Týždeň v európskej ekonomike: Európa má zabrániť globálnemu hladomoru zvýšením pomoci

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Ruský útok na Ukrajinu môže spôsobiť globálny hladomor.
• Ak sa chce Európa zbaviť ruského plynu, musí prepisovať energetické stratégie.
• Európske automobilky dostali ďalšiu ranu.

1. Ruský útok na Ukrajinu môže spôsobiť globálny hladomor

Vojna na Ukrajine vytvára globálnu potravinovú krízu. Ukrajina je jedným z hlavných exportérov potravín. Teraz ich vyvážať nemôže, pretože čiernomorské prístavy blokuje ruská flotila a míny. Na budúci rok nebude mať čo vyvážať: v dôsledku vojny bude omnoho slabšia úroda. Podľa poradenskej spoločnosti APK-Inform pre zníženie výsevnej plochy klesne tohtoročná úroda potravín o viac ako polovicu.

Prečo je to problém

Export potravín z Ukrajiny obmedzí vojna, z Ruska zas sankcie. Obe krajiny patria medzi ich najväčších svetových exportérov. V roku 2020 bolo Rusko najväčším a Ukrajina piatym najväčším vývozcom pšenice.

You will find more infographics at Statista

Americké ministerstvo poľnohospodárstva predpokladá, že v sezóne 2021/22 vyvezie Ukrajina 10 a Rusko 16 percent z celkovej globálnej hodnoty obchodovanej pšenice. Obe krajiny majú silné postavenie aj v medzinárodnom obchode s ďalšími kľúčovými obilninami.

Podiel na hodnote exportu pšenice, kukurice a jačmeňa, 2021/22

Podľa amerického ministerstva výpadok čiastočne nahrádzajú obilniny z Austrálie a Indie. Lenže niektoré regióny pocítia nedostatok potravín veľmi intenzívne – najmä Afrika a Blízky východ.

Polovica pšenice dovážanej do Afriky pochádza z Ukrajiny a Ruska. Sú zároveň hlavnými výrobcami hnojív. Znižovanie dovozu potravín už pociťujú krajiny Blízkeho východu.

Podľa Svetového potravinového programu chýba na zabezpečenie dostatku potravín asi osem miliárd eur. Nie je to len dôsledok vojny na Ukrajine. Úlohu zohráva rastúca inflácia, dôsledky klimatických zmien aj vojnové konflikty, napríklad v Jemene. Ak ruský útok na Ukrajinu zvýši cenu potravín, situácia bude ešte horšia.

Prečo je to problém pre Európu

Ukrajina patrí medzi najväčších dovozcov potravín do EÚ. To však nie je hlavný problém. Výpadok ukrajinského importu dokážu vo väčšine prípadov nahradiť európski poľnohospodári či iné regióny. Aj keď za vyššie ceny. Chudobnejší Európania ich pocítia, no vlády môžu dosah aspoň čiastočne kompenzovať.

V chudobných krajinách Afriky a Blízkeho východu však znižovanie dostupnosti potravín povedie k ďalšej vlne politickej nestability – podobne ako počas takzvanej Arabskej jari. Európa ju pocíti vo forme ďalšej migračnej vlny.

Index cien potravín FAO v nominálnych (oranžová) a reálnych (žltá) cenách

(nárast indexu okolo roku 2010 koreluje s udalosťami Arabskej jari)

Čo robiť

Rast cien potravín pravdepodobne nemožno zastaviť – minimálne pokiaľ sa Putinov režim nestiahne z Ukrajiny. Možno však predísť tomu, aby spôsobil globálny hladomor. Treba zvýšiť financovanie medzinárodných organizácií ako Svetový potravinový program (WFP) alebo Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré zabezpečujú potraviny pre najzraniteľnejšie regióny.

Európska komisia už prisľúbila presmerovanie časti humanitárnej pomoci na boj s nedostatkom potravín. Detaily však zatiaľ nie sú známe.

---

2. Koniec ruského plynu? Európa musí prepisovať energetické stratégie

Kľúčovou témou stretnutia európskych lídrov vo Versailles bola energetika. Zhodli sa, že Európa sa musí zbaviť závislosti od dovozu ruského plynu. Zatiaľ nie je jasné, či to bude znamenať rýchlejšiu energetickú sebestačnosť Európy založenú na obnoviteľných zdrojoch alebo nové investície do fosílnej infraštruktúry.

Prečo je to dôležité

Zhruba polovica ruského rozpočtu totiž pochádza z exportu fosílnych palív. Európa posiela každý deň v platbách za plyn, ropu a uhlie do Ruskej federácie takmer jednu miliardu eur. Zákaz dovozu ruských energetických surovín by teda vyvinul na Putina veľký tlak, pretože peniaze z energetického exportu potrebuje na financovanie svojej vlády aj vojny na Ukrajine.

Členské štáty sa v záveroch samitu stavili v súlade s plánmi Komisie na diverzifikáciu dodávok plynu a zároveň na zrýchlenie rozvoja obnoviteľnej energie a energetickej hospodárnosti.

Čo rozhodli lídri EÚ

Závery samitu v podstate kopírovali plán RepowerEU, s ktorým prišla eurokomisia minulý týždeň. Európske štáty sa zhodli, že treba ukončiť závislosť Európy od ruského plynu, ropy a uhlia dvoma spôsobmi. Na jednej strane diverzifikovať dodávky a trasy s dôrazom na dovoz skvapalneného zemného plynu zo zámoria vrátane rozvoja alternatívnych palív, akými sú vodík a bioplyn.

Dôležité je aj zabezpečenie dostatočných zásob zemného plynu v Únii pred budúcou zimou. Podľa dokumentu, ktorý unikol do médií, by to malo byť povinné naplnenie na 80 percent pred tohtoročnou zimou a 90 percent na budúci rok.

Ďalším pilierom plánu na oslobodenie Európy od závislosti od ruského dovozu je dôraz na rýchlejšie presadzovanie cieľov Európskej zelenej dohody. Sem patrí predovšetkým naštartovanie budovania masívnych kapacít obnoviteľnej energie. Dôležitým bodom je podľa európskych lídrov prepojenie európskeho trhu s plynom a elektrinou, riadenie spotreby pomocou úložných energetických systémov a zlepšenie energetickej účinnosti.

Hlavy štátov preto vyzvali Európsku komisiu, aby nasmerovala koordinované investície do energetických systémov vrátane poskytovania LNG.

Čo to bude znamenať pre Slovensko

Premiér Eduard Heger po samite vo Versailles podporil znižovanie závislosti od ruského plynu, nie je však jasné, či to bude znamenať aj celkový ústup od tohto fosílneho paliva. Slovenský premiér povedal, že bude potrebné zrevidovať všetky politiky a stratégie. O praktických riešeniach chce hovoriť so zodpovednými rezortmi, najmä s ministerstvom hospodárstva.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka bude odstrihnutie Slovenska od ruského plynu možné v roku 2027. Predstaviť si však vie aj zastavenie dodávok už tento rok: „Ak by sa spotreba plynu v Európe znížila o 15 percent, ak by sme dostatočne diverzifikovali aj ďalšie možnosti dodávok a v maximálnej možnej miere využili ostatné prepravné trasy, ako aj vlastné ložiská, ktoré máme, tak by to bolo možné s odretými ušami urobiť (osamostatniť sa od Ruska) už aj tento rok,” povedal minulý týždeň pre TASR.

Čo to bude znamenať pre zelenú energetiku

Minulý týždeň sme informovali, že viaceré krajiny chcú na prechodné obdobie nahrádzať plyn uhlím. Oficiálna európska politika však ide opačným smerom: znižovanie energetickej závislosti od Ruska je silným dôvodom pre prechod k obnoviteľným zdrojom energie. Zhodli sa na tom aj ministri životného prostredia krajín EÚ.

Európsky parlament navrhuje zvýšiť cieľ podielu obnoviteľných energií do roku 2030 na 45 percent. Európska komisia v júli 2021 pôvodne navrhla 40 percent. V súčasnosti je to len niečo vyše 22 percent.

Realita sa však môže líšiť od politických vyhlásení. Stopka pre ruské energetické suroviny môže znamenať obrovské riziko pre dosiahnutie európskych klimatických cieľov. Krátkodobé opatrenia, ako je nájdenie alternatívnych dodávateľov fosílnych palív a produktov, ktoré dokážu naplniť okamžité energetické potreby, by mohli spôsobiť uzamknutie Únie v ďalšej závislosti od ich dovozu, napísala generálna riaditeľka Európskej inovačnej iniciatívy (Climate – KIC) Kirsten Dunlop.

Kríza pomáha plynu

Ilustruje to aj fakt, že jedným z víťazov súčasnej krízy sú paradoxne plynárenské projekty. Minulý týždeň sme informovali o dostavbe dánskej časti plynovodu z Nórska do Poľska. Ďalším centrom európskeho plynárenstva sa stáva južná Európa.

Španielsko má vďaka podmorským plynovodom z Alžírska a rozľahlej sieti terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) dobré predpoklady pomôcť Európe znížiť závislosť od dovozu ruského plynu. Zároveň si však táto možnosť vyžaduje masívne investície do prepojenia Španielska potrubím s inými európskymi krajinami.

Krajina má šesť terminálov na skladovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a jeho opätovné splyňovanie, čo je najväčšia kapacita tohto typu v Európe. K sústave patrí aj 750-kilometrový podmorský plynovod s názvom Medgaz. Spája Alžírsko bohaté na plyn s južným Španielskom.

Španielsko a Portugalsko majú podľa priemyselnej skupiny Gas Infrastructure Group (GIE) kapacitu na dovoz 40 terawatthodín (TWh) zemného plynu, pričom tieto dva štáty spotrebujú menej ako 30 TWh.

---

3. Ruská agresia na Ukrajine uštedrila zdecimovaným automobilkám ďalšiu ranu

Automobilový sektor sa ešte nestihol spamätať z pandémie a čipovej krízy. Vojna na Ukrajine je preňho ďalšou ranou. Pokračujúci konflikt môže prehĺbiť čipovú krízu a ohroziť dodávky kritických surovín pre elektromobily.

V čom je problém

Najdôležitejším komponentom, ktoré automobilky z Ukrajiny dovážajú, sú káblové zväzky. To je asi päťkilometrový súbor drôtov a konektorov, ktoré prechádzajú celým vozidlom a prenášajú informácie a elektrinu. Únia dováža z Ukrajiny približne sedem až 11 percent z celkového dovozu týchto komponentov. Automobilky sa po alternatívach začali obzerať ešte pred vojnou v dôsledku zvyšujúceho sa napätia.

Rozšírenie alternatívneho dovozu zo severnej Afriky (Maroko a Tunisko) či západného Balkánu (Severné Macedónsko, Srbsko) však môže podľa Európskej asociácie dodávateľov automobilového priemyslu (CLEPA) trvať tri až šesť mesiacov.

Celkovo majú európske automobilky na Ukrajine sedem dodávateľov, v Rusku približne 30.

Vojna dvíha aj ceny surovín potrebných pri výrobe batérií elektromobilov: lítia, kobaltu a niklu.

Ktoré automobilky majú problém

Veľké európske automobilky obmedzujú výrobu. Továreň Renault vo francúzskom meste Cléon skrátila svoj pracovný čas z dôvodu nedostatku komponentov, čo odborové zväzy pripisujú priamo vojne na Ukrajine.

Keďže Renault vyrába motory, očakávajú, že nedostatok bude mať vplyv aj na ostatné závody v krajine.

Spoločnosť Stellantis v talianskom meste Melfi oznámila, že ďalšie navyšovanie výroby nebude možné. Aj tento závod bude od 4. apríla svojim zamestnancom skracovať pracovný čas o dve hodiny denne, čím sa zníži aj produkcia.

Podľa prieskumu, ktorý minulú stredu uverejnilo 137 španielskych spoločností, takmer 90 percent všetkých španielskych „klastrov“ automobilového priemyslu už trpí značným vplyvom vojny na Ukrajine, uviedla agentúra EFE.

Ako je na tom náš región

Problémy s dodávkami aj so stratou ruského trhu hlásia automobilky v Maďarsku (Audi, Suzuki, Mercedes Benz) aj v Českej republike. Podľa prieskumu, ktorý medzi svojimi členmi organizovalo Združenie automobilového priemyslu (ZDP), ruská invázia na Ukrajinu priamo zasiahla asi polovicu českých automobiliek. Viac ako tretina čelí nedostatku surovín, materiálov alebo komponentov potrebných na výrobu. Pätina musí riešiť logistické problémy spôsobené konfliktom.

Problémy cítia aj slovenskí výrobcovia. Predseda Výboru pre hospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky Peter Kremský upozornil, že kombinácia rastu cien komodít, poklesu investícií a inflácie by podľa neho mohla spôsobiť presun niektorých plánovaných investícií vo východnej Európe.

Sankcie uvalené na Rusko ovplyvnia výrobu elektromobilov. Patrik Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) povedal, že „v súčasnosti všetky nevyhnutné materiály na výrobu batérií dosahujú rekordné ceny“. „V porovnaní s januárom svoju cenu o sto percent zvýšili lítium, kobalt aj nikel. Ten sa dováža z Ruska, ktoré drží približne desať percent svetových rezerv. Musíme sa stotožniť s tým, že sankcie budú mať vplyv na dovoz a aj na ceny.“

---

Ďalšie správy

Koncom týždňa budú na samite európski lídri rokovať o ďalšom kole sankcií proti Rusku. Tentoraz však bude dohoda ťažšia. Niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, nepodporujú nateraz ďalšie sankcie, chcú sa zamerať na dôslednú implementáciu už prijatých opatrení a zamedzenie ich obchádzania.

Pobaltské štáty, Poľsko a niektoré ďalšie krajiny však presadzujú zvyšovanie tlaku na Putinov režim, ktorý pokračuje v čoraz agresívnejšom vojenskom útoku na Ukrajinu. Diskusie sa vedú o odrezaní ďalších ruských bánk od platobného systému SWIFT, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú Sberbank a Gazprombank. Poľsko však žiada odrezanie všetkých ruských bánk.

Veľkou otázkou je zákaz dovozu ruských energetických surovín, najmä ropy a zemného plynu. Maďarsko už vyhlásilo, že bude takýto krok vetovať. Opatrné je aj Nemecko. Kancelár Olaf Scholz upozornil, že energetické embargo spôsobí v Európe hospodársku recesiu.

Európska komisia uvoľnila pravidlá štátnej pomoci pri podpore firiem zasiahnutých vojnou na Ukrajine. Nový dočasný rámec je podobný tomu, ktorý bol prijatý na začiatku pandémie. Nové pravidlá platné do konca roka 2022 vládam umožňujú:

• Poskytnúť pomoc do výšky 400-tisíc eur pre firmy zasiahnuté vojnou, sankciami alebo odvetnými sankciami Ruska. Pre poľnohospodárov a rybárov je pomoc obmedzená na 35-tisíc eur.
• Kompenzovať náklady spojené so zdražovaním elektriny a plynu. Celková pomoc pre žiadateľa nesmie prekročiť 30 percent oprávnených nákladov a je do výšky 2 milióny eur.
• Ak firma zaznamená výrobné straty, môže dostať ďalšiu pomoc – do 25 miliónov eur v energeticky intenzívnych oblastiach a do 50 miliónov eur vo vybraných sektoroch (hliník a iné kovy, chemický priemysel).

Vo februári dosiahla medziročná miera inflácie v eurozóne 5,9 percenta. Najviac sa na nej opäť podpísali ceny energií (+3,1 percentuálneho bodu). Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rastom cien v eurozóne, predbehlo nás už len Pobaltie.

Ročná miera inflácie (v %), február 2022

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Rusko začne predávať plyn „nepriateľským“ krajinám – vrátane 27 krajín EÚ – za ruble. Prikázal vláde a ruskej centrálnej banke, aby do týždňa našli spôsob, ako zmeniť platobnú menu v kontraktoch z eura na rubeľ. Rubeľ nie je referenčnou menou pre medzinárodné platby. Navyše jeho hodnota od zavedenia sankcií výrazne klesla. Putinovo rozhodnutie má ruskú menu stabilizovať: zvýšením dopytu po rubľoch sa zvýši aj ich hodnota.

V poslednom štvrťroku minulého roka narástla nominálna cena práce v eurozóne medziročne o 1,9 percenta, v EÚ o 2,3 percenta. Práca najviac medziročne zdražela v sektore informačných a komunikačných technológií (+3,9 percenta), ťažobnom priemysle (+3,1 percenta) a v doprave a logistike (+2,9 percenta). Len dva sektory zaznamenali pokles ceny práce: umenie, zábava a voľnočasové aktivity (-3,6 percenta) a sektor ubytovacích a stravovacích služieb (-2,1 percenta). Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším nárastom nominálnej ceny práce – 10,6 percenta.

Členské krajiny sa dohodli na spoločnej pozícii k regulácii batérií. Ďalším krokom v prijímaní legislatívy tak bude rokovanie s Európskym parlamentom. Nariadenie má okrem iného posilniť recykláciu batérií, zameriava sa najmä na veľké batérie využívané v elektromobiloch.

Európska komisia nemá jednotný postoj k dočasnému pozastaveniu zelenej reformy európskeho poľnohospodárstva. Zatiaľ čo komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski tvrdí, že implementáciu stratégie Z farmy na stôl treba odložiť pre hroziaci nedostatok potravín, podpredseda Komisie zodpovedný za klimatickú politiku Frans Timmermans zelené ambície bráni. Jednotný názor nemajú ani členské krajiny. Slovensko patrí medzi tie, ktoré vyzývajú na pozastavenie zelenej reformy.

Na konci roka 2021 bolo v eurozóne neobsadených 2,8 percenta pracovných miest, v EÚ 2,6 percenta. Podiel neobsadených pracovných miest už od leta 2020 rastie. Najvyšší je v Českej republike (4,9 percenta) a v Belgicku (4,7 percenta). Slovensko patrí medzi európske krajiny s najnižším podielom neobsadených pracovných miest (0,9 percenta).

Podiel neobsadených pracovných miest v hospodárstve, Q4 2021

Ukrajina a Moldavsko dokončili proces pripojenia k hlavnej európskej elektrickej sieti, čo im pomôže udržať stabilitu v sieti aj počas vojny. Prevádzkovatelia európskych prenosových sústav tak stihli ročnú prácu za dva týždne.

Napriek vojne funguje ukrajinský IT sektor na 80 percent kapacity, tvrdia zástupcovia ukrajinskej IT asociácie. IT sektor vytvára asi štyri percentá ukrajinského HDP, zamestnáva okolo 300-tisíc ľudí a v posledných rokoch patrí medzi najdynamickejšie rastúce v Európe s ročným rastom okolo 25 až 30 percent. Zástupcovia sektora sa však obávajú, že pokračujúca vojna spôsobí stratu investícií aj kontraktov.

Tesla otvorila prvú gigatováreň v Nemecku. Stavba trvala rok a pol, produkovať má pol milióna áut ročne – čo je viac než celosvetový predaj elektromobilov konkurenčnej automobilky Volkswagen v roku 2021 (450-tisíc kusov). Stavbu továrne pri Berlíne sprevádzali diskusie a obavy z jej environmentálnych vplyvov.

🇩🇪🇩🇪 Danke Deutschland!! 🇩🇪🇩🇪

— Elon Musk (@elonmusk) March 22, 2022

Európska komisia pravdepodobne odporučí používanie recyklovaných plastov, najmä polyetylénu, aj na obaly potravín. Doteraz to nebolo možné, s odvolaním na hygienu a zdravotné riziká.

Nemecko pracuje na diverzifikácii dodávok energií. S Nórskom rokuje o dodávkach vodíka, v hre je aj stavba potrubia prepájajúceho obe krajiny. Ďalším dodávateľom vodíka by mali byť Spojené arabské emiráty, prvý „modrý“ vodík (vyrobený zo zemného plynu, s použitím technológie zachytávania a ukladania uhlíka) by mal do Nemecka doraziť už v roku 2022.

Štatistika: V parite kúpnej sily máme tretí najnižší HDP na hlavu

Najvyšší hrubý domáci produkt na hlavu vyjadrený v parite kúpnej sily (PPP) malo minulý rok Luxembursko, až 171 percent nad priemerom EÚ. Slovensko patrilo medzi krajiny s najnižším HDP na hlavu v PPP – 32 percent pod priemerom Európskej únie.

Pri prepočte na paritu kúpnej sily sa berie do úvahy cenová hladina v danej krajine. HDP na hlavu v PPP tak de facto vyjadruje kúpyschopnosť priemerného občana. Horšie ako Slovensko na tom bolo v minulom roku len Grécko a Bulharsko.

HDP na hlavu v porovnaní s priemerom EÚ
(v parite kúpnej sily, 2021)