Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

RegioJet na začiatku budúceho roka zruší linku Bratislava-Košice

RegioJet na linke Bratislava - Košice prevádzkuje štyri páry spojov. Foto - TASR
RegioJet na linke Bratislava – Košice prevádzkuje štyri páry spojov. Foto – TASR

Aktualizované 23.11. – Český súkromník oznámil, že linku ukončí na začiatku roka 2016. Prinášame starší článok, v ktorom firma vysvetlila dôvody.

V železničnej doprave príde k veľkej zmene. Český dopravca RegioJet oznámil, že na začiatku budúceho roka odíde z linky Bratislava – Košice, kde s veľkou publicitou začal jazdiť len minulý rok. Informovali o tom HN.

Prvé obmedzenie príde už od 13. decembra, kedy RegioJet na tejto trase zruší nočný spoj.

Dôvod? Slovenská vláda mu vraj neumožňuje slobodne podnikať.

Súkromníkovi prekážajú stopercentné zľavy pre študentov a dôchodcov, ktoré platia len v bežných rýchlikoch, ako aj štátne expresy InterCity.

Naozaj odídeme

RegioJet tvrdí, že súčasná prevádzka IC vlakov porušuje pravidlá hospodárskej súťaže – súpravy vraj jazdia za dampingové ceny. Český súkromník požaduje, aby ich štát buď zrušil, alebo upravil ich ceny, či zredukoval počet spojov.

[poll id=“154″]

„Ak minister dopravy Ján Počiatek počas niekoľkých dní nevyrieši prevádzku stratových vlakov IC, odídeme z linky Bratislava – Žilina – Košice už v polovici decembra 2015,“ uvádza RegioJet v tlačovej správe.

Počiatkovo ministerstvo je vlastníkom štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá prevádzkuje IC vlaky. Či na hrozby RegioJetu bude nejako reagovať, nie je zatiaľ jasné.

Samotná ZSSK o rušení svojich najlepších spojov nechce ani počuť. „My naďalej pokračujeme v prevádzkovaní IC vlakov. V najbližšom čase, naopak, oznámime viaceré novinky, ktoré urobia cestovanie ešte zaujímavejším,“ uvádza hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Stupňujúci sa tlak

Majiteľ RegioJetu Radim Jančura o podobnom scenári hovoril už na jar. Tentokrát ale tvrdí, že to so svojím odchodom myslí vážne.

„Vedie nás k tomu pokračujúca nečinnosť ministerstva dopravy, ktorá nás dlhodobo poškodzuje,“ dodáva RegioJet.

RegioJet na linke Bratislava – Košice v súčasnosti vypravuje štyri páry spojov denne. Stále si však ponecháva otvorené dvere, aby v prevádzke pokračoval i naďalej.

V novom cestovnom poriadku, ktorý začne platiť v polovici decembra, má tieto kapacity naďalej rezervované. Dokonca si požiadal o pridanie ďalších spojov.

Stratové vlaky

Vlaky InterCity sú jediné, ktoré štátna ZSSK prevádzkuje na takzvané komerčné riziko. Zatiaľ čo v prípade bežných osobákov a rýchlikov poberá od štátu dotáciu na každý kilometer, „ícečká“ musia žiť len z toho, na čo si samy zarobia. Aspoň také sú pravidlá.

Problém ale je, že ZSSK svoje expresy doteraz prevádzkovala vždy so stratou (hoci každým rokom ju znižovala). „Naše straty sa nám v minulých rokoch podarilo znížiť na 1,7 milióna eur. S podobným výsledkom počítame aj v roku 2015,“ pripustil vlani vtedajší riaditeľ odboru stratégie Rastislav Glasa.

RegioJet preto tvrdí, že takéto vlaky nemajú opodstatnenie – aspoň nie v situácii, pokiaľ súkromný dopravca ponúka alternatívu. „Je jasné, že stratové vlaky InterCity sú krížovo financované z dotovaných liniek,“ tvrdí RegioJet.

Čo robí konkurencia

Keď navyše vlani RegioJet ohlásil vstup na linku Bratislava – Košice, štátna ZSSK išla ešte ďalej. Vo svojich IC vlakoch zaviedla pohyblivé ceny – podobne ako pri aerolíniách sa hodnota lístka odvíja od doby rezervácie a od konkrétneho spoja.

V praxi to znamená, že vlaky InterCity zlacneli. Zatiaľ čo pred príchodom RegioJetu stál bežný lístok do Košíc 24 eur, v súčasnosti ceny mimo špičky začínajú už na úrovni 12,90.

V novej triede 1 plus majú cestujúci k dispozícii trojchodové menu v cene lístka. Foto - ZSSK
ZSSK pri príchode RegioJetu zaviedla luxusnú triedu 1 plus, kde majú cestujúci v cene lístka aj trojchodové menu. Foto – ZSSK

InterCity je tak paradoxne nezriedka lacnejší než klasický rýchlik, ktorý stojí takmer 19 eur. „Už pred naším príchodom jazdili vlaky InterCity so stratou. A po našom príchode dokonca ministerstvo dopravy umožnilo, aby ešte viac zlacnili,“ poznamenávajú zástupcovia RegioJetu.

Podľa nich konkurenčná ZSSK porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. „Jednoznačne zneužíva svoje dominantné postavenie,“ hovorí majiteľ firmy Jančura.

A dodáva, že straty vlakov InterCity v konečnom dôsledku zaplatí daňový poplatník. „Slováci platia dane, aby rástla napríklad kvalita prímestských vlakov. Miesto toho sa dotácie používajú k tomu, aby sme boli vytlačení z trhu,“ zdôrazňuje RegioJet.

Keď jeden viní druhého

ZSSK sa naopak obhajuje tým, že doterajšie straty IC vlakov nič neznamenajú – jej expresy sú vraj dlhodobý projekt, ktorý môže byť o pár rokov ziskový. „Každý rok sme doteraz stratu znižovali,“ argumentoval pred časom šéf ZSSK Pavol Gábor.

Štátny dopravca odmieta, že by akokoľvek zneužíval dominantné postavenie. „Vlaky InterCity nie sú financované z dotácií štátu. Majú oddelené hospodárenie, ktoré overuje audítor,“ tvrdí ZSSK.

Naopak RegioJet by si mal vraj upratať pred vlastným prahom. Český súkromník totiž sám nasadil podnákladové ceny, ktoré v jeho prípade začínajú už na úrovni deväť eur. Tým spustil cenovú vojnu medzi oboma dopravcami.

„Je absurdné, keď ten, kto jazdí za neprimerane nízke ceny, ukazuje na druhého,“ dodal Gábor.

Jančura v minulosti priznal, že RegioJet skutočne jazdí za podnákladové ceny. A že dopredu počíta aj so stratou. „Tento rok budeme v strate zhruba štyri milióny eur,“ povedal v júni Hospodárskym novinám.

Majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Foto N - Tomáš Benedikovič
Majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súkromný dopravca sa však v porovnaní so ZSSK nachádza v odlišnom postavení – ako nový dopravca môže podľa Jančuru jazdiť hoci i za jedno euro.

„My ako nový hráč máme právo na seba upozorniť, lenže ZSSK je dominant, preto svoje postavenie zneužívať nemôže,“ tvrdí Jančura.

Neférový štát?

RegioJet už cenovú politiku ZSSK napadol na slovenskom Protimonopolnom úrade. „Nedávno sme takýto podnet skutočne podali,“ potvrdzuje hovorca firmy Aleš Ondrůj.

Takáto cesta je však veľmi zdĺhavá. Napríklad v Česku, kde RegioJet vedie podobné spory s Českým dráhami, trvajú jeho právne ťahanice už štyri roky.

Či úrad dá RegioJetu za pravdu, sa zatiaľ odhadnúť nedá. „V každom prípade je však postup štátu voči nemu neférový a diskriminačný,“ myslí si šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.

RegioJet sa preto rozhodol, že radšej skúsi tlačiť priamo na ministra dopravy Počiatka, ktorého úradníci rozhodujú o aktivitách ZSSK.

Počiatkovo ministerstvo napríklad môže pred schválením nového cestovného poriadku nariadiť ZSSK, aby zmenila cenovú politiku. „Celá zodpovednosť padá na plecia ministra dopravy,“ hovorí Jančura.

Sen o dotovaných linkách

Na druhej strane, rozhodovanie RegioJetu môže súvisieť aj s niektorými záležitosťami, o ktorých sa verejne nehovorí. Podľa Mertinkovej môžu hrať úlohu napríklad nové smernice Európskej únie v oblasti železníc (označované ako štvrtý železničný balíček).

Ministri dopravy členských krajín sa začiatkom októbra dohodli, že spomalia proces takzvanej liberalizácie. V praxi to znamená, že dotované linky, na ktoré sa už tešili súkromníci, môžu naďalej prevádzkovať štátni dopravcovia.

„Takéto dotované linky sú pre dopravcov oveľa zaujímavejšie. Ponúkajú stabilnejší zdroj príjmov než komerčné spoje, aké prevádzkuje RegioJet medzi Bratislavou a Košicami,“ hovorí Mertinková.

RegioJet jazdí za dotácie aj na Slovensku a to na trati Bratislava – Komárno. Netají sa však ambíciami časom ovládnuť aj ďalšie trate.

„Nedávne rozhodnutie európskych ministrov dopravy znamená, že na dotovaných linkách môže zostať zabetónovaný štátny dopravca. Slovenský trh tak pre RegioJet stráca na atraktivite,“ dodáva Mertinková.

Predvolebná kampaň

V každom prípade, odchod RegioJetu by nebol jednoduchou operáciou. Český súkromník už nabral kvôli linke Bratislava – Košice 150 nových zamestnancov, dohodol si úvery v bankách a prenajal si aj predajné okienka na viacerých staniciach.

Napríklad časť predajných miest môže ešte využiť pri svojej ďalšej linke z Prahy do Košíc, väčšinu infraštruktúry by však musel opustiť.

Aj preto je možné, že RegioJet stále dúfa, že sa s Počiatkom dohodne. Jeho najnovšie vyhlásenie tak môže byť iba ďalším krokom v taktickej hre.

V prospech českého súkromníka navyše hrajú aj blížiace sa voľby. Pre ministra dopravy by totiž nebola dobrá vizitka, keby nedlho pred nimi skončila historicky prvá konkurencia na slovenskej železnici.

Informácie o firmách pochádzajú z databáz Finstat.sk

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kto vo februári veril akciám, keď boli na dne, zarobil už 35 percent
  • EÚ: Predsedníčka EK dnes predstaví návrh rozpočtu na 7 rokov a plán oživenia ekonomík po koronavírusovej krízy
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Radíme: Rodičia o OČR neprídu, ak ich dieťa po 1. júni nepôjde do školy či škôlky
Zdieľať

Vládny IT analytik: Ak by štát nakupoval služby IT externistov za ceny ako v Česku, ušetril by 30 miliónov ročne

Martin Kmeťko. Foto - UHP/Facebook
Martin Kmeťko. Foto – UHP/Facebook

Ak by štát nakupoval služby od IT externistov za sadzby, ktoré sú bežné na českom trhu, ročne by usporil 30 miliónov eur, vraví vládny IT analytik Martin Kmeťko. Predpokladom na to je stanovenie cenových limitov na nákup externých IT služieb a ich prenos aj do konkrétnych zmlúv.

Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musí schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdia aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB však uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať