Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kde sa žije lepšie: v Česku či na Slovensku? (porovnanie v grafoch)

Hospodársky je na tom Česko stále lepšie, hoci ho dobiehame. Česi žijú dlhšie ako Slováci a dôchodok si užívajú vo väčšom zdraví.

Výročie vzniku Československej republiky je príležitosťou pozrieť sa, ako sú na tom Česi a Slováci.

Kde sa žije lepšie? Kde sú ľudia zdravší? Kto je bohatší? Slovensko Česko stále dobieha.

Platy sú v Česku stále vyššie, aj keď ich už dobiehame. Pomohlo nám, že ich mena oslabila voči euru (po zásahu ich centrálnej banky). Keby bola česká koruna silnejšia, aj rozdiel v platoch by bol väčší.

 

Slovensko malo doteraz vždy vyššiu nezamestnanosť ako Česko, a nie je dôvod, aby sa to v najbližších rokoch zmenilo. Problém máme najmä s počtom ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok.

V Českej republike nebola dlhodobá nezamestnanosť takým typickým fenoménom ako na Slovensku, píšu v jednom zo svojich komentárov ekonómovia Národnej banky Slovenska.

 

Slovensko zaostáva za Českom aj v dĺžke života. V roku 2013 bola priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení v prípade žien na Slovensku o viac ako rok kratšia ako u českých žien. V prípade mužov je priemerná očakávaná dĺžka života na Slovensku nižšia až o 2,3 roka ako v Česku.

 

Slovenských novorodencov čaká podľa údajov za rok 2013 v priemere len o čosi viac ako 54 rokov života v zdraví. Je to o 7 rokov kvalitného života menej, ako je priemer Európskej únie, a o 9 rokov menej ako v Česku, pripomínajú ekonómovia inštitútu INEKO.

 

Slovenská ekonomika dobieha českú, no z veľkej časti je za tým aj efekt toho, že sme začínali z horšej štartovacej úrovne. No nielen to.

Najrýchlejšie dobiehanie súviselo s reformami a prílevom zahraničných investícií pred desiatimi rokmi, hovorí ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Faktom je, že za posledných päť rokov sme sa už Česku tak nepribližovali.

 

České vlády sa lepšie vyrovnali aj s deficitmi po nástupe krízy. Napriek tomu, že Slovensko ako súčasť eurozóny je viazané prísnejšími rozpočtovými pravidlami ako Česko, deficit v rokoch 2013 až 2014 bol v Česku takmer o percento HDP nižší ako na Slovensku, hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy.

 

Lepšie hospodárenie Česka vidieť aj na vládnom dlhu. Aj po očistení celkového dlhu o výdavky na záchranu Grécka, Írska a Portugalska (Česko sa tejto záchrany nezúčastnilo) je dlh Slovenska o 8 percent HDP vyšší ako český.

 

Slovensko má piate najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie v rebríčku vnímania korupcie. Česko je tesne pred nami.

Rozdiel je akurát v tom, že kým v Česku už obvinili niekoľko vplyvných ľudí za korupciu a úplatky, na Slovensku na taký prípad ešte čakáme.

Na Slovensku sa podľa Svetovej banky podniká lepšie ako v Česku (porovnanie Doing Business). Hodnotí napríklad podmienky pre zakladanie a rušenie firiem, dostupnosť úverov, cezhraničný obchod alebo platenie daní.

 

Počas krízy sa na Slovensku aj v Česku rodilo viac detí ako teraz. Treba za tým vidieť najmä demografický dôvod. V tom čase boli v reprodukčnom veku silnejšie ročníky a zrealizovali sa aj niektoré odložené pôrody, hovorí demograf Boris Vaňo.

 

Ešte v 90. rokoch bola na Slovensku vyššia pôrodnosť ako v Česku, potom však začala klesať. Slovenská plodnosť bola na európske pomery v minulosti vysoká. Len čo sa zmenili spoločenské pomery, prišla neistota, plodnosť začala klesať, hovorí Vaňo.

V Česku bol pokles plodnosti menej intenzívny ako na Slovensku. Problém s demografickým vývojom však majú obe krajiny.

 

Ľudia na Slovensku sa viac sobášia ako v Česku. Nie je to dané len nábožensky, ale na Slovensku je to historicky kultúrna tradícia. České reprodukčné správanie inklinuje viac k západnej Európe, slovenské k východnej Európe. Ale už sa to mení, zhŕňa demograf Vaňo.

 

Česi sa zase častejšie rozvádzajú. Súvisí to aj s tým, že Česko je viac urbanizované, ľudia tam žijú viac v anonymite, preto aj rozviesť sa je jednoduchšie.

Ľudia na Slovensku žijú najmä na vidieku. Keď sa k tomu priráta aj náboženstvo a tradícia, rozviesť sa tu je o niečo ťažšie.

Česko patrí medzi európske krajiny (spolu s Maďarskom), kde je najviac samovrážd na počet obyvateľov.

 

Viac ľudí požiadalo doteraz o azyl v Česku než na Slovensku, no ani tam nejde o závratné čísla. Nálady sú u susedov v otázke migrantov podobné ako u nás. Česko podobne ako Slovensko odmietlo kvóty na rozdelenie utečencov.

 

Česko získalo doteraz na olympijských hrách asi 2,5-krát viac medailí ako Slovensko. Kým zloženie medailí v Česku je pomerne pestré, u nás prevažuje kanoistika.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať