Denník N

Dostať sem jadrové palivo z Ruska bolo ako vystúpiť na Mount Everest v plavkách, hovorí riaditeľ Slovenských elektrární

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Nie je pravda, že elektrina sa nedá nakúpiť. Stále sa dá kúpiť na burze, no na tú sa nedostane každý, iba firmy, ktoré majú za sebou ručiteľské banky, vysvetľuje v rozhovore generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva.

Hoci elektrárne tento rok spúšťajú tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, na napätú situáciu s cenami energií to podľa neho nebude mať väčší vplyv. „My predávame momentálne už len elektrinu na roky 2024 a 2025,” vysvetľuje Strýček.

Firma, ktorú z jednej tretiny vlastní štát a zvyšok si na polovicu delia taliansky energetický koncern Enel a český holding EPH, uzavrela dohodu so štátom. Podľa nej Slovenské elektrárne dodajú elektrinu, ktorá pokryje ročnú spotrebu slovenských domácností (plus niečo navyše), za zvýhodnenú cenu.

Väčšinu z tejto elektriny vyrobia jadrové elektrárne, ktoré na svoj chod potrebujú špeciálne palivo. To dnes dokáže vyrobiť iba ruská firma TVEL, dcéra štátneho gigantu Rosatom.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • čo spôsobilo problémy, ktoré majú alternatívni dodávatelia energií,
  • ako vníma návrhy, aby sa zastropovala cena za výrobu elektrickej energie,
  • či Slovenské elektrárne zvažujú predĺženie životnosti uhoľných elektrární v Novákoch a Vojanoch,
  • prečo nedošlo k diverzifikácii jadrového paliva už pri poslednom tendri,
  • či elektrárne uvažujú nad ďalšími investíciami do obnoviteľných zdrojov.

Je alebo nie je na trhu elektrina, ktorá sa dá kupovať aj na viac než niekoľko dní vopred? Alternatívni dodávatelia energií totiž tvrdia, že nie je.

Elektrina k dispozícii je – na burze. No na to, aby ste na nej mohli byť, musíte mať finančnú zábezpeku. Slovenské elektrárne majú takto viazanú významnú čiastku finančných prostriedkov. Predpokladám teda, že menší dodávatelia na to nemajú.

Problém je, že oni sami k dodávkam elektriny pristupovali extrémne nezodpovedne – zazmluvnili si zákazníkov, ale nezazmluvnili si elektrinu. Preto sme boli svedkami toho, ako niektorí dodávatelia zbankrotovali.

Teraz sa zvyšní alternatívni hráči čudujú, že bez zábezpiek nie je elektrina. Chceli by dodávať elektrinu, no na burzu, kde sa predáva, sa nedostanú.

My ako výrobca predávame elektrinu na tri roky dopredu. Na budúci rok sme absolútne vypredaní. To však nie je chyba, ale výsledok zodpovedného prístupu.

Za výrobcami sú v reťazci predajcovia elektriny a na konci spotrebitelia. Zodpovední predajcovia si mali nakúpiť elektrinu v ten deň, ako uzatvorili zmluvu so svojím zákazníkom. No niektorí títo „sprostredkovatelia” zazmluvňovali zákazníkov a spoliehali sa na to, že jej cena časom klesne. Ix rokov im to takto vychádzalo, v decembri zvykli ceny na nasledujúci rok klesnúť. Teraz k tomu nedošlo a na trhu je problém.

Zrejme narážate aj na prípad firmy A.En, ktorá vyhrala tender na dodávku elektriny pre ŽSR a potom prišla s tým, že ju nemá. Od vás si neskúšali kúpiť elektrinu?

Áno, skúšali. Ale my predávame momentálne už len elektrinu na roky 2024 a 2025. Naše dvere sú otvorené, no tak ako burza, aj my vyžadujeme od odberateľov zábezpeky.

Aké veľké bankové záruky ste si od firmy A.En pýtali?

To vám presne nepoviem. Každá firma má nejaký rizikový profil. Keď prídete do banky a ste Jožko Mrkvička bez aktív a histórie, tak vám dvestomiliónový úver nedajú. U nás to funguje rovnako. Máme tím ľudí, ktorí vyhodnocujú riziko klienta. Podľa veľkosti rizika si stanovíme zábezpeku. Keď je to firma, o ktorej vieme, že má napredávané, ale nemá nič nakúpené, tak by sme boli nezodpovední, keby sme im elektrinu predali bez bankových záruk. Navyše v čase, keď máme veľa iných možností, komu elektrinu predať.

Problém je, že viacerí obchodníci hrali ruletu a teraz zakrývajú svoju nezodpovednosť vyhláseniami, že na trhu nie je likvidita (chýba elektrina – pozn. E).

Ako súčasný stav s vysokými cenami elektriny ovplyvňuje finančné výsledky Slovenských elektrární?

My predávame elektrinu na tri roky dopredu. Znamená to, že keď ide cena dole, tak nám táto stratégia predaja na roky vopred vynáša desiatky miliónov eur. No keď sa to otočí ako teraz, musíme zatnúť zuby a nejaký čas čakať, kým si to môžeme začať „užívať”. Pretože sme už boli vypredaní, keď začali ceny prudko stúpať, začneme si to užívať až v roku 2024. Na tohtoročné výsledky to ešte nemá žiadny pozitívny dosah.

Platí stále cena elektriny pre domácnosti dohodnutá medzi vami a vládou?

Určite áno. Pracujeme s ministerstvom hospodárstva a financií na znení zmluvy. Verím, že 31. mája ju bude môcť schváliť aj naše valné zhromaždenie.

A postup, akým sa táto elektrina dostane za dohodnutú cenu až k domácnostiam, je aký? Lebo vy nie ste priamo dodávateľ, s ktorým majú domácnosti zmluvu. Tými sú napríklad ZSE alebo Magna.

To bude riešiť štát. My mu odovzdáme elektrinu, dodávky domácnostiam nebudeme riešiť my.

Kto teda? Bude to štátny SPP, ktorý bude rozdeľovať elektrinu ďalej?

Pokiaľ viem, tieto detaily ešte nie sú jasné natoľko, aby sme o nich hovorili. Hľadá sa riešenie, ktoré nebude diskriminačné a nezvýhodní žiadneho obchodníka na trhu s elektrinou.

Dostanú elektrinu za zvýhodnenú cenu všetky domácnosti alebo len niektoré do určitej výšky spotreby?

Toto musí rozhodnúť ministerstvo hospodárstva po dohode s ministerstvom financií. Tak je to aj v memorande, ktoré sme spoločne podpísali. Oni musia povedať, ktoré domácnosti a ktorí zraniteľní odberatelia.

Podpis memoranda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami. Zľava minister financií Igor Matovič, Jan Špringl z EPH, zástupca Enelu Michele Bologna, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto – TASR

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámil, že zvažuje aj mimoriadnu reguláciu cien energií. Bežne sa reguluje cena na strane predaja konečnému spotrebiteľovi, teda nie u vás – na strane výroby. Teraz sa však v EÚ diskutuje, že zastropovaná by mohla byť aj cena energií od výrobcu. Viete si to predstaviť?

Diskusie prebiehajú. Otázkou je, čo by sa stropovalo, na aké obdobie a v ktorej krajine. My nefungujeme len na trhu Slovenskej republiky. Pôsobíme na širšom trhu, do ktorého spadá minimálne Nemecko, Česká republika a Maďarsko. Nemôže to byť tak, že cena bude zastropovaná v každej krajine inak. Je to komplexná téma. Neprekvapí ma, ak sa nejaká regulácia nakoniec zavedie. Ale ak by som mal povedať, ako prepracované sú dnes návrhy, ktoré som videl z Európskej komisie, tak poviem, že sú premyslené tak na tri percentá.

Chápem, že sa chce niečo spraviť, vieme sa o tom konštruktívne baviť, treba to však domyslieť do dôsledkov. Samotný ACER (Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky – pozn. E) skonštatoval, že dnešné nastavenie veľkoobchodného trhu s elektrinou je efektívne. Preto treba dobre zvážiť akékoľvek kroky, ktoré by mohli dnešný stav zhoršiť.

Nemecko oznámilo, že si necháva v zálohe uhoľné elektrárne. Neuvažujete nad niečím podobným v prípade elektrární v Novákoch a Vojanoch, v ktorých má byť spaľovanie uhlia ukončené do konca budúceho roka?

Nováky fungujú len vďaka tomu, že štát vyhlásil všeobecný hospodársky záujem na spaľovanie domáceho uhlia. Inak je tamojšia elektrina jednou z najdrahších v Európe. Udržiavať tam výrobu, keď sa prevádzkovanie vo všeobecnom hospodárskom záujme skončí, teda nedáva ekonomicky zmysel.

Okrem toho elektráreň bude na konci technickej životnosti. Keďže sme vedeli, že sa zavrie, už sme neinvestovali do technológií. Sústredili sme sa iba na bezpečnosť, aby sme ju vedeli prevádzkovať do decembra 2023.

Navyše Hornonitrianske bane si ani dnes neplnia záväzky zo zmluvy, koľko uhlia nám majú dodávať. Nie sú schopné dodať toľko, koľko nám prikazuje spáliť všeobecný hospodársky záujem. Prichádzame preto o desiatky miliónov eur.

Pretože musíte uhlie dovážať odinakiaľ?

Nie, uhlie nie je k dispozícii a nemôžeme páliť iné uhlie ako z Hornonitrianskych baní. Keďže nevieme vyrobiť toľko elektriny, koľko by sme mali, no elektrinu už máme predanú, musíme ju teraz nakupovať na trhu za vysoké ceny. Do tejto situácie sme sa dostali vinou Hornonitrianskych baní.

Čo východoslovenské Vojany?

Tie boli postavené z deblokácie ruského dlhu a technológia v nich je stavaná na vysokokalorické ruské uhlie. Vzhľadom na vojnu (na Ukrajine) ho však nemožno doviezť.

Už v minulosti sme tam testovali tuhé druhotné palivo z odpadu a dnes ho vieme spaľovať. Či to má budúcnosť závisí od toho, ako sa zmení legislatíva. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je totiž novela zákona o ovzduší, ktorá by, v prípade schválenia, zamedzila spaľovaniu druhotného paliva inde než v spaľovniach. Aj keby sme spĺňali emisné limity.

Prečo len v spaľovniach?

Nechápem prečo, zrejme sú za tým nejaké iné záujmy. Pre nás by to znamenalo, že elektráreň budeme musieť zavrieť. Pritom spaľovanie druhotného paliva produkuje výrazne menej emisií ako uhlie, ktoré však spaľovať môžeme. Takže ani z pohľadu ochrany životného prostredia tento krok nedáva zmysel.

Môže snaha čo najskôr sa zbaviť závislosti od ruských palív urýchliť plány na nové investície do solárnych a veterných parkov?

Tie plány, ktoré už máme, sú na približne 80 megawattov inštalovaného výkonu slnečných elektrární. Už to je dosť veľký objem. Dnes je už problém zohnať fotovoltické panely. Nové projekty momentálne nechystáme.

Slovensko nie je geograficky vhodné na stavanie soláru a navyše si nemyslím, že by sa malo stavať na ornej pôjde. My chceme stavať na odkaliskách, ktoré máme pri elektrárňach v Novákoch a Vojanoch.

Na masívnejšiu implementáciu obnoviteľných zdrojov je nevyhnutná zmena legislatívy. Pri dnešnom nastavení, keď pán Slávik (Marcel Slávik sa preslávil tým, že napáda developerské zámery prostredníctvom podávania námietok v povoľovacích konaniach – pozn. E) dokáže nabúrať aj tie najracionálnejšie projekty, je to nemožné.

Aké palivá dnes ešte odoberáte z Ruska?

Z energetických komodít odoberáme len jadrové palivo a čierne uhlie. To sme chceli kúpiť v minimálnych množstvách, ale neprišlo. Čo sa týka jadrového paliva, nie je to nič tajné, za posledný mesiac sme mali tri dodávky do našich elektrární a Rusi si zatiaľ plnia svoje záväzky.

Nebola chyba, že sme nezačali s diverzifikáciou zdrojov jadrového paliva už pri poslednom tendri na jeho nákup v roku 2018?

Pre každý typ elektrárne existuje nejaký dodávateľ. My máme reaktory typu VVER 440, ktoré sú ešte v Česku, Maďarsku, vo Fínsku a na Ukrajine.

Do spomínaného tendra sme pozvali všetkých hráčov na svete a dostali sme asi dvesto ponúk. No palivo pozostáva zo štyroch častí a tú štvrtú časť, ktorou je fabrikácia, nám bol schopný poskytnúť iba ruský TVEL (dcéra štátnej firmy Rosatom dnes ako jediná nemá len dizajn, ale aj finálnu výrobu certifikovaného paliva – pozn. E).

Problém je v tom, že keďže reaktorov VVER 440 je tak málo, iným dodávateľom nedáva ekonomický zmysel vyvíjať dizajn a začať s výrobou paliva. S výnimkou našich reaktorov VVER 440 sú ostatné na konci svojej životnosti. Palivo však musíte neustále vyvíjať, no v prípade typu VVER 440 pomaly niet pre koho.

Preto sme ostali v kúte a istým spôsobom odkázaní na Rusov, pretože ako jediní majú existujúcu výrobnú linku a know-how na výrobu paliva pre jadrové zariadenia typu VVER 440.

Americký Westinghouse dal v tendri takisto ponuku, hoci nie najlacnejšiu. Nechcem, aby moja otázka vyznela tak, že po vojne je každý generál, ale môžeme sa baviť aspoň z dnešného pohľadu o tom, či je pri nákupe takýchto surovín dobré hľadieť na cenu?

Westinghouse chcel do toho ísť, pretože medzi rokmi 2001 a 2007 dodával palivo Fínom, ale aj tí od neho odišli.

V tendri dali ponuku, ktorá bola o 150 miliónov eur vyššia (predpokladaná hodnota zákazky bola 700 miliónov eur – pozn. E). Navyše súčasťou ich požiadavky bolo, aby sme zaplatili celý vývoj paliva. Ten rozdiel bol priepastný, preto sme to uzavreli s Rusmi. A ich palivo je naozaj kvalitné.

Po udalostiach na Ukrajine sme začali všetci prevádzkovatelia VVER 440 spoločne komunikovať s potenciálnym výrobcom paliva s tým, že spoločne zafinancujeme výskum. Čo je iné, ako keby sme v tom boli sami.

Westinghouse hovoril vo vlastných prezentáciách, že by to mohlo trvať dva roky. Dovtedy vydržíme?

O tom ešte diskutujeme s Westinghousom. Zrejme to znamená, že prídeme o pár percent výkonu. Už pre tých pár percent výkonu však prídeme o niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur. Musíme si uvedomiť, že diverzifikácia bude niečo stáť.

Akú veľkú časť nákladov na výrobu elektriny z jadra tvorí palivo?

Je to zhruba 18 percent z celkových nákladov na výrobu.

Pýtam sa preto, lebo rozmýšľam, čo by z hľadiska výrobných nákladov znamenalo, keby to bolo o dvadsať percent viac. Vychádza mi to na euro a dvadsať centov na megawatthodinu.

Treba si spomenúť aj na situáciu a kontext. V čase, keď sme robili tender, sme predávali elektrinu za výrobné náklady. Jasné, z dnešného pohľadu, keď megawatthodina stojí dvesto eur si poviete, že čo je to pár sto miliónov eur. Ale my sme ich vtedy nemali a ani sme si ich nevedeli zarobiť.

Áno, keby sme vedeli, že cena elektriny bude raz tam, kde je teraz, a že bude vojna, tak by sme vtedy asi Američanom povedali, že zafinancujeme ten výskum. No vtedy bolo obdobie, že cena elektriny nešla päť mesiacov ani na 26 eur, čo bolo drasticky pod našimi nákladmi na výrobu jednej megawatthodiny.

Minister hospodárstva Richard Sulík sa nechal počuť, že ak nebude palivo z Ruska, tak sa dajú ako plán B využiť vyhorené palivové tyče. Prirovnal to k tomu, keď vám chýba jedna baterka v ovládači. Zoberiete vybitú, pošúchate a je to. No jadrový fyzik Vladimír Slugeň, ktorého sme sa na to opýtali, to označil za nerealistické. Dá sa teda ešte „pošúchať” vyhorené palivo?

Zvažujeme všetky možnosti. Palivo v reaktoroch sa vymieňa po častiach. Elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach bola vypnutá, to znamená, že niektoré časti paliva tam mohli byť ešte niekoľko rokov a neboli využité. Zisťujeme, či existuje možnosť toto palivo využiť, no dnes vám to neviem potvrdiť.

Aké zložité bolo dostať sem to palivo z Ruska, ktoré už prišlo v čase, keď platil zákaz pre ruské lietadlá?

Dostať to sem bolo ako vystúpiť na Mount Everest v plavkách. Palivo malo prísť pôvodne vlakom, ale na začiatku januára sme spozorneli, keď sa začali zhromažďovať vojská na hraniciach. Začali sme pracovať na náhradných trasách a rozhodli sme sa zabezpečiť leteckú dopravu. Nie je to drahšie a už sme to realizovali aj v minulosti. Na začiatku januára sme teda zmenili dopravu na leteckú a zmenili sme aj termíny dodávky na skoršie. Medzičasom však začala vojna, boli uvalené sankcie a ešte k tomu prebiehali mierové rokovania v Bielorusku, pre ktoré museli uzavrieť vzdušný priestor práve v dni, keď tadiaľ mali prelietavať lietadlá s palivom. Potrebovali sme vybaviť niekoľko výnimiek a potvrdení, aby sa to zrealizovalo, boli to stovky telefonátov. Aj tento priestor by som rád využil a poďakoval sa všetkým, ktorí nám pomohli. Bol to priam nadľudský výkon, ktorý zainteresovaní vynaložili. Na slovenskej strane bol do toho zapojený aj pán premiér Heger, minister hospodárstva Sulík, šéf diplomacie Korčok, naši veľvyslanci v Poľsku a v Litve, štátna tajomníčka na ministerstve dopravy, pani Bruncková a v neposlednom rade pán Hýsek z ministerstva dopravy.

Ešte nás to čaká?

Uvidíme, ako dlho bude vojna. Palivo je dodávané každý rok.

Idú prípravy na spúšťanie tretieho bloku elektrárne v Mochovciach podľa plánu?

Najskorší možný termín na vydanie finálneho rozhodnutia bol koniec marca. To bolo za predpokladu, že Úrad jadrového dozoru by sa nemusel zaoberať žiadnou pripomienkou od účastníkov konania. Vzhľadom na to, že pripomienky prišli, je potrebné sa s nimi vysporiadať, ale verím, že je to otázka pár týždňov.

Kedy dosiahne elektráreň plný výkon?

Medzi zavezením a plným výkonom je naplánovaných 18 týždňov testov. To je plán za predpokladu, že všetko pôjde hladko. Treba povedať, že pri spúšťaní Mochoviec 1 a 2 to trvalo 26, respektíve 27 týždňov. Takže uvidíme, o koľko sa od tých 18 týždňov odchýlime. Ale už počas úvodných týždňov budeme do siete dodávať elektrinu.

Na jednej strane je tu diskusia o tom, že Nemecko by nemalo odstavovať zvyšné reaktory tak, ako plánovalo, pretože by to zmiernilo dosahy prípadného vypnutia plynu z Ruska. No súčasne zažívame strach z toho, keď Rusi obsadzujú jadrové elektrárne a vracia sa strach z jadrovej havárie. Čo si z tohto pohľadu myslíte o rozhodnutí Slovenska stavať svoju energetickú bezpečnosť na jadrovej energii?

Ja som za stratégiu klimatickej neutrality. Mali by sme dekarbonizovať celý svet, nielen Európu. Je veľa štúdií, ktoré hovoria, že v Európe nie je dosť pôdy na stavbu toľkých solárnych elektrární, aby sme mohli fungovať len na slnku, vetre a vode. Alternatíva je dovážať vodík z inej krajiny, no zase by sa musel vyrábať z obnoviteľných zdrojov.

Je matematicky nemožné, aby sme boli klimaticky neutrálni a zároveň nemali jadro. Belgicko sa rozhodlo posunúť odstavenie jadrových elektrární z roku 2025 na rok 2035 a ešte uvidíme, čo bude potom. Holandsko alokovalo pol miliardy eur na identifikáciu lokality pre novú jadrovú elektráreň, na výstavbu tamojšia vláda vyčlenila 5 miliárd eur. Česká republika spustila tender na výstavbu novej elektrárne, Poliaci sa pripravujú na vyhlásenie tendra na stavanie jadrovej elektrárne.

Už dnes sa z jadra vyrába štvrtina elektriny v Európe. Myslím si, že dnešná situácia spôsobí, že prostriedky do jadra a do výskumu a vývoja porastú. Neviem si predstaviť, ako inak by sme nahradili všetko uhlie a všetok plyn.

Ak chceme byť realisti a chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu skôr, než nám bude príliš teplo, tak si myslím, že riešením je kombinácia jadra, soláru, vetra, vody a dovezeného vodíka. Ale bez jadra sa to nedá.

Branislav Strýček

Foto N – Vladimír Šimíček

Inžiniersky titul získal na Slovenskej technickej univerzite v roku 1997. Do Slovenských elektrární nastúpil v roku 2005 ako zástupca finančného riaditeľa a bol zodpovedný za reorganizáciu finančného úseku. V roku 2007 prevzal pozíciu finančného riaditeľa a od roku 2009 bol členom predstavenstva. Zodpovedal za strategické investície, akvizície, predaje a mnohomiliónové bankové zmluvy.

V roku 2011 bol vymenovaný za finančného riaditeľa medzinárodnej divízie skupiny Enel so sídlom v Ríme, kde viedol finančných riaditeľov z viacerých európskych krajín a Ruska. Po návrate na Slovensko bol vymenovaný za podpredsedu predstavenstva spoločnosti (2012 – 2016) a ujal sa pozície riaditeľa obchodu, trhu, dispečingu a regulácie. Riadil aj podnikateľské aktivity v oblasti veľkoobchodného aj maloobchodného predaja na Slovensku, v Čechách, Poľsku a Maďarsku.

Generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018.

Je aktívnym skialpinistom, horolezcom, behá maratóny a úspešne absolvoval aj dlhý triatlon (Ironman).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Energetika

Klimatická zmena

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie