Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kade tečú eurofondy? 47 miliónov cez švajčiarsky program, o ktorom ste sotva počuli

Informatik urobil web, kde zozbieral údaje o všetkých 24 operačných programoch. Šampiónmi v čerpaní európskych peňazí sú diaľničiari.

Vymenovať všetky operačné programy, cez ktoré sa na Slovensku rozdeľujú eurofondy, by dalo väčšiu námahu než vymenovať všetky štáty USA.

Zrejme len málokto počul o napríklad programe Švajčiarsky finančný mechanizmus. Až po chvíľke vyhľadávania zistíte, že má pomáhať k „zníženiu rozdielov medzi Slovenskom a vyspelejšími krajinami rozšírenej Európskej únie“.

A nejde zrovna o marginálny program – Švajčiari cezeň na Slovensko poslali už 47 miliónov eur.

Práve o zmapovanie všetkých ciest eurofondov sa pokúša nový portál Skmonitor. Zostavil ho informatik z Nových Zámkov Oto Pšenák.

„Momentálne k nám tečú eurofondy cez 24 rôznych programov. Pokiaľ o nich chcete zistiť nejaké informácie, musíte ich hľadať na rôznych serveroch a otvárať desiatky tabuliek v Exceli,“ hovorí.

To podľa neho komplikuje ich kontrolu. „Štát doteraz nedokázal vytvoriť jeden portál, kde by ste mali všetky operačné programy pohromade, tak to musia robiť dobrovoľníci,“ dodáva.

(na konci článku je vyjadrenie Úradu vlády)

Tajuplná spolupráca s Rumunskom

Celkovo Slovensko v súčasnom 7-ročnom období vyčerpalo podľa Pšenákovej databázy 15 miliárd eur – 73 percent z toho, na čo má nárok. „To je takmer 3000 eur na každého obyvateľa vrátane nemluvniat,“ hovorí autor.

Čas využiť zvyšok peňazí však už takmer vypršal – možnosť čerpania za aktuálne programové obdobie sa končí posledný deň tohto roka.

Zatiaľ neohrozeným šampiónom je Národná diaľničná spoločnosť, ktorej už pritieklo 1,5 miliardy eur z Operačného programu Doprava.

„Najväčším projektom Národnej diaľničnej spoločnosti bola výstavba úseku Sverepec – Vrtižer pri Považskej Bystrici, na ktorý doteraz vyčerpala 249 miliónov,“ uvádza portál.

skmonitor.sk index.php detail 1 table_name ico 35919001 – kópia

Databáza však ponúka i prehľad menej známych programov. Napríklad o spomínanom programe Švajčiarsky finančný mechanizmus sa možno dočítať, že sa pri ňom darilo dvojtisícovej obci Gemerská Poloma – získala cezeň viac než päťmiliónovú dotáciu na novú kanalizáciu.

Ešte tajuplnejším je však program „Cezhraničnej spolupráce Maďarska, Slovenska, Ukrajiny a Rumunska“.

„O ňom sa mi podarilo nájsť len toľko, že je naň vyčlenených 68 miliónov. Nenašiel som však už žiadnu informáciu, na čo boli tieto peniaze použité,“ dodáva Oto Pšenák.

Súťaž medzi mestami

Databáza Skmonitor umožňuje záujemcovi preklikať sa k zoznamu projektov až na úroveň obcí. Vďaka tomu je možné porovnať, ako si jednotlivé radnice v tejto disciplíne počínajú.

Napríklad taký Púchov v aktuálnom období vyčerpal 14 miliónov eur, porovnateľne veľká Rožňava viac než 27 miliónov.

Databáza však neumožňuje roztriediť informácie napríklad aj podľa firiem, ktoré dodávali svoje produkty či služby za eurofondy – ak neboli priamymi prijímateľmi. A neponúka ani detaily o tom, čo všetko sa za eurofondy nakupovalo.

Napríklad najväčší projekt ministerstva vnútra, na ktorý šlo 43 miliónov, je označený len pod neurčitým názvom „Elektronické služby MV SR“.

„To, čo som zatiaľ zverejnil, je len základný prehľad, na čo všetko idú peniaze z EÚ. Priebežne by som však rád databázu dopĺňal a prepojil ju s dokumentmi z Centrálneho registra zmlúv,“ uvádza autor.

Oprava: Na základe reakcie Úradu vlády spresňujeme, že program Švajčiarsky finančný mechanizmus nepatrí medzi klasické Operačné programy. Slovensko ale z neho môže čerpať vďaka svojmu členstvu v EÚ, preto patrí do skupiny takzvaných eurofondov. Za nepresnosť sa ospravedlňujeme. 

Komu pritieklo najviac peňazí podľa Skmonitor?

1.) Národná diaľničná spoločnosť: 1 476 mil.
2.) Železnice Slovenskej republiky: 1 179 mil.
3.) Ústredie prace, sociálnych vecí a rodiny: 963 mil.
4.) Slovenská správa ciest: 732 mil.
5.) Železničná spoločnosť Slovensko: 485 mil.
6.) Ministerstvo vnútra: 447 mil.
7.) Ministerstvo financií: 281 mil.
8.) Dopravný podnik Bratislava: 219 mil.
9 .) Centrum vedecko-technických informácií: 162 mil.
10.) Mesto Košice: 152 mil.

Pozn. Údaje sú za končiace programové obdobie 2007 – 2013

Reakcia Úradu vlády

s veľkým záujmom sme si prečítali Váš  článok s názvom:  „Kade tečú eurofondy? 47 miliónov cez švajčiarsky program, o ktorom ste sotva počuli“ zo dňa 30.10.2015 v Denníku N.  Žiaľ,   iba ním dokazujete svoju neinformovanosť, nehovoriac o tom, že ste si, podobne ako iní redaktori  Denníka N – opäť raz – nedali námahu osloviť aj „druhú“ stranu.  V tejto súvislosti si neodpustíme poznámku, že sa tak deje v čase, keď sa neustále sťažujete na to, že Vám neposkytujeme informácie. Pravdou však je, že úrad vlády Vám ich poskytuje, ale Vy ich žiadate iba v prípadoch, keď sa Vám to hodí.

Ale teraz k veci:  Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce (Švajčiarsky finančný mechanizmus) nie je Operačným programom financovaným zo Štrukturálnych fondov EÚ. Je to program bilaterálnej spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou (ktorá nie je členským štátom EÚ) a Slovenskou republikou, ktorého riadenie na Slovensku zabezpečuje Úrad vlády SR ako Národný kontaktný bod v súlade s Rámcovou dohodu podpísanou ešte v decembri 2007. Prideľovanie prostriedkov tohto mechanizmu na 23 projektov vrátane Štipendijného fondu a Blokového grantu pre mimovládne organizácie a podporu partnerstiev bolo ukončené v prvej polovici 2012. Samotné prideľovanie prostriedkov na 40 malých a spoločných projektov z Blokového grantu bolo ukončené v roku 2013.  

Vďaka týmto projektom sa napríklad skvalitnilo a rozšírilo poskytovanie sociálnych služieb ako aj služieb cestovného ruchu najmä na východnom Slovensku, podporili sa projekty slúžiace ochrane prírody vrátane budovania kanalizácie v 8 obciach Slovenska, rozvoj vzdelávania mladých ľudí, fungovanie inštitúcií štátnej správy napr. v oblasti justície či boja proti organizovanému zločinu či zasahovaniu v prípade prírodných katastrof. Celkový rozpočet projektov podporených z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce predstavuje viac ako 60 miliónov eur. Výška nenávratného finančného príspevku poskytnutého Úradom vlády SR na ich financovanie predstavuje cca 59 mil. eur, pričom časť z týchto prostriedkov, spravidla 85% rozpočtu projektu, je krytá prostriedkami Švajčiarskej konfederácie. Až 42% príspevku smeruje na východné Slovensko. Plynutie doby finančnej jednotlivých projektov bude trvať do maximálne do 13. júna 2017, pričom individuálne termíny sú uvedené v príslušných zmluvách.

Správcom (Národným kontaktným bodom) Švajčiarskeho finančného mechanizmu, o ktorom – ako píšete „málokto počul,“  je teda Úrad vlády SR. Už niekoľko rokov o ňom pravidelne informujeme médiá rôznymi tlačovými správami či oznamami, priamymi výstupmi z podujatí či monitoringov projektov zo strany  predstaviteľov Švajčiarskej konfederácie, veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie v SR J.E. Alexandra Wittwera nevynímajúc (samozrejme, redaktori Vášho denníka nemajú záujem o týchto aktivitách informovať). Tieto slová podporíme linkami, ktoré to dosvedčujú a ktoré Vám zasielame.

Vašej neinformovanosti (či už zámernej alebo nie…) ste nasadili korunku zverejnením vyhlásenia p. Ota Pšenáka z Nových Zámkov, ktorý zostavil nový portál Skmonitor: „Momentálne k nám tečú eurofondy cez 24 rôznych programov. Pokiaľ o nich chcete zistiť nejaké informácie, musíte ich hľadať na rôznych serveroch a otvárať desiatky tabuliek v Exceli,“ hovorí. To podľa neho komplikuje ich kontrolu. „Štát doteraz nedokázal vytvoriť jeden portál, kde by ste mali všetky operačné programy pohromade, tak to musia robiť dobrovoľníci,“ dodáva.

Každý, kto sa čo i len trochu orientuje v otázkach eurofondov, operačných programov a projektov, vie, že existuje portál ITMS, ktorý  je centrálnym informačným systémom slúžiacim na evidenciu a následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobia 2004 – 2006 a 2007 –  2013 (ITMS II) a pre programové obdobie 2014 – 2020 (ITMS2014+). Systém ITMS II je spoločný pre operačné programy SFC programového obdobia 2004-2006 aj NSRR (Národný strategický referenčný rámec) programového obdobia 2007-2013. ITMS II tiež zahŕňa program cezhraničnej spolupráce SK-CZ a Operačný program rybné hospodárstvo. Systém ITMS2014+ zahŕňa operačné programy definované v Partnerskej dohode o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020.  Aj laická verejnosť má do portálu prístup a dokáže z neho čerpať informácie o programoch a  podpore v rámci európskych a štrukturálnych investičných fondov.

Okrem portálu ITMS je tu portál nsrr.sk, teda portál Národného strategického referenčného rámca. Ak by ste si dali tú námahu a klikli naň, zistíte, že názov operačné programy (alebo eurofondy) používa len 11 programov v tomto programovom období  – a možno by ste sa aj zamysleli, aké vlastne sú tie iné finančné mechanizmy do Vami, resp. p. Pšenákom uvedeného počtu 24. Taktiež by ste tu našli záložku Čerpanie a zoznamy, kde sa síce nachádzajú excelovské tabuľky,  ale tie sú bežnému užívateľovi, podľa nášho názoru,  dosť dobre zrozumiteľné a v ktorých je možné nájsť informácie od alokácie cez čerpanie až po percentuálne prepočty.

Dovolíme si dať do pozornosti nedávny článok v Hospodárskych novinách, ktorých redaktor evidentne je o tomto systéme informovaný: „Z eurofondov už nemusí bolieť hlava;“ 14.10.2015; Hospodárske noviny; mut. , ENERGIE PRE FIRMY , s. 20; redakcia): Nový systém ITMS2014+ má naviesť potenciálneho uchádzača o európske fondy na správnu cestu.“

Je nám ľúto, že v novinách Vášho formátu a Vašich vyhláseniach o objektívnosti sa objavujú články, ktoré zavádzajú verejnosť buď nepravdivými, alebo pravdu skresľujúcimi informáciami. Je tiež poľutovaniahodné, že ste si nedali námahu, aby ste čo i len zistili o tom, čo píšete, pravdu.

Veľmi sa budeme tešiť, ak sa o tieto témy (programy) budete skutočne zaujímať a prídete na niektoré z rôznych podujatí týkajúce sa spomínaných programov, o ktorých môžeme verejnosť spoločne informovať.

Úrad vlády SR

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Slovensko má šancu na obrovské peniaze
  • Cestovný ruch: Chorvátsko otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, dátum nie je známy
  • Makro: Nálada v slovenskej ekonomike padla v máji najnižšie za 11 rokov
  • Bratislava: Mestskí poslanci schválili kúpu 49 % v dcére vodární od firmy Ivana Kmotríka
  • Firmy: SES Tlmače ohlásili prepúšťanie, ukončenie výroby je jeden z dvoch scenárov
  • Výroba: Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári
  • Vývoj: Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, najviac od krízy v roku 2009
  • Radíme: Ako odmietnuť odklad dovolenky a kedy sa dajú získať peniaze
Zdieľať

Ochranu pred konkurzom nikomu neodporúča. Prišiel o nemeckých dodávateľov, a tak ju zasa rýchlo zrušil

O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N - Tomáš Benedikovič
O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavský predajca nábytku We-Tec je prvou firmou, ktorej súdy na vlastnú žiadosť spätne zrušili dočasnú vládnu ochranu pred konkurzmi. Využívala ju len dva týždne, no rýchlo prišla o dodávky od zneistených zahraničných dodávateľov.

Zdieľať

Ako mám odmietnuť odklad dovolenky a získať peniaze? (otázky a odpovede)

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Ak máte 65 a viac rokov a cestovka vám ponúka zmenu zmluvy k objednanej dovolenke, ale vy chcete radšej späť peniaze, treba dodatok písomne odmietnuť. Prinášame otázky a odpovede k novele zákona, ktorá umožňuje cestovkám vracať peniaze neskôr.

Minúta po minúte

Zdieľať

American Airlines prepustí 30 % zamestnancov v administratíve, viac než 5000 ľudí. Firma reaguje na pokles záujmu o leteckú dopravu spôsobený koronavírusom.

Škrty sa dotknú zamestnancov v manažmente a v podporných profesiách, ktorých spoločnosť zamestnáva 17 000. American Airlines uviedla, že bude prijímať žiadosti o dobrovoľné odchody s odstupným do 10. júna. Keď sa neprihlási dosť ľudí, pristúpi k nedobrovoľnému prepúšťaniu. Dotknutým zamestnancom rozhodnutie oznámi v júli, platení budú do konca septembra. (čtk)

Zdieľať

V novele zákona o zájazdoch nevidí prezidentka Čaputová protiústavnosť. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa bolo pre ňu na podpis dostatočné to, že obsahuje množstvo výnimiek, takže zohľadňuje skupiny spotrebiteľov, ktoré nebudú znášať záťaž v podobe nevyplatených peňazí.

Súčasne si je vedomá aj stanoviska Európskej komisie k tejto téme. „Bolo to stručné, pokiaľ viem, upozornenie na to, aby bol braný ohľad na práva spotrebiteľov,“ skonštatovala.

Zároveň poukázala na situáciu okolo pandémie nového koronavírusu. Tá podľa nej spôsobila, že bolo potrebné v krátkom čase prijímať množstvo odvážnych zmien zákonov, „ktoré niekedy možno išli až na hranu ústavnosti“. „Ale sme naozaj v mimoriadnej situácii, kompenzujeme straty jedného celého segmentu ekonomiky a toto som považovala za dôležité,“ vyhlásila prezidentka. (tasr)

Viac k téme: Seniori nad 65 rokov sa dostanú k peniazom namiesto zrušených dovoleniek skôr

Zdieľať

Chorvátsko úplne otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, konkrétny dátum však ešte nie je známy. Pre urýchlenie vstupnej procedúry odporúča vláda návštevníkom dopredu vyplniť elektronickú registráciu.

Vstup do krajiny turistom umožnilo Chorvátsko neoficiálne už začiatkom mája na základe preukázania „hospodárskych záujmov“ alebo rezervácie pobytov.

Pre občanov Slovinska, Maďarska, Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Nemecka a troch pobaltských štátov teraz Chorvátsko udelí výnimku z opatrení, ktoré inak vstup do krajiny zakazovali. (čtk)

Zdieľať

Košice odpustia poplatky za letné terasy, zmenu schválilo mestské zastupiteľstvo, bude platiť od 1. júna do 31. decembra.

Jej cieľom je pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pandémie. Niektorí poslanci v diskusii vyjadrili názor, že táto zmena VZN rieši len malú skupinu podnikateľov. Návrh, aby sa odpustenie uvedenej dane týkalo aj trvalého parkovania taxislužieb, MsZ v tesnom hlasovaním neschválilo.

Ročný príjem z poplatkov za vonkajšie sedenie predstavuje pre mesto zhruba 250 000 eur. Ich odpustenie bude možné len pri splnení všetkých podmienok, žiadateľ bude musieť mať takisto vyrovnané všetky finančné podlžnosti voči mestu. Za rok 2019 eviduje mesto nedoplatok za letné terasy v sume okolo 25 000 eur. (tasr)

Zdieľať

O podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň požiadalo vyše 2,1 milióna ľudí. Počet nových žiadostí opäť klesol, no dva a pol mesiaca zostáva nad 2 miliónmi. Od vypuknutia koronakrízy v polovici marca prišlo o prácu zhruba 41 miliónov ľudí.

Počet nových žiadostí o dávky v predchádzajúcom týždni do 16. mája dosiahol 2,45 milióna. Najnovšie tak klesol ôsmy týždeň po sebe, no zostáva zhruba 10-krát vyšší než pred marcovým vypuknutím pandémie.

Miera nezamestnanosti za máj, ktorú štatistici zverejnia začiatkom júna, by podľa analytikov mohla prekročiť 20 percent. Už v súčasnosti je najvyššie od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

„Obávam sa, že sme svedkami druhého kola prepúšťania v súkromnom sektore, ktoré v spojení s rastúcim počtom prepustených vo verejnom sektore zvyšuje počet nezamestnaných,“ hovorí Joel Naroff zo spoločnosti Naroff Economics.

„Ak je to tak, vzhľadom k tempu opätovného otvárania by sme sa mohli nachádzať v dlhšom období mimoriadne vysokej nezamestnanosti. Znamená to, že zotavenie bude pomalšie a bude trvať oveľa dlhšie.“

Ministerstvo obchodu informovalo, že HDP Spojených štátov v 1. štvrťroku klesol v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najhlbší prepad od finančnej krízy pred 10 rokmi. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Záujemcovia o prvú pomoc za apríl môžu zasielať výkazy alebo žiadosti aj s výkazmi len do 31. mája do polnoci, upozorňuje ministerstvo práce. Od 1. júna začnú úrady práce prijímať výkazy aj žiadosti za máj.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci rovnakého opatrenia ako za mesiac marec

  • Pošlú úradom práce iba vyplnený výkaz, do ktorého uvedú číslo uzatvorenej dohody s úradom práce.
  • Ak ešte dohodu nemajú, ale žiadosť za marec poslali, môžu požiadať o príspevok za apríl a vo výkaze neuvedú číslo dohody.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci odlišného opatrenia ako za mesiac marec

  • Proces žiadania o príspevok je rovnaký ako v marci.
  • Žiadateľ elektronicky vyplní žiadosť a výkaz pre dané opatrenie a nepodpísané dva dokumenty pošle elektronicky na e-mail prislúchajúceho úradu práce.
  • Žiadatelia sa môžu ďalší mesiac rozhodnúť aj pre príspevok z iného opatrenia podľa toho, ktorá pomoc je pre nich výhodnejšia. Prechádzať však nemôžu v rámci opatrenia 3. Ak raz požiadali o príspevok 3A, nemôžu ďalší mesiac žiadať o príspevok 3B či naopak.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc prvýkrát

  • Elektronicky vyplnia žiadosť a výkaz pre dané opatrenie.
  • Nepodpísané dva dokumenty pošlú elektronicky na emailovú adresu prislúchajúceho úradu práce.
Zdieľať

Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najviac od finančnej krízy v roku 2009. V porovnaní s prvým odhadom z apríla je prepad hlbší, ešte výraznejší pokles sa očakáva v 2. kvartáli.

V apríli americké ministerstvo obchodu uviedlo, že ekonomika v 1. štvrťroku v prepočte na celý rok klesla o 4,8 %. V poslednom kvartáli vlaňajška HDP stúpol o 2,1 %.

Pandémia koronavírusu začala naplno ovplyvňovať ekonomiku USA v marci, teda v poslednom mesiaci úvodného štvrťroka. Veľa podnikov muselo výrazne utlmiť činnosť alebo úplne prerušiť aktivity, za 11 týždňov požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 41 miliónov ľudí.

Prvým štvrťrokom sa v USA zrejme končí rekordne dlhé obdobie hospodárskej expanzie, ktoré trvalo od roku 2009. Podľa analytikov má americká ekonomika to najhoršie iba pred sebou, keď sa začne prejavovať pokles výdavkov spotrebiteľov i firiem. (čtk)

Zdieľať

Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári. Správa o reštarte produkcie prišla krátko potom, ako firma oznámila v Spojených štátoch prepúšťanie takmer 7000 ľudí.

O obnovení výroby lietadiel 737 Max v americkom Rentone informuje portál Zdopravy.cz. Produkcia zatiaľ pobeží pomalým tempom vzhľadom k zavádzaniu opatrení zameraných na bezpečnosť práce a kvalitu.

Lietadlá 737 Max sú celosvetovo uzemnené od vlaňajšieho marca, keď ich prevádzku zakázali úrady po dvoch tragických nehodách v Ázii a Afrike. Boeing stále nezískal povolenie na opätovné nasadenie strojov.

Boeing oznámil, že v prvej vlne prepustí 6770 ľudí v USA z celkového počtu 160-tisíc zamestnancov. V nasledujúcich mesiacoch majú prísť o prácu ďalšie tisícky ľudí.

Zdieľať

Medziročná inflácia v Nemecku podľa metodiky EÚ sa v máji ďalej spomalila na 0,5 percenta z aprílových 0,8 percenta. Rast spotrebiteľských cien v najväčšej európskej ekonomike sa tak ešte viac vzdialil od cieľa ECB tesne pod 2 percentami.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zostali harmonizované ceny podľa predbežných výsledkov bez zmeny. Analytici prognózovali pokles o 0,1 %, v medziročnom porovnaní odhadovali májovú infláciu na 0,5 %.

Podľa domácej metodiky dosiahol rast cien v máji 0,6 %, k zvoľneniu inflácie najviac prispelo zlacnenie energií o 8,5 %. Naopak, ceny potravín vzrástli o 4,5 % a služby zdraželi o 1,3 %.

Rýchly odhad inflácie vychádza z údajov od šiestich zo 16 spolkových krajín, v ktorých žije vyše polovica nemeckej populácie. Konečné údaje za máj zverejnia štatistici v polovici júna. (čtk)

Zdieľať

Ruskí boháči zarobili v období pandémie desiatky miliárd dolárov

Najmajetnejší Rusi počas pandémie koronavírusu zbohatli o 62 miliárd dolárov. V Rusku za uplynulé dva mesiace pribudli dvaja noví dolároví miliardári, celkovo ich je 104 s úhrnným majetkom 454 miliárd dolárov.

„Marcové pády cien akcií na burzách po celom svete silne postihli biznis najväčších boháčov sveta, ale za vyše dva mesiace, ktoré odvtedy uplynuli, dolároví miliardári len bohatli. Bokom nezostali ani boháči z ruského rebríčka,“ píše magazín Forbes.

Od polovice marca americký burzový index Dow Jones vzrástol o 23 percent podobne ako širší index S&P. Index moskovskej burzy stúpol o 30 percent.

Majetok piatich najbohatších Rusov sa počas tohto obdobia zväčšil o 22,6 miliardy dolárov na 109,5 miliardy dolárov.

Kto sú najbohatší Rusi (majetok v mld. USD):

1. Vladimir Potanin (26,1) – patrí mu ťažiarsky gigant Norilsk Nickel. Počas pandémie zarobil najviac, jeho majetok sa zväčšil o 6,4 miliardy dolárov,

2. Leonid Michelson (22,5) – zo spoločnosti Novatek,

3. a 4. oceliari Vladimir Lisin (21 mld.) a Alexej Mordašov (19,1),

5. Vagit Alekperov (20,8) – vlastník ropného koncernu Lukoil

Podľa Forbesu v globálnom meradle v období koronavírusu najviac zarobili miliardári, ktorých podnikanie je späté s internetom.

Uhľobarón Dmitrij Bosov, ktorý v rebríčku ruského Forbesu figuroval s majetkom odhadovaným na 1,1 miliardy dolárov na 86. priečke, začiatkom mesiaca podľa médií spáchal samovraždu. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať