Ako to číta Ivan Mikloš: Sulík sa opäť mýli. Embargo na ruský plyn a ropu treba prijať aj z ekonomických dôvodov

Vo svojom statuse na Facebooku som v pondelok ráno reagoval na slová ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý pripustil, že by sme mohli súhlasiť s ruskou požiadavkou na platenie za plyn a ropu rubľami.

Napísal som, že takýto postoj je chybný a škodlivý nielen z hľadiska geopolitického, politického a ľudského, ale aj z dôvodov ekonomických. A avizoval som, že práve tento aspekt rozoberiem v tomto texte.

Viackrát som v posledných týždňoch písal o tom, že ukončenie vojny dohodou medzi Ruskom a Ukrajinou je nemožné (tu aj tu), takže, žiaľ, táto vojna bude trvať, kým bude Putin pri moci, a to zrejme nebude tak krátko, pretože odstaviť od moci ho môžu len Rusi. Zároveň platí, že sú len štyria dôležití aktéri tejto vojny, ktorí môžu jej ďalší vývoj ovplyvniť.

Tým prvým je Ukrajina, druhým Rusko, tretím Čína a štvrtým civilizovaný svet (tu ho volajme Západ).

Platí, že Ukrajina robí, čo môže – a viac nemôže. Rusko (aspoň kým bude pri moci Putin) sa snahy o zmenu hraníc Ukrajiny silou nevzdá a Čína bude ďalej vyčkávať.

Jediný, kto môže (ale aj musí) urobiť viac, je Západ. A jediné, čo môže urýchliť koniec Putina, a teda skutočné a naozajstné vyriešenie problému, je sprísnenie sankcií, odstrihnutie všetkých ruských bánk od SWIFT-u, predovšetkým však odstrihnutie Putinovho režimu od príjmov za vývoz energonosičov, uhlia, ropy, ale najmä plynu.

Prečo je to dôležité aj (alebo skôr najmä) z iných ako ekonomických dôvodov, ale aj to, prečo by sme sa aj pri posudzovaní ekonomických nákladov a efektov sprísnenia sankcií nemali zamerať len na priame a krátkodobé ekonomické náklady, som už na tomto mieste písal.

Teraz to rozvediem ešte konkrétnejšie aj na základe čísiel. Opriem sa aj o identický názor dvoch renomovaných ekonómov, ktorých poznám a ktorých názory si vážim.

Ide o Sergeja Gurieva, profesora Inštitútu politických štúdií v Paríži a bývalého hlavného ekonóma EBRD, a Olega Itskhokiho, profesora ekonómie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Ich (a aj môj) záver znie, že „zastavenie nakupovania ruskej ropy a plynu je pravdepodobne najrýchlejší spôsob, ako zastaviť Putinovu vojnu na Ukrajine. Je to taktiež ekonomicky najefektívnejšia cesta.“

Ide totiž o to, že pokračovanie vojny, ktoré je v prípade neodstavenia Putina od moci vysoko pravdepodobné, prináša so sebou nielen krátkodobé a nielen priame, ale aj dlhodobé a nepriame ekonomické a sociálne náklady a dôsledky. Tie budú rádovo vyššie, ako budú náklady čo najrýchlejšieho (ale nie okamžitého a nepripraveného) zastavenia dovozu energonosičov z Ruska.

Hlavný problém je totiž v tom, že ak bude Západ (v tomto prípade najmä krajiny EÚ) pokračovať v dovoze ropy a plynu z Ruska, tak Putin bude mať vďaka príjmom z tohto obchodu dostatočne vysoké zdroje na to, aby mohol financovať pokračovanie vo vojne a zároveň do značnej miery eliminovať dosah sankcií zo strany Západu na životnú úroveň bežných Rusov.

Pozrime sa, čo hovoria čísla. Podľa odhadu Bloomberg Economics dosiahnu v tomto roku príjmy Ruska za export energonosičov (za predpokladu pokračovania v objemoch vývozu z minulých rokov) 320 miliárd dolárov, čo bude nárast o tretinu oproti roku 2020, keď to bolo 240 miliárd dolárov.

Keďže ruský štátny rozpočet je nastavený na cenu ropy 44 dolárov za barel, dnešné vysoké ceny znamenajú vysoké prebytky príjmov za export energonosičov, ktoré bežne tvoria asi polovicu ruského exportu a 40 % príjmov štátneho rozpočtu.

Sankcie síce prinesú recesiu, vyššiu infláciu a nezamestnanosť, ale bez zastavenia vývozu ropy a plynu aj vysoký prebytok bežného účtu a vysoké prebytky v rozpočte. Navyše, oslabenie kurzu rubľa síce prinesie vyššiu infláciu, ale aj vyššie rubľové príjmy do rozpočtu.

Putin s týmito peniazmi počíta, počas svojej porady s vládou a gubernátormi 16. marca okrem lží a propagandy o nevyhnutnosti a úspešnosti ruskej „vojenskej operácie na Ukrajine“ rozdával aj úlohy, z ktorých bolo zrejmé, že neočakáva rozpočtové suchoty. Nariadil pripraviť nové sociálne dávky pre rodičov s deťmi, zvýšiť existujúce sociálne dávky, pomoc podnikom zasiahnutým sankciami, nové investície a podobne.

Ak by tieto peniaze nemal (a pri zastavení dovozu plynu a ropy krajinami EÚ by ich nemal), tak by mal len dve možnosti. Buď tlačiť peniaze a roztočiť vysokú infláciu, alebo namiesto zvyšovania platov, sociálnych dávok a pomoci podnikom pristúpiť k ich znižovaniu.

Podľa odhadu Inštitútu medzinárodných financií by v prípade spoločného západného embarga na ruské energonosiče ruská ekonomika prišla o 300 miliárd dolárov ročne, ekonomický prepad by dosiahol približne 20 %. To by sa už na životnej úrovni Rusov prejavilo veľmi citeľne.

Môže sa objaviť výhrada, či Putina odstaví bieda jeho občanov. Dlhodobé výskumy popularity Putina ukazujú, že si síce vie krátkodobo dvíhať rating vojnami, ale dlhodobejšie jeho popularita závisí najmä od vývoja životnej úrovne ľudí.

Akú cenu by musel zaplatiť Západ?

Podľa odhadu bruselského think-tanku Bruegel by EÚ zvládla už najbližšiu zimu bez ruskej ropy a plynu. Ekonomické analýzy odhadujú celkový negatívny vplyv embarga na ruský plyn a ropu na nemeckú ekonomiku v rozmedzí od 0,5 % do 3,0 %, teda menej ako bol vplyv pandémie. Iné štúdie hovoria o poklese reálnych príjmov o 1 % a ekonomiky eurozóny o 2 %.

Ide pritom o celkové náklady takéhoto embarga. Samozrejme, náklady v jednotlivých krajinách by sa líšili, u nás by boli jedny z najvyšších, preto by bolo nevyhnutné, aby to bolo spoločné riešenie v rámci celej EÚ, pričom náklady by sa prerozdelili, aby boli čo možno najrovnomernejšie.

Takže áno, cena za embargo by pre krajiny EÚ nebola malá, bola by však rádovo nižšia ako cena, ktorú by muselo zaplatiť Rusko. Zároveň však platí, že ak nebudeme ochotní túto cenu zaplatiť, tak celková cena, ktorú budeme musieť platiť všetci, bude omnoho väčšia. Aj (ale nielen) tá ekonomická.

Už doterajšia vojna na Ukrajine spôsobí zásadné zmeny v svetovej, najmä však v európskej ekonomike. OECD odhaduje zníženie globálneho rastu o 1 %, Goldman Sachs predikuje v tomto roku zníženie ekonomického rastu v eurozóne z 3,9 % na 2,5 %. Vojna výrazne zvyšuje riziko stagflácie vo svete, z dôvodu vojnou zapríčineného nedostatku a drahoty potravín hrozí hladomor na Blízkom východe a v najľudnatejších krajinách Afriky, ako je Nigéria či Egypt. S tým môžu súvisieť napríklad aj nové vlny utečencov do Európy a hrozby a náklady s tým spojené.

Náklady na čo najrýchlejšie zavedenie embarga teda nebudú nízke, boli by však zvládnuteľné a boli by jednorazové. Náklady a dôsledky dlhej vojny, ktorú Putinovi peniazmi za dovoz jeho ropy a plynu umožníme viesť, však budú rádovo vyššie.