Denník N

Na klimatickú krízu zomiera viac ľudí než na vojnu, no to je smrť, na ktorú sme si už zvykli, hovorí vedec Peter Sutoris

Peter Sutoris. Foto N - Tomáš Grečko
Peter Sutoris. Foto N – Tomáš Grečko

„Keď si dnes kúpime v supermarkete zabalené kura, nevidíme za tým sliepku alebo život. To je koreňom problému,“ hovorí medzinárodne uznávaný slovenský vedec Peter Sutoris o tom, ako nám konzumný spôsob života zabraňuje vyriešiť klimatickú krízu.

Peter Sutoris je kultúrny antropológ, ktorý prednáša na University of London. Pohybuje sa však po celom svete. Bol asistentom najslávnejšieho vojnového fotografa súčasnosti Jamesa Nachtweya v New Yorku a vydal oceňovanú publikáciu o postkoloniálnej Indii.

V rozhovore rozpráva aj o tom:

  • ako sledovanie vojny na Ukrajine ovplyvňuje naše rozmýšľanie o prírode a ochotu pokračovať v boji s klimatickou krízou,
  • či má zmysel porovnávať počty obetí vojny s počtami ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku klimatickej krízy,
  • ako môžu výlety do zamorenej prírody pozitívne ovplyvniť náš vzťah k životnému prostrediu,
  • čo si myslí o tom, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa menej ochotne vzdávajú svojho komfortu, čím by pomohli znížiť emisie,
  • ako musíme zmeniť našu kultúru a ekonomický model, aby sme zastavili kolaps prírody.

Objavujú sa dva názory na to, aký vplyv bude mať vojna na Ukrajine na boj s klimatickou krízou. Prvý je, že to spomalí znižovanie emisií skleníkových plynov, pretože sa znovu zvýši spaľovanie uhlia. Druhý názor je, že to donúti európske krajiny rýchlejšie nasadzovať obnoviteľné zdroje. Vy sa prikláňate ku ktorému?

Ja si nemyslím ani jedno, ani druhé. O znižovaní emisií počúvame už veľmi dlho a väčšinou to zostane len na papieri.

Pozrime sa napríklad na to, čo sa stalo počas pandémie covidu. Očakávali sme pokles skleníkových plynov, ale to sa nestalo. Namiesto toho sa skleníkové plyny po krátkej pauze zvýšili.

Covid bol pritom z globálneho pohľadu väčší šok ako vojna na Ukrajine, a že by tá spôsobila odklon od fosílnych palív, sa mi ani teraz nezdá realistické. Štáty EÚ sa rozprávajú o diverzifikácií zdrojov fosílnych palív, nie o ich eliminácii. Na Slovensku počúvame o tom, že ruský plyn nahradíme skvapalneným.

Skrátka, vidíme, že obe krízy sú premárnená príležitosť.

Po invázii na Ukrajinu vyjadrilo veľa ľudí frustráciu z toho, že okrem nevyriešenej klimatickej krízy sa na nás valí ďalšia. Na vás to ako zapôsobilo?

Potvrdilo mi to názor, ktorý som mal aj predtým. Mediálny priestor nekorešponduje s tým, čo sú tie najväčšie výzvy ľudstva. My sa vždy bavíme o krátkodobých veciach. Je, samozrejme, dôležité, aby médiá venovali pozornosť vojne na Ukrajine, ale kríza životného prostredia je tu naďalej.

Existuje takzvaný koncept rýchleho a pomalého násilia. Pomalé násilie sú napríklad environmentálne zmeny, ktoré človek nevie pozorovať v reálnom čase. Veci typu vojna sú, naopak, šokujúce, rýchle násilie. Dá sa zmestiť do jednej reportáže, ktorú odvysielate jeden večer. Rýchle násilie dokáže okamžite obsadiť mediálny priestor.

Naopak, násiliu, ktoré sa pomaly odohráva na pozadí, sa venuje menej priestoru. Jedna z vecí, ktorú musíme urobiť na riešenie klimatickej krízy, je zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom prebieha rozhodovanie o tom, čo sú dôležité informácie a akú úlohu hrajú médiá.

Bolo by napríklad správne pripomínať ľuďom, že klimatická kríza má viac obetí ako vojna na Ukrajine?

Áno. A ďalšie, ešte väčšie obete si vyžiada. Počas pandémie sa začalo hovoriť o úmrtiach, ktorým by sa dalo zabrániť. No spôsob, akým tá debata prebiehala, len potvrdil to, že my nepovažujeme každú smrť za rovnako šokujúcu.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Rozhovory

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie