Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kde sa žije lepšie: v Česku či na Slovensku? (porovnanie v grafoch)

Výročie vzniku Československej republiky je príležitosťou pozrieť sa, ako sú na tom Česi a Slováci.

Kde sa žije lepšie? Kde sú ľudia zdravší? Kto je bohatší? Slovensko Česko stále dobieha.

Platy sú v Česku stále vyššie, aj keď ich už dobiehame. Pomohlo nám, že ich mena oslabila voči euru (po zásahu ich centrálnej banky). Keby bola česká koruna silnejšia, aj rozdiel v platoch by bol väčší.

 

Slovensko malo doteraz vždy vyššiu nezamestnanosť ako Česko, a nie je dôvod, aby sa to v najbližších rokoch zmenilo. Problém máme najmä s počtom ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok.

V Českej republike nebola dlhodobá nezamestnanosť takým typickým fenoménom ako na Slovensku, píšu v jednom zo svojich komentárov ekonómovia Národnej banky Slovenska.

 

Slovensko zaostáva za Českom aj v dĺžke života. V roku 2013 bola priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení v prípade žien na Slovensku o viac ako rok kratšia ako u českých žien. V prípade mužov je priemerná očakávaná dĺžka života na Slovensku nižšia až o 2,3 roka ako v Česku.

 

Slovenských novorodencov čaká podľa údajov za rok 2013 v priemere len o čosi viac ako 54 rokov života v zdraví. Je to o 7 rokov kvalitného života menej, ako je priemer Európskej únie, a o 9 rokov menej ako v Česku, pripomínajú ekonómovia inštitútu INEKO.

 

Slovenská ekonomika dobieha českú, no z veľkej časti je za tým aj efekt toho, že sme začínali z horšej štartovacej úrovne. No nielen to.

Najrýchlejšie dobiehanie súviselo s reformami a prílevom zahraničných investícií pred desiatimi rokmi, hovorí ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Faktom je, že za posledných päť rokov sme sa už Česku tak nepribližovali.

 

České vlády sa lepšie vyrovnali aj s deficitmi po nástupe krízy. Napriek tomu, že Slovensko ako súčasť eurozóny je viazané prísnejšími rozpočtovými pravidlami ako Česko, deficit v rokoch 2013 až 2014 bol v Česku takmer o percento HDP nižší ako na Slovensku, hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy.

 

Lepšie hospodárenie Česka vidieť aj na vládnom dlhu. Aj po očistení celkového dlhu o výdavky na záchranu Grécka, Írska a Portugalska (Česko sa tejto záchrany nezúčastnilo) je dlh Slovenska o 8 percent HDP vyšší ako český.

 

Slovensko má piate najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie v rebríčku vnímania korupcie. Česko je tesne pred nami.

Rozdiel je akurát v tom, že kým v Česku už obvinili niekoľko vplyvných ľudí za korupciu a úplatky, na Slovensku na taký prípad ešte čakáme.

Na Slovensku sa podľa Svetovej banky podniká lepšie ako v Česku (porovnanie Doing Business). Hodnotí napríklad podmienky pre zakladanie a rušenie firiem, dostupnosť úverov, cezhraničný obchod alebo platenie daní.

 

Počas krízy sa na Slovensku aj v Česku rodilo viac detí ako teraz. Treba za tým vidieť najmä demografický dôvod. V tom čase boli v reprodukčnom veku silnejšie ročníky a zrealizovali sa aj niektoré odložené pôrody, hovorí demograf Boris Vaňo.

 

Ešte v 90. rokoch bola na Slovensku vyššia pôrodnosť ako v Česku, potom však začala klesať. Slovenská plodnosť bola na európske pomery v minulosti vysoká. Len čo sa zmenili spoločenské pomery, prišla neistota, plodnosť začala klesať, hovorí Vaňo.

V Česku bol pokles plodnosti menej intenzívny ako na Slovensku. Problém s demografickým vývojom však majú obe krajiny.

 

Ľudia na Slovensku sa viac sobášia ako v Česku. Nie je to dané len nábožensky, ale na Slovensku je to historicky kultúrna tradícia. České reprodukčné správanie inklinuje viac k západnej Európe, slovenské k východnej Európe. Ale už sa to mení, zhŕňa demograf Vaňo.

 

Česi sa zase častejšie rozvádzajú. Súvisí to aj s tým, že Česko je viac urbanizované, ľudia tam žijú viac v anonymite, preto aj rozviesť sa je jednoduchšie.

Ľudia na Slovensku žijú najmä na vidieku. Keď sa k tomu priráta aj náboženstvo a tradícia, rozviesť sa tu je o niečo ťažšie.

Česko patrí medzi európske krajiny (spolu s Maďarskom), kde je najviac samovrážd na počet obyvateľov.

 

Viac ľudí požiadalo doteraz o azyl v Česku než na Slovensku, no ani tam nejde o závratné čísla. Nálady sú u susedov v otázke migrantov podobné ako u nás. Česko podobne ako Slovensko odmietlo kvóty na rozdelenie utečencov.

 

Česko získalo doteraz na olympijských hrách asi 2,5-krát viac medailí ako Slovensko. Kým zloženie medailí v Česku je pomerne pestré, u nás prevažuje kanoistika.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Slovensko je konečne aktívne pri ochrane klímy +

  • Žigov plán pre firmy neberie spomalenie ekonomiky vážne
  • Nebezpečný kokteil vo financiách Slovákov: veľmi chudobní a veľmi zadlžení
  • Banky sa učia znova zarábať na poplatkoch
Zdieľať

Britská cestovná kancelária Thomas Cook skrachovala, spoločnosti sa nepodarilo zabezpečiť financie na svoju záchranu. Na dovolenke v zahraničí je s ňou v súčasnosti okolo 600-tisíc ľudí, bude tak potrebná spoločná operácia vlád aj poisťovní. 

Zrušené budú tiež všetky lety jej štyroch aerolínií a o prácu príde 21-tisíc zamestnancov v 16 krajinách sveta vrátane 9000 v Británii.

Britský úrad pre civilné letectvo oznámil, že už začal s operáciou, v priebehu ktorej čo najskôr dopraví domov okolo 150-tisíc britských turistov.

Najstaršia cestovná kancelária na svete, ktorá zápasila s problémami, piatok potvrdila, že žiadala akcionárov o ďalších 225,39 milióna eur na dokončenie plánu reštrukturalizácie a záchranu spoločnosti.

„Je nám veľmi ľúto, že sme neboli úspešní,“ povedal šéf firmy Peter Fankhauser.

Firma minulý týždeň požiadala o pomoc vládu v Londýne a v posledných dňoch rokovala s veriteľmi aj s britskou vládou o finančnú pomoc.

Thomas Cook si už minulý mesiac dohodla finančnú injekciu v sume jednej miliardy eur. Veriteľské banky však potom požiadali, aby si firma zabezpečila ďalších 225 miliónov eur ako rezervu na zimné mesiace. (reuters)

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)