Týždeň v európskej ekonomike: Vojna oddiali plány na konsolidáciu rozpočtov, v hre je aj spoločný dlh

• Eurozóna je pripravená odložiť sprísnenie rozpočtovej politiky, lídri diskutovali aj o spoločnom dlhu.
• Obeťou vojny môže byť aj zelená energetika, viaceré krajiny sa vracajú k uhliu.
• Vojna na Ukrajine urýchli rozvoj vodíka, počíta s ním aj Slovensko.

1. Vojna oddiali plány na konsolidáciu rozpočtov, v hre je aj spoločný dlh

Vojna na Ukrajine spomalí rast európskej ekonomiky o minimálne pol percentného bodu. Európska centrálna banka očakáva rast 3,7 percenta v tomto roku a 2,8 percenta v roku 2023.

Pre európske vlády súčasne znamená vyššie výdavky: na tlmenie nárastu cien energií, vyrovnanie sa s utečeneckou krízou a v neposlednom rade aj na obranu. Na minulotýždňovom samite vo Versailles sa európski lídri dohodli na výraznom zvýšení obranných rozpočtov a posilnení kapacít obranyschopnosti. Výška obranných výdavkov a ich zameranie sú kompetenciou národných vlád. Viacero členských krajín vrátane Nemecka však už oznámilo zvyšovanie výdavkov na obranu.

Rozpočtové pravidlá

Európske rozpočtové pravidlá boli suspendované začiatkom roku 2020, po nástupe pandémie. Pôvodne mali začať znovu platiť od začiatku budúceho roka. To by znamenalo, že už v tomto čase by sa vlády mali pripravovať na obmedzovanie výdavkov.

V pondelok však ministri financií eurozóny podporili uvoľnenie pravidiel aj na rok 2023. Presná podoba ešte nie je jasná, musí ju navrhnúť Komisia a potom opäť schváliť členské krajiny. Podľa ministrov by sa však na znižovanie dlhu mali zamerať vysoko zadlžené krajiny ako Taliansko či Grécko. Ostatné by mali investovať.

Spoločný dlh

Návrhy na vytvorenie nového európskeho dlhového nástroja sa objavili už pred neformálnym samitom vo Versailles, písali sme o nich minulý týždeň. Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol v prvých dňoch opatrný a zdôrazňoval, že najprv treba hovoriť o potrebe a použití peňazí, potom o spôsobe ich získania.

Po samite bol otvorenejším. Európska únia podľa neho možno bude potrebovať mechanizmus „podobný ako ten použitý pri pandémii“. Myslel tým 750-miliardový fond obnovy, ktorý je financovaný zo spoločného európskeho dlhu.

Mechanizmus by mal pomôcť Európe prekonať ekonomické následky vojny a znížiť závislosť od Ruska. Špecificky sa hovorilo o niekoľkých oblastiach: energetických surovinách, strategicky dôležitých kovoch ako nikel a paládium či potravinách.

Čo bude nasledovať

V prípade odkladu sprísnenia fiškálnych pravidiel sa dá očakávať, že Komisia ich čoskoro navrhne. Pravdepodobne to nebude znamenať úplné suspendovanie pravidiel na ďalší rok, skôr ich voľnú interpretáciu. V takej podobe by rozhodnutie podporili aj vlády, ktoré zastávajú prísnu rozpočtovú politiku.

Zložitejšie je to so spoločným dlhom. Dohoda o pandemickom mimoriadnom rozpočte sa rodila ťažko, trvalo to niekoľko mesiacov. Holandská či nemecká vláda zdôrazňovali, že ide o jednorazový nástroj.

Tentoraz však Únia čelí potenciálne ešte horšej hospodárskej kríze. Nejde len o ekonomiku, oslobodenie sa od energetickej závislosti od Ruska je aj bezpečnostnou otázkou. Miera závislosti jednotlivých krajín sa líši, no v tomto prípade sú ohrozené bezpečnostné a ekonomické záujmy Únie ako celku.

Kompromisom by mohlo byť vytvorenie fondu financovaného zo spoločne ručených pôžičiek, ktorý by však neposkytoval granty, ale len zvýhodnené pôžičky. Zaujímavý by mohol byť práve pre krajiny s vysokou mierou zadlženia, ktoré môžu čoskoro čeliť vysokým úrokom za národný dlh.

K diskusii o situácii na Ukrajine sa lídri EÚ vrátia na samite na budúci týždeň (24. – 25. marec).

---

2. Obeťou vojny môže byť aj zelená energetika

Oficiálne európski predstavitelia vyhlasujú, že cestou k odstrihnutiu sa od ruskej ropy a zemného plynu je podpora obnoviteľných zdrojov energie. V Európskom parlamente silnie široká podpora pre zvýšenie cieľa podielu OZE na spotrebovanej energii do roku 2030 zo súčasných 40 na 45 percent.

V krátkodobom horizonte zdôrazňuje potrebu hľadania alternatívnych dovozcov plynu a ropy a čo najrýchlejšie naplnenie zásobníkov. Viaceré členské krajiny hľadajú záchranu aj v jednom z najhorších fosílnych palív, v uhlí.

Čo plánujú členské krajiny

Nemecko: Nemecká vláda zatiaľ nechystá opätovné otvorenie domácich uhoľných baní. S účasťou Zelených v kabinete je to veľmi nepravdepodobný krok. Nemecko však začína vytvárať strategické zásoby uhlia a energetické firmy už požiadali, aby mohli byť odstavené uhoľné elektrárne udržiavané v pohotovostnom režime.

Taliansko: Taliansko plánovalo odstaviť uhoľné elektrárne v roku 2025. Premiér Mario Draghi však po začiatku ruského útoku na Ukrajinu vyhlásil, že krátkodobým riešením energetickej krízy môže byť aj opätovné otvorenie už odstavených elektrární.

Bulharsko: Bulharská vláda plánovala odstaviť uhlie aj vďaka novej veľkej plynovej elektrárni. Jej vybudovanie bolo súčasťou bulharského plánu obnovy. Projekt je však zastavený a Sofia bude využívať uhlie minimálne dovtedy, kým nespustí dva nové jadrové reaktory.

Rumunsko: Rumunská vláda neplánuje otvárať nové uhoľné bane, zvýši však produkciu v existujúcich. Opäť naštartuje existujúce uhoľné elektrárne.

Česká republika: Viaceré české firmy už revidujú plány a od zemného plynu sa vracajú späť k uhliu. Vláda zatiaľ oficiálnu politiku nemení.

Spojené kráľovstvo: Britská vláda nezvažuje návrat k uhliu, možno však zruší zákaz ťažby zemného plynu hydraulickým štiepením (tzv. fracking). Táto technológia umožňuje tískať surovinu skrytú v hornine, najmä bridliciach, v Európe je však zakázaná pre negatívne environmentálne vplyvy.

Čo bude nasledovať

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je dočasný návrat k uhliu jednou z možností, ako znížiť dopyt po plyne. V pláne zníženia spotreby ruského plynu uvádza, že výrobou dodatočných 120 TWh energie v uhoľných elektrárňach by spotreba zemného plynu klesla o 22 miliárd kubických metrov ročne.

Európska komisia uhlie oficiálne nepodporuje, nespomína ho ani v pláne RePowerEU, ktorý navrhuje zníženie závislosti od ruského plynu o dve tretiny do konca roku 2022. Neoficiálne však využívanie uhlia pripúšťa. Podpredseda EK zodpovedný za klimatickú politiku Frans Timmermans v rozhovore pre BBC pripustil, že krajiny môžu predĺžiť využívanie uhlia. Nemalo by to však viesť k oslabeniu klimatických záväzkov.

---

3. Vojna na Ukrajine urýchli rozvoj vodíka, počíta s ním aj Slovensko

Vodík má byť jednou z častí skladačky na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Európskej únie do roku 2050. Podľa európskych plánov má byť využívaný najmä v ťažkom priemysle a nákladnej doprave, teda v odvetviach, kde je iná forma znižovania emisií náročná.

Európska komisia odhaduje, že do roku 2050 by 24 percent celosvetového dopytu po energii mohlo byť pokrytých čistým vodíkom. Pre Európu sa odhady pohybujú medzi 9 a 14 percentami.

V čom je problém

Kľúčom k vyššiemu využívaniu vodíka je radikálne zníženie ceny. Cena zeleného vodíka sa dnes pohybuje okolo päť eur na kilogram. Európska únia chce do roku 2030 znížiť náklady na jeho výrobu pod 1,8 eura za kilogram.

„Bod zlomu by nastal v momente, keď by sme dokázali vyrábať vodík za jedno euro za kilogram,“ povedal odborník na vodík z nemeckého think-tanku Agora Energiewende Gniewomir Flis pre portál EURACTIV.

Začiatkom marca zverejnilo európske Partnerstvo pre čistý vodík výzvu, ktorá má podporiť výskum v oblasti výroby a skladovania vodíka. Celkovo pôjde do rozvoja vodíka až jedna miliarda eur z verejných zdrojov.

Čo znamená „čistý vodík“

Až 96 percent dnešnej produkcie predstavuje takzvaný sivý vodík, ktorý sa vyrába z fosílnych palív. Výroba sivého vodíka je veľkou záťažou pre klímu – pri výrobe jedného kilogramu vodíka z fosílnych palív sa uvoľní viac ako päť kilogramov CO₂.

Pre Komisiu je preto prioritou rozvoj vodíka vyrábaného z obnoviteľných zdrojov najmä s využitím veternej a slnečnej energie. Obnoviteľných zdrojov, ktoré by bolo možné použiť na výrobu zeleného vodíka, však zatiaľ nie je dostatok. Alternatívou má byť aj nízkouhlíkový, takzvaný modrý vodík vyrábaný zo zemného plynu, pri ktorého výrobe sa emisie CO₂ zachytávajú a uskladňujú.

Ako plány ovplyvnil ruský útok na Ukrajinu

Komisia chce obmedziť dodávky ruského zemného plynu o dve tretiny od súčasného stavu do konca roku 2022, pričom úplné osamostatnenie je v pláne pred rokom 2030.

V rámci zabezpečenia dodávok plynu do Európy v kontexte vojny na Ukrajine sa Komisia zaoberala dovozom nielen skvapalneného LNG, ale aj zvýšením dodávok alternatívnych plynov, akými sú biometán a vodík. Vypracovala plán REPower EU, ktorý by mal urýchliť zavedenie výroby tepla a elektriny z vodíkových technológií a obnoviteľných zdrojov.

Urýchliť by sa mala aj implementácia Inovačného fondu s cieľom podporiť elektrifikáciu a vodík, s cieľom zvýšiť výrobné kapacity Únie pre zelený vodík, teda elektrolyzéry a solárnu či veternú energiu.

Čo plánuje Slovensko

Minulý rok vláda schválila Národnú vodíkovú stratégiu, ktorá s vodíkom počíta ako „s komoditou budúcej vyspelej ekonomiky“. Aktuálne pracuje na akčnom pláne, ktorý definuje opatrenia na naplnenie cieľov stratégie.

Najvýznamnejšie oblasti na využitie vodíka sú podľa slovenskej stratégie doprava a neskôr aj energetika a služby. Hoci podľa ministerstva bude mať vodík potenciál najmä v diaľkovej doprave a pri prepravovaní ťažkých nákladov, jeho využitie nevylučuje ani v osobnej doprave. Vodík by mohol slúžiť aj na ozelenenie plynárenského priemyslu, postupným primiešavaním do zemného plynu.

Spotreba by mala byť pokrytá prevažne z domácich zdrojov, no ministerstvo hospodárstva v krátkodobom horizonte ráta s jeho dovozom.

Ako vodík vyrobíme

Ak chce Slovensko splniť záväzky z Fit for 55, malo by ešte v tejto dekáde zvýšiť výrobu zeleného vodíka na 120-tisíc ton ročne. No na dosiahnutie takého cieľa by bolo potrebné postaviť fotovoltické a veterné elektrárne s kapacitami 2300 megawattov. Zdrojom výroby alternatívneho paliva by mohol byť aj nerecyklovateľný komunálny odpad.

Zelený vodík by mali vyrábať aj v Jaslovských Bohuniciach, kde vyrastie nový fotovoltický park. Elektráreň by mala byť v prevádzke koncom novembra 2023 a vyrábať by mala asi 150 ton zeleného vodíka ročne. Využívať by sa mal najmä v autobusovej a nákladnej doprave.

---

Ďalšie správy

Ministri financií EÚ odsúhlasili subvencie pre domácnosti postihnuté rastúcimi cenami energií. Podpora môže mať napríklad formu zľavy pre individuálnych zákazníkov tankujúcich pohonné hmoty. Pomôcť chcú aj firmám, môže ísť o pôžičky garantované vládou alebo granty podnikom s vysokou spotrebou energie. Zdrojom zvýhodnených pôžičiek by mohol byť aj fond obnovy. Jeho grantová časť už je síce rozdelená, no v pôžičkovej sa stále nachádza nevyužitých 200 miliárd eur. Štáty o ne môžu požiadať do augusta 2023.

Ruský útok na Ukrajinu už pociťujeme aj v potravinárstve, ako prvý sa prejavil nedostatok jedlých olejov. Niektorí predajcovia v Európe už začali obmedzovať množstvo slnečnicového oleja, ktoré si môže kúpiť jeden zákazník. Podľa európskeho združenia rastlinných olejov Fediol súčasné zásoby slnečnicového oleja vydržia štyri až šesť týždňov. Vojna vstupuje aj do diskusie o reforme európskeho poľnohospodárstva. Taliansko a Slovensko žiadajú odklad uplatňovania nových pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky aj prehodnotenie zelených ambícií v sektore.

Hlavné indikátory ekonomiky a trhu práce ukazujú, že európske hospodárstvo sa v minulom roku spamätalo z koronakrízy. Na takmer predkrízovú úroveň sa vrátili hodnoty HDP na hlavu, množstva odpracovaných hodín aj reálnej pracovnej produktivity na osobu.

Vývoj hlavných indikátorov produktivity práce a reálneho HDP na hlavu v EÚZdroj: Eurostat

Európska únia schválila štvrtý balík sankcií proti Rusku. Zakazujú vývoz luxusných tovarov v hodnote nad 300 eur, luxusných áut, lodí a lietadiel nad 50 000 eur, ako aj dovoz ruskej ocele a železa. Európske firmy nesmú participovať na nových investíciách v ruskom energetickom sektore. Rozšíril sa aj sankčný zoznam predstaviteľov a podporovateľov ruského režimu, pribudol naň napríklad Roman Abramovič. Spojené kráľovstvo harmonizovalo svoj sankčný zoznam oligarchov s európskym. Európska centrálna banka prikázala komerčným bankám, aby podrobne sledovali finančné transakcie ruských a bieloruských občanov, či neobchádzajú západné sankcie proti Moskve. Europoslanci vyzvali na konfiškáciu majetku ruských oligarchov, z peňazí má byť financovaná pomoc Ukrajine.

Dánsko obnovilo stavbu plynovodu, ktorý prepojí Nórsko s Poľskom. Práce zastali v máji 2021, dôvodom boli obavy z environmentálnych vplyvov projektu. Dánska firma Energinet oznámila, že už má všetky potrebné povolenia, plynovod môže byť spustený 1. októbra a od januára 2023 bude fungovať v plnej prepravnej kapacite 10 miliárd kubických metrov ročne. Poľsku pomôže obmedziť závislosť od dovozu zemného plynu z Ruska. O nórsky plyn má záujem aj Nemecko, do Osla cestoval vicekancelár pre ekonomiku a klímu Robert Habeck. Nórsko v súčasnosti kryje 20 až 25 percent spotreby plynu v EÚ a Spojenom kráľovstve, s Úniou ho prepája päť existujúcich plynovodov.

Existujúce a plánované časti plynovodu z Nórska do Poľska

Zdroj: Wikipédia prostredníctvom EURACTIV.com

Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských krajín sa dohodli na nových pravidlách verejného obstarávania v Európe. Keď vstúpia do platnosti, znevýhodnia firmy z krajín, ktoré neposkytujú férový prístup k verejnému obstarávaniu európskym podnikom. Penalizácia bude mať formu prirážky k cene ponúknutej firmou z takejto krajiny, až do výšky sto percent. Pravidlá sa budú uplatňovať na všetky verejné obstarávania vlád a samospráv s viac ako 50 000 obyvateľmi, pri ktorých hodnota prekračuje 15 miliónov eur pre práce a koncesie, resp. 5 miliónov pre služby a tovary.

Napriek tomu, že všetky členské krajiny podpísali dohodu o medzinárodnej minimálnej firemnej dani, na jej implementácii sa ministri financií jednomyseľne nezhodli. Napriek snahe Francúzska sformulovať kompromis majú vlády Švédska, Poľska, Malty a Estónska zo smernice obavy a odmietli ju podporiť. Estónska ministerka Keit Pentus-Rosimannus však povedala, že „v blízkom čase predpokladá dohodu na riešení“. Ministri sa k téme vrátia o tri týždne, v apríli.

Členské krajiny sa dohodli na predĺžení platnosti covidových certifikátov o jeden rok, do 30. júna 2022. Očkovacie certifikáty alebo takzvané COVID-pasy umožňujú ľuďom s očkovaním alebo po prekonaní ochorenia jednoduchšie cestovanie v Európe. Dohodu musí schváliť aj Európsky parlament.

Slovensko je jednou z mála európskych krajín, v ktorých aj v minulom roku pokračoval pád turistického sektora. Podľa odhadov Eurostatu bol u nás počet nocí strávených v turistických ubytovaniach v minulom roku nižší než v roku 2020. Takáto situácia bola už len v Rakúsku a Litve, inde turistické ubytovanie rástlo.

Odhadovaný počet nocí strávených v turistickom ubytovaní
(% zmena)
(modrá: porovnanie 2021/2020, oranžová: porovnanie 2021/2019)

Zdroj: Eurostat

Európska komisia navrhuje, aby veľmi veľké online platformy platili za monitorovanie svojich aktivít. Pripravovaná európska legislatíva pre digitálny sektor, najmä Zákon o digitálnych službách, predpokladá kontrolu dodržiavania pravidiel. Tá si vyžiada zdroje, Komisia ich chce financovať z poplatkov pre veľké digitálne platformy. Podobne funguje bankový dohľad Európskej centrálnej banky: komerčné banky zaň platia poplatky. Návrh Komisie zaznel na trojstrannom rokovaní so zástupcami Európskeho parlamentu a Rady, obe inštitúcie musia navrhovanú legislatívu schváliť.

Členské krajiny sa dohodli na zavedení uhlíkového cla – poplatku, ktorý budú musieť platiť dovozcovia ocele, cementu, hnojív a ďalších tovarov, pri výrobe ktorých vzniká množstvo emisií skleníkových plynov. Zatiaľ sa však nevenovali otázke rozdelenia a použitia príjmov. Nie je jasné ani to, kedy začnú rokovania Rady a Parlamentu o finálnej podobe legislatívy. Čaká sa na dohodu o revízii systému obchodovania s emisiami, exportných rabatoch pre priemysel, ako aj vyriešenie problému použitia príjmov z uhlíkového cla.

Európsky parlament odporučil zakázať príchute elektronických cigariet, ktoré by mohli byť lákavé pre deti. Ktoré konkrétne to budú, má byť predmetom výskumu, v legislatívnom procese sa spomínali napríklad žuvačkové príchute. Prísnejší postup navrhli pri bezdymových tabakových výrobkoch, ktoré by podľa europoslancov mali zostať úplne bez príchutí, a zároveň by chceli dvihnúť ich cenu.

Výrobca polovodičov Intel oznámil 33-miliardovú investíciu v Európe. Chce postaviť megafabriku v Nemecku, rozšíriť továreň v Írsku, financovať centrum výskumu a dizajnu vo Francúzsku a investovať do výrobných a výskumných kapacít v Španielsku, Taliansku a Poľsku.

Štatistika: Najdlhšie pracujú ľudia v regiónoch Grécka

Eurostat pravidelne zverejňuje štatistiku priemerného počtu hodín odpracovaných ľuďmi v hlavnom zamestnaní. Regionálne porovnanie ukazuje, že v roku 2020 pracovali v hlavnom zamestnaní najdlhšie ľudia v Grécku – z desiatich regiónov s najviac odpracovanými hodinami v Európe sa deväť nachádza v Grécku. Na Slovensku zaznamenal najvyššiu hodnotu Bratislavský kraj (39,9 hodiny).

Priemerný počet hodín odpracovaných týždenne v hlavnom zamestnaní, 2020*

* údaje za UK sú z roku 2019. Zdroj: Eurostat

Ak údaje porovnáme s výškou platov (medián), dlhšia práca neznamená vyššiu plácu. Mzdový medián rastie s klesajúcim počtom v priemere odpracovaných hodín.

Porovnanie mediálnej mzdy (PPS) a priemerného počtu hodín odpracovaného
v hlavnom zamestnaní

Zdroj: Eurostat

Súčasne platí, že priemerné množstvo odpracovaných hodín sa vo všetkých krajinách EÚ skracuje. Na Slovensku kleslo medzi rokmi 2000 a 2020 zo 41,6 na 38,4 hodiny týždenne.

Priemerný počet hodín odpracovaný týždenne v hlavnom zamestnaní,
porovnanie 2000 a 2020

Zdroj: Eurostat