Návrat stagflácie. Koho najviac postihne?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Konflikt na Ukrajine môže byť pre svetovú ekonomiku rovnako zlý ako pandémia. A možno aj horší. Ruská ekonomika síce vo svete nepatrí k tým významným, no úloha Ruska ako dodávateľa energií a surovín sa nedá prehliadnuť. Sankcie voči Rusku dostali komoditné trhy do varu. Ceny ropy sú najvyššie od júna 2008. Takisto stúpajú ceny niklu a paládia, kovov dôležitých pre strojársky a automobilový priemysel. Veľmi nepríjemným sprievodným javom konfliktu na Ukrajine sú stúpajúce ceny potravín, najmä pšenice. Rusko i Ukrajina patria k najväčším svetovým exportérom obilnín i umelých hnojív. Nie je ťažké pochopiť, prečo cena pšenice na svetových trhoch od začiatku konfliktu vyletela o polovicu.

Vysoké ceny komodít vidíme dnes na burzových grafoch. Do niekoľkých týždňov a mesiacov ich uvidíme aj v obchodoch. Najmä na cenách pohonných hmôt a potravín. Čo z toho vyplýva pre svet, Európu a Slovensko?

Suché štatistiky hovoria, že po závažných politických udalostiach v krajinách exportujúcich energie a komodity najprv nasledujú skokové nárasty inflácie a neskôr hospodársky prepad. Najzreteľnejšie to bolo vidno v rokoch 1973 – 1974 (arabsko-izraelská vojna), 1979 – 1982 (prevrat v Iráne a vojna medzi Irakom a Iránom), 1990 – 1991 (vojna USA s Irakom) a 2008 (veľká finančná kríza).

Ktoré z týchto epizód sa najviac podobajú dnešku? Okrem roku 2008 všetky, ale najviac azda obdobie rokov 1973 – 1974, ktoré kombinovalo pád akciového trhu, vysokú infláciu so stagnujúcou ekonomikou. Vtedy sa v ekonomickom žargóne objavil nový termín: stagflácia.

Je pravda, že globálna ekonomika je dnes omnoho menej závislá od dovozov ropy ako pred polstoročím. Priamy šok vyplývajúci z prípadného výpadku ruskej ropy a následného poklesu ekonomiky bude menší ako pred polstoročím. Ekonomický rast v Európe zníži o jedno, možno až dve percentá. Hlavným efektom výpadku dodávok ruskej ropy a plynu bude ďalšie – a podstatné – zvýšenie globálnej inflácie. Namiesto priemernej ročnej inflácie na úrovni sedem percent môžeme rátať až s desaťpercentnou infláciou.

Veľkým problémom, ktorý sa ešte len ukáže, bude opätovné pretrhanie dodávateľsko-odberateľských sietí, ktoré sa po dvoch rokoch pandémie začali konsolidovať. Globálne dodávateľské siete sú oveľa komplexnejšie a ich význam pre svetovú ekonomiku je rádovo väčší ako v 70. rokoch. Spomeňme si, že práve problémy s globálnymi dodávateľskými sieťami boli primárnym impulzom súčasnej vysokej inflácie. Nepriame dôsledky konfliktu na Ukrajine môžu byť preto ešte väčšie ako tie plynúce z vysokých cien surovín a energií.

K najväčším globálnym obchodným tokom patrí ten medzi Čínou a Európou. Väčšina obchodu sa odohráva jednak prostredníctvom námornej dopravy, jednak po železnici. Železničná doprava využíva trasu z Číny cez Kazachstan, Rusko, Bielorusko a Poľsko. Ako bude táto trasa fungovať v čase vojny a sankcií, si dnes ešte nevieme predstaviť. Je však pravdepodobné, že mnohým podnikom znovu neprídu dodávky a budú musieť zastaviť výrobu.

Ešte viac otázok je okolo prepravy pšenice, železnej rudy a kovov cez Čierne more. Nemusí dôjsť k fyzickému poškodeniu železníc či prístavov. Stačí, ak dovozcovia v obave pred sankciami obmedzia využívanie ruských dopravných sietí. Ak sa dodávatelia budú snažiť využívať alternatívne trasy, napríklad námorné cesty cez Suez, dôjde k ich beznádejnému preťaženiu. Dnes ešte nevieme povedať, kde všade sa vytvoria úzke hrdlá.

Vieme si však predstaviť, že hlavným nepriamym dôsledkom preťažených sietí bude tlak na zvyšovanie cien prakticky všetkého. Len čo k tomu dôjde, budeme vidieť prudký nárast inflačných očakávaní. Centrálne banky budú stáť pred Sofiinou voľbou. Buď bojovať s infláciou, prudko zdvihnúť úroky, poslať ekonomiku do recesie a vyrobiť milióny nových nezamestnaných, alebo nechať úroky nízko, podporiť ekonomiku a odvrátiť oči od točiacej sa inflačnej špirály.

Čaká nás teda stagflácia podobná tej v rokoch 1973 – 1975 a 1979 – 1982? Pravdepodobne áno. Jej hĺbka a dĺžka bude závisieť od toho, ako dlho bude trvať vojna na Ukrajine, ako rýchlo sa podarí nahradiť výpadok ruských energií a surovín a ako rýchlo sa globálne dodávateľské siete dokážu opäť skonsolidovať.

Z vyspelých krajín budú stagfláciou najviac postihnutí členovia Európske únie – a najmä postkomunistické krajiny (vrátane Slovenska). Sú najviac závislé od dovozu energií a surovín z Ruska. A nedokážu to zmeniť za rok ani za dva. Ekonomika USA utrpí menej. Má vlastnú surovinovú a energetickú základňu. Prípadné výpadky dovozov z Ruska si USA vedia nahradiť dodávkami z iných teritórií.

Budú však aj viac postihnutí ako Európa a USA. Vysokými cenami pšenice budú trpieť jej najväčší dovozcovia, teda Egypt, Indonézia a Turecko. Rast cien potravín bol v rokoch 2010 – 2011 jedným z podnetov série ľudových nepokojov v arabských krajinách (takzvaná Arabská jar). Najväčšími obeťami konfliktu na Ukrajine však budú (samozrejme, okrem Ruska a samotnej Ukrajiny) najchudobnejšie krajiny sveta, najmä v subsaharskej Afrike. S konfliktom nemajú absolútne nič spoločné. Akurát nebudú mať z čoho zaplatiť drahšie palivo, hnojivo a obilie.

Nešťastie jedného je šťastím druhého. Nečakanými výhercami konfliktu na Ukrajine budú autokratické arabské režimy, Irán a možno aj Venezuela. Budú sa tešiť zo zlatého dažďa petrodolárov a dúfať, že potrvá čo najdlhšie. Tak to už vo svete chodí.