Denník N

Zníženie maximálnej rýchlosti je jedna možnosť, ako znížiť rastúce emisie z dopravy, vraví analytička SHMÚ

Janka Szemesová zo SHMÚ. Foto N - Tomáš Grečko
Janka Szemesová zo SHMÚ. Foto N – Tomáš Grečko

Slovensko sa príliš spoliehalo na ropu a plyn z Ruska a zaspalo vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, hovorí Janka Szemesová, ktorá ako analytička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) roky vyhodnocuje slovenskú bilanciu emisií skleníkových plynov.

V roku 2020 sa emisie zo Slovenska prepadli na rekordne nízku úroveň, spôsobila to však pandémia, ktorá obmedzila priemyselnú výrobu a mobilitu obyvateľov. Energetická náročnosť slovenského priemyslu a dopravy zostáva vysoká a nefosílne zdroje energie nepribúdajú dostatočným tempom.

„Obávam sa, že sa to vráti,“ hovorí šéfka odboru emisií a biopalív v inštitúcii, ktorá je pre väčšinu Slovákov spätá s predpoveďami počasia. „Reálne sme neurobili zásadné opatrenia dlhodobého charakteru, takže nie je dôvod predpokladať trvalý trend znižovania emisií.“

Jej tím pripravuje podklady, na ktorých základe sa štát rozhoduje, kde a ako zasiahne, aby sa emisie znížili. Prepočítavajú napríklad, aký efekt by mala takmer jedenapolmiliardová investícia do elektrických oblúkových pecí v košickej oceliarni U. S. Steel alebo či by sa mala znížiť maximálna rýchlosť na diaľnici.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • aký vplyv na emisie bude mať vojna na Ukrajine;
  • aká bola spolupráca s ruskými kolegami a či sa dalo veriť ruským dátam o emisiách skleníkových plynov;
  • či by veda mala byť apolitická a stáť mimo vojny;
  • o akých opatreniach sa uvažuje, aby sa znížili emisie z áut;
  • či odhalenia Greenpeace o únikoch metánu zmenia emisný účet Slovenska.

Ako sa prejaví vojna na Ukrajine na emisiách skleníkových plynov?

Určite negatívne. Vojna je producentom obrovských emisií, napríklad len z požiarov, z používania bojových vozidiel a techniky. V tých oblastiach, kde sa bojuje, sa nehľadí na životné prostredie. Navyše je narušená spolupráca vedeckých tímov.

Snažím sa byť optimistická aspoň do budúcnosti. Pre krajiny by mohla byť vojna s Ruskom hrubou čiarou. Dúfam, že nás to prebudí a začneme sa intenzívnejšie a viac zamýšľať nad tým, či chceme ísť viac fosílnou cestou alebo už konečne začneme robiť to, o čom je tu reč dvadsať rokov. Mám na mysli najmä opätovné využívanie produktov, čiže obehovú ekonomiku, aby sme nevyčerpávali ďalšie suroviny planéty.

Skúšal už niekto zmerať skleníkové emisie zo samotnej vojny?

O tom som ešte nepočula, obávam sa, že také ľahké to nebude. Každoročne však japonský inštitút meria koncentrácie emisií skleníkových plynov z ľudskej činnosti v atmosfére. Je to veľmi náročná metóda, ktorú musí robiť medzinárodný tím vedcov, Japonci to koordinujú. Robí sa to spätným satelitným meraním, pri ktorom sa meria, ako stúpli koncentrácie skleníkových plynov zapríčinené ľudskou činnosťou v atmosfére. Dôležité je oddeliť ich od prirodzených skleníkových plynov, pretože vieme, že oxid uhličitý je zastúpený v atmosfére prirodzene vo vysokej koncentrácii. Tam sa vojna určite prejaví.

Ale to asi nebude možné presne prisúdiť tomu, čo sa deje na Ukrajine.

Nie, sú to globálne merania. Skleníkové plyny sú globálne plyny, teda to, čo sa vyprodukuje v hociktorej krajine, sa prejaví v bilancii celej planéty.

V Denníku N sme raz písali o tom, aké emisie reportuje armáda. Viacerí experti pritom kritizujú, že tieto údaje nie sú dosť transparentné a sú poukrývané v tabuľkách.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Doprava

Energetika

Klimatická zmena

Ochrana prírody

Priemysel

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie