Denník N

Najväčší problém vlády nebude Matovič či covid, ale prepadnuté eurofondy, hovorí končiaci šéf štátnych hmotných rezerv

Na snímke predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR Ján Rudolf. Foto - TASR
Na snímke predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR Ján Rudolf. Foto – TASR

Keď pred takmer dvomi rokmi nominant SaS Ján Rudolf preberal vedenie Správy štátnych hmotných rezerv SR po nominantovi Smeru Kajetánovi Kičurovi, v skladoch chýbalo množstvo pomôcok na ochranu pred koronavírusom. Teraz stoja hmotné rezervy pred hrozbou vojny na susediacej Ukrajine.

V rozhovore vysvetľuje, ako sú štátne rezervy pripravené na riziká, aké krajina nezažila od poslednej svetovej vojny, ako sa hmotným rezervám darí vyrovnávať sa s korupčnými kauzami z čias minulých vlád a čím sa chce v domácej politike najviac zaoberať po tom, čo ho materská strana povolala z vedenia hmotných rezerv do parlamentu. Tiež vyčíta ministerke Veronike Remišovej, ako spravuje eurofondy, a vysvetľuje, prečo ich nedokážeme vyčerpať.

V rozhovore sa dočítate:

  • na čo sa zameralo posledné veľké zatýkanie NAKA Pompeje,
  • kedy je rozumné začať využívať posledné surovinové a materiálové rezervy štátu,
  • ako hlboko padlo na Slovensku krízové riadenie po tridsiatich rokoch ignorovania,
  • prečo vlastne odchádza zo štátnych rezerv,
  • kde vidí hlavný problém pri čerpaní eurofondov.

Vo štvrtok mala polícia akciu Pompeje, zatkla pri nej viac ako 30 ľudí, časť z nich tvoril stredný manažment zo štátnych hmotných rezerv, časť podnikatelia. Vedeli ste o tom, že sa niečo také chystá, a o čo vlastne ide?

Akcia je len dôkazom toho, že intenzívne spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní. Treba povedať, že títo ľudia už na správe štátnych hmotných rezerv nepracujú. Myslím si, že NAKA zasiahla aj na základe našich trestných oznámení a informácií, ktoré sme polícii poskytli. Akcia súvisí s rokmi 2016 až 2019, ale keďže podozrivých vecí tu boli desiatky, nemám presnú vedomosť, o ktoré konkrétne zákazky ide v tomto prípade.

Môžete aspoň naznačiť, či ide o nákupy štátnych hmotných rezerv alebo objednávky na stavebné práce či IT služby?

Podľa mojej mienky ide o stavebné práce.

Týka sa to strediska rezerv na severnom Slovensku?

Predpokladám, že áno.

Príprava na vojnové nedostatky

Máte v kompetencii prioritne núdzové zásoby štátu. Čo ste si prvé pomysleli, keď ste sa 24. februára zobudili a zistili ste, že Rusko napadlo Ukrajinu?

Pomyslel som si, že situácia nie je dobrá a že možno príde čas, keď budeme musieť uvoľňovať núdzové zásoby. Dnes sme však ešte ďaleko od takéhoto scenára.

Ale asi ste odvtedy robili na správe nejaké ďalšie nákupy.

Nie, my máme stále rezervy, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Sú to núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov alebo jadrového paliva. Samozrejme, máme aj hmotné rezervy ako potraviny. Rezervy sú na najhorší scenár pripravené.

Minister hospodárstva Sulík nedávno doviezol jadrové palivo z Ruska. Znamená to, že okrem toho máme ešte ďalšie jadrové palivo na nejaké obdobie?

Áno. Tohto sa naozaj nebojím.

Na aké obdobie nám vystačí jadrové palivo?

Prepáčte, túto informáciu vám nepoviem.

Pozerali sme sa do registra verejných zákaziek a od 24. februára, keď sa začala vojna, sme tam videli len jeden väčší nákup hmotných rezerv. Od šalianskej chemičky Duslo ste nakúpili skoro 550 ton AdBlue na znižovanie emisií z naftových motorov za takmer 290-tisíc eur.  Naozaj nepotrebujete od vypuknutia robiť väčšie nákupy?

Ale ten nákup AdBlue je stará vec z toho mediálneho ošiaľu z minuloročnej jesene, keď sa hovorilo, že AdBlue nebude, no zrealizovalo sa to až teraz. Žiaľ, zákony na Slovensku sú také, že ak chcete niečo transparentne kúpiť, trvá to týždne až mesiace, kým to obstaráte. Som rád, že sa nám to podarilo obstarať, že sme našli ochraňovateľa, máme potrebné množstvo a na obdobie krízovej situácie budeme mať rezervu. Čo sa týka toho, že ostatné potreby teraz rýchlo nedokupujeme, rozumiem, že pre vás to môže vyznievať prekvapujúco, no v skutočnosti to prekvapujúce nie je. Rezervy sa majú totiž tvoriť v čase, keď svieti slnko, nie keď je búrka. Štátne hmotné rezervy sa veľmi sprofanovali a verejnosť, ale aj vy médiá na ne máte skreslený pohľad. Aj teraz počas utečeneckej krízy niečo nebolo, niečo potrebovali, a tak hneď volajú rezervám. Ale správa štátnych rezerv tu nie je na to. Ak sa dá situácia riešiť inak ako použitím rezerv, treba ju riešiť inak.

Buďte konkrétny. Kto sa snaží využívať štátne rezervy ešte pred tým, ako je to nevyhnutné? 

Keď minister vnútra pán Mikulec alebo starosta obce nemá postele, musí ich kúpiť a nie o ne žiadať rezervy. My nastupujeme, až keď už na trhu nie je jediná posteľ. Keď nebude zrnko pšenice a rafinérie nebudú mať ropu. Ale nie v dobrých časoch, že nemocnica alebo starosta nevie zohnať lôžka a sťažuje sa. Ja teraz vyskladním 5-tisíc postelí pre utečencov, no čo ak sa aj u nás začne skutočne vojna? Budeme ich potrebovať do nemocníc a nebudeme mať žiadnu posteľ. My sme ozaj tí poslední v rade. Za nami je už len smrť. V podstate by sme vôbec nemali figurovať v tejto kríze a ani v skoršej pandemickej. Zobrali sme úlohu štátu na seba, hoci to nebola naša povinnosť. Urobili z nás distribútorov a nákupcov, ale to nie je úloha štátnych rezerv.

Ktoré úlohy sú v skutočnosti pre správu tie najdôležitejšie?

Najdôležitejšie je udržiavať strategické rezervy štátu v zákonných množstvách a požadovanej kvalite. Ja mám mať zo zákona zásoby ropy na 90 dní, mám ich na 100. Keby teraz zastavil Putin kohútik, tak táto krajina je na tri mesiace zabezpečená. Samozrejme, musí vyhlásiť stav ropnej núdze. Na to sú presné postupy.

Aké?

Napríklad každý párny deň budú tankovať autá s párnym a každý nepárny deň s nepárnym evidenčným číslom a, samozrejme, obmedzia sa predaje. Ja však nemám konať tak, že začnem húfne nakupovať všetko, až keď vojna začne. Na to je teraz neskoro. Bývalý premiér Pellegrini nám tu pred pandémiou koronavírusu nechal prázdne sklady, nemali sme rúška, respirátory a museli sme nakupovať, ale aj vtedy už bolo neskoro. Peter Pellegrini a môj predchodca Kajetán Kičura mali nakupovať ochranné pomôcky dávno pred tým, než sa začala pandémia. Keby vtedy nakúpili a bolo by toho v skladoch dosť, nemali by sme problémy, ktoré každý z nás zažil. Ale nemali sme tam nič, a preto to bolo také hektické. Kríza bola na rezervách pred dvomi rokmi, nie teraz. Teraz sme zásobení dostatočne. Ministerstvo pôdohospodárstva napríklad informuje, že máme v skladoch dvojnásobok obilnín potrebných pre mlynárov do novej úrody. Ale keď naozaj nebude nič, potom sme na rade my s núdzovými rezervami. Kedy príde situácia, že naozaj nebude múka?

Povedzte. 

Ja si to neviem ani predstaviť. Vojna na Ukrajine trvá mesiac a stále majú múku. Robí sa okolo toho zbytočná panika. Na tie najťažšie situácie, ako je jadrové palivo, ropa, nafta, sme pripravení. Únia chcela, aby štáty držali zásoby len na 60 dní, a to som odmietol. Teraz vidím, že som urobil dobre. V Európskej únii sa teraz začínajú, naopak, zaoberať tým, že by mali štáty zvýšiť objem ropných zásob na dvesto dní.

Aký máte názor na zvyšovanie ropných zásob na dvesto dní?

Názor mňa aj odborného tímu je, že by sme mohli mať väčšie zásoby. Ale musíme si uvedomiť, že na skladovanie zásob na dvesto dní musíte zvýšiť aj skladovacie kapacity.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko má štát v zásobách potravín?

Všetky strategické suroviny i tovary máte na zhruba 90 dní? A ktoré najkľúčovejšie veci skladujete?

Najkľúčovejšie je jadrové palivo, núdzové zásoby ropy a ropných produktov a hmotné rezervy ako obilie, ryža, potom mobilizačné rezervy na zabezpečenie logistiky i armády – mosty, vojenská technika, materiál pre ministerstvá obrany, hospodárstva, dopravy a vnútra. Dohromady máme takmer desaťtisíc rôznych položiek.

Takže obilie máte v rezerve takisto na zhruba tri mesiace?

Teraz nie, lebo bola nejaká obmena starších zásob. Všetko má nejaké limity. Sme asi v polovici limitu s obilím. To sa z môjho pohľadu však nikdy nevyskladní. No sme pripravení.

Obilie sa najviac spomína preto, že Rusko a Ukrajina sú jeho silnými producentmi. Skladujú hmotné rezervy aj rastlinné oleje? Aj v tých má Ukrajina mimoriadne silné postavenie, keď produkuje až polovicu celosvetovej výroby slnečnicových olejov.

Nie. Oleje neskladujeme. Za potravinovú bezpečnosť zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva. My neskladujeme položky z vlastnej iniciatívy. Môžeme skladovať len to, o čo požiadajú ministerstvá. Každé ministerstvo má preto odbory krízového riadenia, lebo ony majú zadefinovať, čo z ich pohľadu chýba. Zatiaľ sme požiadavku na olej nedostali.

Najväčšie nebezpečenstvo nám hrozí z nedostatku jadrového paliva a ropy dovážanej z Ruska. Keďže sa obávame, že dovoz týchto produktov Rusi naozaj zastavia, navýšite ich zásoby už hneď teraz na viac ako sto dní? Neuvažuje už o tom slovenská vláda?

Taká iniciatíva zatiaľ nie je a dodržiavame pôvodné zákonné limity. Niekto môže povedať, že takých zásob treba na dvesto, iný povie, že až na 500 dní. Je to diskutabilné, ale tri mesiace stačia na to, aby sa krízová situácia riešila. V EÚ nikto takto zásadne zásoby nenavyšuje.

Je isté, že vieme vydržať 90 dní a dovtedy si vieme zabezpečiť iné dodávky ropy z arabských krajín či americký plyn? Je to poistené aj ministerstvom hospodárstva?

Áno. Určite.

Uskladňujete v štátnych hmotných rezervách aj zdravotnícky materiál? Pýtam sa preto, že by z Ukrajiny mohli prichádzať aj zranení ľudia, v tom prípade by sme potrebovali oveľa viac obväzov a liekov.

Áno, nejaký zdravotnícky materiál na sklade je. Toto všetko však závisí od ministerstva zdravotníctva, ktoré má tieto komodity na starosti.

Ako je správa štátnych hmotných rezerv pripravená na prípad, že by sa vojna presunula k nám, za hranice?

Dá sa na smrť rodičov pripraviť? Kto sa dokáže pripraviť na vojnu? Nevieme, čo všetko by nám to prinieslo. Štátne hmotné rezervy, samozrejme, majú určité komodity, ktoré v čase vojny budeme musieť vyskladniť. Pýtali ste sa na zdravotnícky materiál, ale my máme ešte aj letecký petrolej a naftu pre ozbrojené sily. Sú tu nejaké komodity pre nemocnice, hoci nie sme skladovatelia liekov ani žiadneho priamo spotrebného zdravotníckeho materiálu, ktorý sa používa na dennej báze v nemocniciach.

Na vojnu teda nie sme pripravení.

Treba si uvedomiť, že s rezervami tu tridsať rokov nikto nič nerobil. Krízové riadenie je v troskách a bolo zanedbané rovnako na ministerstve vnútra aj na okresných úradoch. Kým u pána Kičuru sa našli zlaté tehličky, o rezervy sa nikto nestaral. A to nielen za Fica, ale od vzniku samostatnej republiky. Žiaľ, prioritami boli platinové sitká a zlaté tehličky. Ale toto nie je problém len u nás na správe rezerv. Včera som sa rozprával s jedným županom o atómových krytoch a ten mi opisoval, ako v nich nikto nebol dvadsať rokov. Nemôžeme čakať, že to zmeníme za dva roky, keď sa s tým tridsať rokov nič nedialo. Chce to novú koncepciu a investície, no tie štát nemá. Áno, je to problém, nemôžeme si v tomto klamať.

Za tie dva roky sa ten neporiadok zásadnejšie nepodarilo napraviť?

Podarilo sa napríklad napraviť to, že vyhadzujeme a predávame staré haraburdy. Keď chcete modernizovať, musíte sa zbaviť starých vecí. Na začiatku som tu riešil aj to, že cez strechy zatekalo do potravinových skladov, kde je ryža, cukor, šošovica, a to všetko v čase pandémie.

Povedzte konkrétne, čo ste začali predávať.

Staré dieselové agregáty, elektrocentrály, tatrovky, nákladné autá. Mnohé postele museli ísť do šrotu. Mali sme aj tisíc dobrých postelí a tie sme darovali obciam a do utečeneckého tábora v Ubli. Sám som ich bol montovať. Prezidentská kancelária nám zohnala matrace a postele sme darovali, lebo je to už vyradený majetok. Táto inštitúcia je poddimenzovaná, takže ani nemáme toľko ľudí, aby sme mohli toľko vecí naraz robiť. Toto všetko robí dvadsať úradníkov.

Aký máte rozpočet a aký by ste potrebovali na to, aby váš úrad fungoval naozaj dobre?

Máme ročne desať miliónov eur a na to, aby to fungovalo dobre, by sme potrebovali aspoň 30 miliónov.

Desať miliónov je len na správu?

Áno, na prevádzku, ale napríklad aj na to, že platíme ochraňovateľov, ktorí pre nás držia mäso alebo ropné výrobky.

Na akú dobu máte zásoby mäsa?

Na niekoľko týždňov.

Kto sú ochraňovatelia?

To sú firmy, ktoré pre nás skladujú nejakú komoditu. A keď im v rámci hospodárskej mobilizácie zadáme, že chceme, aby z nášho mäsa urobili klobásky alebo paštéty, musia ho rozmraziť a z tých ton mäsa vedia vyrobiť mäsové výrobky. Týmto firmám za tieto služby platíme. Západoslovenská vodárenská spoločnosť sa napríklad stará pre nás o vodu. Keby napríklad vytopilo nejakú obec a nemajú pitnú vodu, tak ju tam vieme dodať.

V situácii, keď sa začala vojna, vláda uvažuje aj o rozšírení štátnych núdzových zásob o úplne nové suroviny či tovary?

Zatiaľ o ničom takom neviem.

Na snímke zľava minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS) a expert na eurofondy Ján Rudolf počas brífingu podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Bratislava, 13. mája 2020. FOTO – TASR /Michal Svítok

Náprava starých neduhov a podvodov

Ako obstarávate komodity?

Máme dynamický nákupný systém, akákoľvek firma sa tam môže prihlásiť, všetko ide elektronickou aukciou. Som hrdý na to, že sme zaviedli dynamické nákupy a každá jedna položka sa nakupuje cez tento systém – overaly, obleky, rukavice, rúška.

O koľko ste zvýšili objem protipandemických zásob oproti časom Kajetána Kičuru?

Je všeobecne známe, že to bola nula a že vtedajší premiér Matovič s ministrom Hegerom našli prázdne sklady. Pellegrini ako bývalý zastupujúci minister zdravotníctva nedal požiadavku na nič. Z toho potom vyplynuli tie Kičurove nákupy zdravotníckeho materiálu, ktoré boli predražené a netransparentné a ktoré vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. My máme teraz všetko, čo sa týka pandémie. Je toho nad sto percent.

Spomenuli ste aukcie ako jedny z najpodstatnejších vecí, ktoré sa vám podarilo zlepšiť. Čo sa nepodarilo a čaká na vášho nástupcu?

Za najdôležitejšie považujem to, že všetky nákupy robíme maximálne transparentne v rámci verejného obstarávania. Všetko robíme buď cez dynamický nákupný systém, alebo riadnymi transparentnými súťažami. V dôsledku toho vyhrávajú rôzne firmy. Všetci dodávatelia to môžu dosvedčiť. Zapojili sme sa do eurofondových projektov a pripravujeme verejný portál pre starostov a primátorov a všetky orgány krízového riadenia, pomocou ktorého nás budú môcť v prípade hrozieb rýchlo kontaktovať. Starosta si bude môcť naklikať, čo potrebuje, a my mu vieme poskytnúť most, deky, vodu, matrace. Na druhý deň môže byť v dedine všetko, čo bude potrebovať. Snažíme sa komunikovať rýchlejšie s tými, ktorým môžeme pomôcť. Táto budova ústredia, kde sedíme, prešla zásadnou rekonštrukciou. Nepodarilo sa predať skutočne nepotrebné a zastaralé veci tak rýchlo, ako by som si predstavoval. V podstate s tým len teraz začíname. Modernizácia je to, čo táto inštitúcia nevyhnutne potrebuje.

Ako sa to darí?

Dnes som napríklad promptne riešil požiadavku, volal mi trnavský župan, čo treba urobiť na to, aby sme im poskytli premostenie v Hlohovci, kde je odstavený most. Takisto sme pomohli vo Veľkej Lodine na východe, zrútil sa tam most, požičali sme most. Poskytli sme premostenie aj na stretnutie s pápežom Františkom v Prešove.

Viete kvantifikovať, koľko uchádzačov bolo v priemere na súťaž za Kičuru a koľko je za vás?

Za pána Kičuru to boli napríklad tri ponuky a robili to priamo cez objednávky. My robíme všetko elektronicky a cez vestník. Vedel by som vám túto štatistiku ukázať, ale z hlavy to neviem povedať. Ale keď máte tri takéto firmy, pre ktoré sa konala aj tá razia a ktoré sa stále opakovali, tak ste tu mali napríklad desať zákaziek a pri deviatich sa opakovali ponuky tých istých firiem. Nedá sa to ani porovnať.

AdBlue ste však napríklad nakupovali priamo.

Áno, ale toto je veľmi špecifický prípad. Jediným výrobcom Adblue je Duslo Šaľa, zároveň je subjektom hospodárskej mobilizácie a ochraňovateľom. Cena bola výborná oproti trhovým cenám.

Spomínali ste, že sa nepodarilo predať staré rezervy. Čím to je?

Je to ťažký byrokratický proces. Čakal som väčšiu dynamiku pri predaji a zbavovaní sa starých vecí. Nie je to také jednoduché a aj pri tom treba zachovať náležité postupy.

Keď popredávate staré veci, aký z nich môže byť výnos?

Neviem na to odpovedať. Keď sme nedávno predávali tatrovku, bola ocenená na 4 800 eur, ale predali sme ju za 12-tisíc.

Považujete predaje za významný zdroj pre nákup nových vecí, ktoré potrebujete?

Má to jeden významný zádrh. Všetky peniaze idú ministerstvu financií a mne tu neostane nič. Predaj majetku je príjem štátneho rozpočtu, takže robím len dobro tejto krajine, keďže to nedarujem, ale predávam a výnosy idú do štátneho rozpočtu. Na druhej strane platí pravidlo, že čím vyššie máme príjmy, tým viac si môžeme zo štátnej kasy pýtať.

Kajetán Kičura. Foto – TASR

Kičurove prešľapy sa už štátu nevrátia

V minulosti boli prípady, keď v skladoch hmotných rezerv bolo menej surovín a tovaru, ako oficiálne deklarovali. Ako sú dnes nastavené systémy správy, aby k takýmto krádežiam už vôbec dochádzať nemohlo? 

 Tak, že všetky procesy sú prísne a kontrolované. Akákoľvek inštitúcia môže prísť, ale tým, že je tu viacnásobná kontrola, dovolím si tvrdiť, že takéto situácie ako v minulosti sa nezopakujú. Určite nie pod mojím vedením. Zmenili sa procesy riadenia, zaviedlo sa transparentné obstarávanie, urobil sa audit Transparency a zavádzame CAF. Všetko zverejňujeme. Mimochodom, neexistuje inštitúcia v tejto republike, ktorá by nás už nekontrolovala. NKÚ, ÚVO, generálna prokuratúra, NAKA, Protimonopolný úrad, Transparency International, Nadácia Zastavme korupciu. Mali sme tu aj poslanecký prieskum. No nenašli žiadne závažné alebo trestné nedostatky. Som rád, že aj nákup testov bol transparentný a zákonný.

Vy ste sem prišli po Kičurovi a rovno k zákazkám, ktoré boli predražené. Ako dopadli Kičurove zákazky zo začiatku pandémie? Znížili ste ceny? Vypovedali ste zmluvy?

Dopadlo to rôzne. Od niektorých zmlúv sme odstúpili, niektoré tovar ani nedodali, niektoré sme sankcionovali, niekde sme dokázali znížiť cenu a vyrokovali sme nejaké zľavy a niekde sa súdime. Napríklad s firmou A-testing sa súdime a na súde bol k tomu vypovedať aj pán Kičura. To bola firma, kde dal môj predchodca 3,8 milióna eur zálohu, no firma nedodala žiaden tovar. Takže nemáme ani peniaze, ani tovar. Aj keď tento súdny spor vyhráme, tak tie peniaze zrejme nikdy neuvidíme.

Lebo to sú garážové firmy?

Áno. Ani sedieť za to nikto nepôjde, lebo povie, že to bude splácať po sto euro mesačne. Je pre mňa nepochopiteľné, v akom štáte žijeme. Najväčší problém z Kičurovho obdobia je však firma Lacorp. Mali ešte aj tú drzosť, že nás dali na súd. Som zvedavý, ako to všetko dopadne.

Ako sa zmenili ceny, za ktoré kupujete zdravotnícke pomôcky?

V elektronickej aukcii, je to najlepšie, ako sa to dá. Nakúpili sme milión certifikovaných FFP2 respirátorov za 40-tisíc eur. Jeden stál štyri centy. To je výsledok elektronickej aukcie. Niekto povie, že to nie sú ani výrobné náklady, ale takto sa to podarilo. A ide o kvalitný český výrobok, nie čínsky. Takto sa má podľa mňa hospodáriť. Pred dvomi týždňami sme vyhrali servis systému EPS, predpokladaná hodnota zákazky bola 120-tisíc, my sme to vysúťažili za 58-tisíc. Bolo tam deväť uchádzačov – tiež elektronická aukcia.

Elektronické aukcie stále nie sú dominantné v štátnom obstarávaní.

U mňa okrem nákupu testov sa všetko robí elektronicky alebo cez veľkú súťaž. Ale napríklad ministrovi Mikulcovi vôbec nezazlievam, že si najal napriamo súkromné firmy. Urobil by som to isté – kto zo štátu by mal ísť variť tú polievku pre utečencov? Teraz sa to každému ľahko kritizuje, ale štát nemá tisíce stanov či stolov. Druhá vec je, že to bolo strašne nešikovne odkomunikované.  Ale je aj fakt, že byť ministrom vnútra, tak dva týždne by som strávil na hranici a manažoval to osobne.

Ale Mikulcova sekcia krízového riadenia má dvesto zamestnancov a vedie ju ten istý človek, ktorý ju viedol za Kaliňáka.

To máte pravdu, ale ja keby som tu všetkých vymenil, nemám tu žiadnu korporátnu pamäť. Avšak zlyhanie krízového riadenia počas pandémie alebo teraz počas vojny na Ukrajine nie je vina generálneho riaditeľa sekcie.

Odchádza, lebo SaS ho viac potrebuje v parlamente

Povedali ste, že už nestihnete ukončiť niektoré zmeny, ktoré ste rozbehli, lebo odchádzate. Rozumieme tomu, že do parlamentu idete obsadiť miesto chýbajúceho poslanca vašej strany SaS, no je podľa vás rozumné meniť šéfa hmotných rezerv práve v čase vojny v susednej krajine? A je to vaše rozhodnutie, alebo rozhodnutie strany?

Nemusím to urobiť, ale bola mi ponúknutá táto možnosť. Po zvážení pre a proti som povedal, že ak to bude politické rozhodnutie, tak pôjdem. Povedal som to aj predsedovi. Bude to pre mňa nová skúsenosť. Priznám sa, je mi ľúto, že odchádzam, ale verím, že kontinuita na úrade bude zachovaná.

Boli ste druhým náhradníkom za poslanca Ondreja Dostála, ktorý odchádza robiť štátneho tajomníka na ministerstvo spravodlivosti. Štátny tajomník Husár na ministerstve školstva, ktorý je prvým náhradníkom, do parlamentu ísť nechce. Nejdete tam vy preto, aby do Národnej rady nenastúpila tretia náhradníčka Monika Filipová, ktorá nemá dobré vzťahy s vedením SaS a s ministrom školstva Gröhlingom?

Myslím si, že pani Filipová by bola problematickým článkom pre túto koalíciu, preto je to rozhodnutie také, aké je. Keďže koalícia nemá občas dosť hlasov, nemôže sa s ňou rátať. Keby bola lojálna, dali by ju tam, koalícia aj strana potrebuje niekoho, na koho sa môže spoľahnúť. Čo ak by pani Filipová nezahlasovala za dôležité reformy a bude chýbať jeden hlas?

Vy nie ste ani členom SaS, budete lojálny?

Môj dobrovoľný prechod do parlamentu je toho jasným dôkazom. Každý človek, keď ho niekam nominujú a pracuje pre niekoho, alebo je súčasťou strany, mal by byť lojálny. Nemám dôvod nebyť, pretože sa stotožňujem s touto vládou aj s hodnotami SaS.

Predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR Ján Rudolf . Foto – TASR

Ako vnímate pôsobenie SaS v koalícii? Igor Matovič dlhodobo označuje SaS za niekoho, kto kazí všetko, čo sa dá.

Štátne hmotné rezervy za môjho pôsobenia splnili každú požiadavku Matovičovej vlády aj jednotlivých ministerstiev. To je moja odpoveď ako nominanta SaS.

Ako ste vnímali napätie medzi Matovičom a Sulíkom z vašej pozície? Počas pandémie ste často chodili na vládu, takže ste ich vzťahy videli zblízka.

Vnímal som to ako veľmi nešťastné pre túto vládu. Ľudia jej dali veľký mandát a voľby boli odpoveďou na to, že naši občania chceli iné spravovanie štátu. Žiaľ, takto by politika podľa mňa nemala fungovať.

Máte pocit, že Heger je lepší premiér ako Matovič?

Je to citeľne lepšie. Stotožňujem sa s tým, čo povedal Richard Sulík, že Eduard Heger je integrátor. Premiéra poznám 25 rokov, je to čestný a slušný chlap. Snaží sa a to, ako žije a aké hodnoty vyznáva, dáva aj do svojej práce a prináša to výsledky. Každý musí uznať, že to je lepšie, ako to bolo.

Premárnené eurofondy

Ste odborník na eurofondy, venujete sa im zhruba dvadsať rokov. Chcete sa im venovať aj v parlamente?

Áno. Moje 20-ročné eurofondové srdce krváca. Keď vidím, do akého problému sa ženieme, ako to nefunguje, ako to ministerka Remišová nezvláda, som rozhodnutý, že budem intenzívne poukazovať na nedostatky a problémy, ktoré nás s eurofondami čakajú. Som ale veľmi skeptický.

Buďte konkrétny – čo ministerka nezvláda?

Slovenská republika v programovom období 2014-2020, ktoré môžeme čerpať do roku 2023, mala k dispozícii 16 miliárd eur. Sme v marci 2022, vyčerpali sme k dnešnému dňu len asi 8 miliárd. Za osem a štvrť roka sme teda vyčerpali 50 percent a do roku 2023 máme dočerpať zvyšných 50 percent. Ďalej je to ďalších 13 miliárd pre programové obdobie, ktoré sa začalo v roku 2021 a z toho sme nevyčerpali ani euro. Obrovské sumy, ktorých implementáciu treba pripraviť a s týmto sa vážne mešká. To je jej maslo na hlave. A navyše je tu aj plán obnovy s ďalšími šiestimi miliardami, ktoré je potrebné vyčerpať do 30. júna 2026, čo bude situáciu s čerpaním eurofondov ešte viac sťažovať. To je však zodpovednosť Úradu vlády SR.

Poďme na tú prvú sumu.

Tú mal na starosti Fico, Pellegrini a po voľbách bolo jasné, že tá situácia s eurofondami je vážna. Pani Remišová s tým ale nič neurobila.

Čo s tým mala urobiť?

Mala sa snažiť identifikovať nedostatky, krízové oblasti a mala zaviesť reálne krízové riadenie, nielen to na papieri. A najmä bolo potrebné bezodkladne zaviesť opatrenia na zásadné zjednodušenie implementácie fondov. Hneď po voľbách. Dnes musíme vyčerpať osem miliárd a máme na to dvadsať mesiacov. Príliš neverím, že sa jej to podarí, hoci rád by som sa mýlil.

Naozaj to nemôže vicepremierka Remišová ešte nejako stihnúť?

Ešte raz, nikdy by som sa nemýlil radšej, ako v tomto prípade. Paradoxne ju čiastočne môže zachrániť vojna na Ukrajine. Má šancu zobrať z toho balíka a peniaze dať na všetky výdavky spojené s Ukrajinou. Predpokladám, že z toho budú uhrádzať výdavky pre utečencov a taktiež výdavky pre slovenské podniky zasiahnuté dosahmi vojny na Ukrajine. Európska komisia je naklonená takýmto riešeniam.

Prečo máme podľa vás problém s obdobím, ktoré sa začalo v roku 2021?

Nie je pripravené, hoci sme v ňom už rok a štvrť. Pani Remišová musí okrem prípravy vecného zamerania fondov zabezpečiť tzv. implementačné prostredie, systém riadenia fondov a IT monitorovací systém. Ide o kompletný systém implementácie, to znamená, ako a na čo budeme využívať európske štrukturálne a investičné fondy. Toto všetko je v plienkach, a to je už vo vláde dva roky a obdobie 2021 – 2027 sa dávno začalo. Dva roky už stratila a neurobila v tomto smere takmer nič zásadné. Pripomínam, že Slovensko čerpá eurofondy, odkedy sme v Únii, a je ťažkým hazardom po 19 rokoch byť takto nepripravený. Krajiny, ktoré zanedbajú začiatok obdobia a nezačnú skoro čerpať, na konci budú mať rovnaké problémy, aké máme teraz my v starom období.

Skúste povedať nejaký návod na to, čo by sa malo spraviť, aby sa stihla dočerpať minimálne tá prvá časť.

Dnes, rok a pol pred skončením starého programového obdobia, s tým neurobíte nič. Aby sme mali dobré čerpanie, môžete to využiť na Ukrajinu. Dnes je to už neriešiteľné. V najlepšom období, keď Slovensko čerpalo eurofondy, dokázalo priemerne ročne minúť 1,5 miliardy eur. Pokiaľ by aj zdvojnásobili čerpanie, tri by vyčerpalo tento rok a tri ďalšie na budúci rok, dve miliardy budú v háji. A to hovoríme o starom období. Riešia to tí istí euroúradníci. Z nového obdobia sa podľa mňa nebude čerpať nič, lebo sa bude snažiť, aby dočerpala to staré.

 Ste skeptický aj smerom k Plánu obnovy a odolnosti?

Premiér Heger často hovorí o pláne obnovy, ten však nie je naviazaný na výdavkovú časť, ale na vecné míľniky. Je to tak, že schválite reformu a zrealizujte investície (dosiahnete stanovené míľniky a ciele) a pošlú vám peniaze. Obávam sa, že problémom môže byť nedostatok kvalifikovaných ľudí, keďže títo sú viazaní na implementáciu eurofondov. Predpokladám, že EK ešte prehodnotí alokácie a plán obnovy.

Budete len kritikom tohto stavu, alebo sa budete snažiť kooperovať, aby sa vyčerpalo čo najviac?

Samozrejme, že budem spolupracovať, som predsa súčasťou tejto koalície. SaS mala navyše najlepší volebný program a aj časť týkajúca sa eurofondov bola hodnotená ako najlepšia zo všetkých strán. Nie je to len kritika, ponúkam aj riešenia, ktoré sme dali aj na papier v rámci volebného programu. Eurofondom sa venujem skoro dvadsať rokov. Snažili sme sa presadzovať napríklad to, že eurofondy by mali byť nárokovateľné.

Čo to znamená?

Že v rámci verejného sektora by nemala byť žiadna súťaž. Napríklad by som povedal starostom, že dostanú na rekonštrukciu materských škôlok a nech napíšu, koľko na to potrebujú peňazí. 2000 obcí povie, že na to potrebuje dohromady 300 miliónov. Ja vyčlením 350 miliónov na rekonštrukciu škôlok, vypíšem výzvu a napíšem starostom, že každý, kto splní tieto podmienky, automaticky dostane na rekonštrukciu peniaze. Musia len splniť podmienky, že je škôlka v ich vlastníctve, dodajú architektonický projekt, súhlas mestského zastupiteľstva a ukážu udržateľnosť projektu. Týmto eliminujete korupciu, klientelizmus a podporíte všetkých.

To im ale vyjde menej peňazí, keď sa ich prihlási viac, než čakáte. A máte na to nejaký konkrétny balík?

Ak na začiatku jasne nadefinujete a zanalyzujete oblasti podpory, viete k nim priradiť aj sumy peňazí. Toto nám presne Únia vyčíta – programovanie a prípravu tohto obdobia. Pred pár týždňami prišli veľké pripomienky z Európskej komisie a presne nám vyčítala, že máme slabú prioritizáciu. Máme príliš veľa priorít a tým pádom ani jednu. Znovu opakujeme chyby z minulosti. Zasa ideme rozkúskovať eurofondy aj na ďalšie obdobie. Nemáme stanovené priority, ktoré chceme podporovať. Jeden chce školu, iný cyklotrasu, ďalší chce čističku, separovaný odpad, alebo zatepliť úrad. Eurofondy nie sú náhrada za verejné financie. Majú priniesť nejaký multiplikačný efekt a rozvoj. Nie tisícky malých projektov, ale desiatky veľkých, celonárodných. To je cesta k úspešnému čerpaniu.

Aké projekty máte na mysli?

Podporovať by sme mali hlavne projekty verejnej infraštruktúry, z ktorých majú prospech všetci ľudia. Mohli by sme napríklad zrekonštruovať všetky kaštiele, hrady a zámky z eurofondov. Dáte tak ľuďom v regióne robotu a zachránite kultúrne dedičstvo a pamiatky. Mohli by v nich byť múzeá, galérie, škôlky, obecné úrady – uplatnenia majú od výmyslu sveta. Pred rokom sme mali povedať, že budeme robiť toto a toto. Alebo môžeme zlepšiť a podporovať separovaný zber. Tak, ako sú na križovatkách rovnaké semafory, tak v každej obci by boli rovnaké odpadové koše na plasty, sklo, papier. Každá obec či mesto by si mohlo takéto nádoby kúpiť. Mohlo by kúpiť aj autá, ktoré to budú zbierať. Môžeme revitalizovať firmy a závody, ktoré dokážu tento zber zhodnocovať. Môžeme platiť edukáciu obyvateľstva a reklamy na podporu separácie odpadov. Toto sú len jednoduché príklady. Na toto majú slúžiť eurofondy a o tom, že zachraňujete životné prostredie, ani nehovorím. Dajme na to pokojne tri miliardy.

To je potom asi problém nielen Veroniky Remišovej, ale celej vlády. Asi si pamätáte, ako sa mali deliť eurofondy – podľa výsledku vo voľbách.

Takéto delenie je totálne nepochopenie princípov využívania európskych fondov. Rozdelenie podľa straníckych tričiek je hrozné. Za eurofondy v nasledujúcom období 2021-2027 zodpovedá konkrétny minister. MIRRI je riadiacim orgánom pre program Slovensko a nesie zodpovednosť za prípravu aj implementáciu celého balíka takmer 13 miliárd, aj keď to budú vykonávať iné ministerstvá, ale zodpovednosť pred Európskou komisiou má tento rezort. Žiaľ, dnes to nemá víziu ani lídra. Toto môže byť jeden z najväčších problémov súčasnej vlády.

To podľa vás občania takto dokážu vyhodnotiť?

Ťažko vysvetlíte občanom, že máte pred dverami 20 miliárd, šancu na zásadný posun a vy nie ste schopní tieto peniaze vziať a zmysluplne s nimi naložiť. Toto ma neuveriteľne trápi. Pozitívum je v tom, že idem do parlamentu a môžem sa tam eurofondom venovať. Fico a Pellegrini nám nemôžu nič vyčítať, ale na druhej strane sa nemôžeme donekonečna pozerať len dozadu. Eurofondy by sme mali efektívne využiť, pretože sa dotýkajú života každého z nás v akejkoľvek oblasti – od nemocníc, cez školy, až po životné prostredie. Ide o našu budúcnosť.

Aj plán obnovy podľa vás bude prepadák?

Dúfam, že nebude. Bola by to neskutočne premárnená šanca.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie