedá prehliadnuť. Sankcie voči Rusku dostali komoditné trhy do varu. Ceny ropy sú najvyššie od júna 2008. Takisto stúpajú ceny niklu a paládia, kovov dôležitých pre strojársky a automobilový priemysel. Veľmi nepríjemným sprievodným javom konfliktu na Ukrajine sú stúpajúce ceny potravín, najmä pšenice. Rusko i Ukrajina patria k najväčším svetovým exportérom obilnín i umelých hnojív. Nie je ťažké pochopiť, prečo cena pšenice na svetových trhoch od začiatku konfliktu vyletela o polovicu.
Vysoké ceny komodít vidíme dnes na burzových grafoch. Do niekoľkých týždňov a mesiacov ich uvidíme aj v obchodoch. Najmä na cenách pohonných hmôt a potravín. Čo z toho vyplýva pre svet, Európu a Slovensko?
Suché štatistiky hovoria, že po závažných politických udalostiach v krajinách exportujúcich energie a komodity najprv nasledujú skokové nárasty inflácie a neskôr hospodársky prepad. Najzreteľnejšie to bolo vidno v rokoch 1973 – 1974 (arabsko-izraelská vojna), 1979 – 1982 (prevrat v Iráne a vojna medzi Irakom a Iránom), 1990 – 1991 (vojna USA s Irakom) a 2008 (veľká finančná kríza).
Ktoré z týchto epizód sa najviac podobajú dnešku? Okrem roku 2008 všetky, ale najviac azda obdobie rokov 1973 – 1974, ktoré kombinovalo pád akciového trhu, vysokú infláciu so stagnujúcou ekonomikou. Vtedy sa v ekonomickom žargóne objavil nový termín: stagflácia.
