Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kade tečú eurofondy? 47 miliónov cez švajčiarsky program, o ktorom ste sotva počuli

Vymenovať všetky operačné programy, cez ktoré sa na Slovensku rozdeľujú eurofondy, by dalo väčšiu námahu než vymenovať všetky štáty USA.

Zrejme len málokto počul o napríklad programe Švajčiarsky finančný mechanizmus. Až po chvíľke vyhľadávania zistíte, že má pomáhať k „zníženiu rozdielov medzi Slovenskom a vyspelejšími krajinami rozšírenej Európskej únie“.

A nejde zrovna o marginálny program – Švajčiari cezeň na Slovensko poslali už 47 miliónov eur.

Práve o zmapovanie všetkých ciest eurofondov sa pokúša nový portál Skmonitor. Zostavil ho informatik z Nových Zámkov Oto Pšenák.

„Momentálne k nám tečú eurofondy cez 24 rôznych programov. Pokiaľ o nich chcete zistiť nejaké informácie, musíte ich hľadať na rôznych serveroch a otvárať desiatky tabuliek v Exceli,“ hovorí.

To podľa neho komplikuje ich kontrolu. „Štát doteraz nedokázal vytvoriť jeden portál, kde by ste mali všetky operačné programy pohromade, tak to musia robiť dobrovoľníci,“ dodáva.

(na konci článku je vyjadrenie Úradu vlády)

Tajuplná spolupráca s Rumunskom

Celkovo Slovensko v súčasnom 7-ročnom období vyčerpalo podľa Pšenákovej databázy 15 miliárd eur – 73 percent z toho, na čo má nárok. „To je takmer 3000 eur na každého obyvateľa vrátane nemluvniat,“ hovorí autor.

Čas využiť zvyšok peňazí však už takmer vypršal – možnosť čerpania za aktuálne programové obdobie sa končí posledný deň tohto roka.

Zatiaľ neohrozeným šampiónom je Národná diaľničná spoločnosť, ktorej už pritieklo 1,5 miliardy eur z Operačného programu Doprava.

„Najväčším projektom Národnej diaľničnej spoločnosti bola výstavba úseku Sverepec – Vrtižer pri Považskej Bystrici, na ktorý doteraz vyčerpala 249 miliónov,“ uvádza portál.

skmonitor.sk index.php detail 1 table_name ico 35919001 – kópia

Databáza však ponúka i prehľad menej známych programov. Napríklad o spomínanom programe Švajčiarsky finančný mechanizmus sa možno dočítať, že sa pri ňom darilo dvojtisícovej obci Gemerská Poloma – získala cezeň viac než päťmiliónovú dotáciu na novú kanalizáciu.

Ešte tajuplnejším je však program „Cezhraničnej spolupráce Maďarska, Slovenska, Ukrajiny a Rumunska“.

„O ňom sa mi podarilo nájsť len toľko, že je naň vyčlenených 68 miliónov. Nenašiel som však už žiadnu informáciu, na čo boli tieto peniaze použité,“ dodáva Oto Pšenák.

Súťaž medzi mestami

Databáza Skmonitor umožňuje záujemcovi preklikať sa k zoznamu projektov až na úroveň obcí. Vďaka tomu je možné porovnať, ako si jednotlivé radnice v tejto disciplíne počínajú.

Napríklad taký Púchov v aktuálnom období vyčerpal 14 miliónov eur, porovnateľne veľká Rožňava viac než 27 miliónov.

Databáza však neumožňuje roztriediť informácie napríklad aj podľa firiem, ktoré dodávali svoje produkty či služby za eurofondy – ak neboli priamymi prijímateľmi. A neponúka ani detaily o tom, čo všetko sa za eurofondy nakupovalo.

Napríklad najväčší projekt ministerstva vnútra, na ktorý šlo 43 miliónov, je označený len pod neurčitým názvom „Elektronické služby MV SR“.

„To, čo som zatiaľ zverejnil, je len základný prehľad, na čo všetko idú peniaze z EÚ. Priebežne by som však rád databázu dopĺňal a prepojil ju s dokumentmi z Centrálneho registra zmlúv,“ uvádza autor.

Oprava: Na základe reakcie Úradu vlády spresňujeme, že program Švajčiarsky finančný mechanizmus nepatrí medzi klasické Operačné programy. Slovensko ale z neho môže čerpať vďaka svojmu členstvu v EÚ, preto patrí do skupiny takzvaných eurofondov. Za nepresnosť sa ospravedlňujeme. 

Komu pritieklo najviac peňazí podľa Skmonitor?

1.) Národná diaľničná spoločnosť: 1 476 mil.
2.) Železnice Slovenskej republiky: 1 179 mil.
3.) Ústredie prace, sociálnych vecí a rodiny: 963 mil.
4.) Slovenská správa ciest: 732 mil.
5.) Železničná spoločnosť Slovensko: 485 mil.
6.) Ministerstvo vnútra: 447 mil.
7.) Ministerstvo financií: 281 mil.
8.) Dopravný podnik Bratislava: 219 mil.
9 .) Centrum vedecko-technických informácií: 162 mil.
10.) Mesto Košice: 152 mil.

Pozn. Údaje sú za končiace programové obdobie 2007 – 2013

Reakcia Úradu vlády

s veľkým záujmom sme si prečítali Váš  článok s názvom:  „Kade tečú eurofondy? 47 miliónov cez švajčiarsky program, o ktorom ste sotva počuli“ zo dňa 30.10.2015 v Denníku N.  Žiaľ,   iba ním dokazujete svoju neinformovanosť, nehovoriac o tom, že ste si, podobne ako iní redaktori  Denníka N – opäť raz – nedali námahu osloviť aj „druhú“ stranu.  V tejto súvislosti si neodpustíme poznámku, že sa tak deje v čase, keď sa neustále sťažujete na to, že Vám neposkytujeme informácie. Pravdou však je, že úrad vlády Vám ich poskytuje, ale Vy ich žiadate iba v prípadoch, keď sa Vám to hodí.

Ale teraz k veci:  Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce (Švajčiarsky finančný mechanizmus) nie je Operačným programom financovaným zo Štrukturálnych fondov EÚ. Je to program bilaterálnej spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou (ktorá nie je členským štátom EÚ) a Slovenskou republikou, ktorého riadenie na Slovensku zabezpečuje Úrad vlády SR ako Národný kontaktný bod v súlade s Rámcovou dohodu podpísanou ešte v decembri 2007. Prideľovanie prostriedkov tohto mechanizmu na 23 projektov vrátane Štipendijného fondu a Blokového grantu pre mimovládne organizácie a podporu partnerstiev bolo ukončené v prvej polovici 2012. Samotné prideľovanie prostriedkov na 40 malých a spoločných projektov z Blokového grantu bolo ukončené v roku 2013.  

Vďaka týmto projektom sa napríklad skvalitnilo a rozšírilo poskytovanie sociálnych služieb ako aj služieb cestovného ruchu najmä na východnom Slovensku, podporili sa projekty slúžiace ochrane prírody vrátane budovania kanalizácie v 8 obciach Slovenska, rozvoj vzdelávania mladých ľudí, fungovanie inštitúcií štátnej správy napr. v oblasti justície či boja proti organizovanému zločinu či zasahovaniu v prípade prírodných katastrof. Celkový rozpočet projektov podporených z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce predstavuje viac ako 60 miliónov eur. Výška nenávratného finančného príspevku poskytnutého Úradom vlády SR na ich financovanie predstavuje cca 59 mil. eur, pričom časť z týchto prostriedkov, spravidla 85% rozpočtu projektu, je krytá prostriedkami Švajčiarskej konfederácie. Až 42% príspevku smeruje na východné Slovensko. Plynutie doby finančnej jednotlivých projektov bude trvať do maximálne do 13. júna 2017, pričom individuálne termíny sú uvedené v príslušných zmluvách.

Správcom (Národným kontaktným bodom) Švajčiarskeho finančného mechanizmu, o ktorom – ako píšete „málokto počul,“  je teda Úrad vlády SR. Už niekoľko rokov o ňom pravidelne informujeme médiá rôznymi tlačovými správami či oznamami, priamymi výstupmi z podujatí či monitoringov projektov zo strany  predstaviteľov Švajčiarskej konfederácie, veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie v SR J.E. Alexandra Wittwera nevynímajúc (samozrejme, redaktori Vášho denníka nemajú záujem o týchto aktivitách informovať). Tieto slová podporíme linkami, ktoré to dosvedčujú a ktoré Vám zasielame.

Vašej neinformovanosti (či už zámernej alebo nie…) ste nasadili korunku zverejnením vyhlásenia p. Ota Pšenáka z Nových Zámkov, ktorý zostavil nový portál Skmonitor: „Momentálne k nám tečú eurofondy cez 24 rôznych programov. Pokiaľ o nich chcete zistiť nejaké informácie, musíte ich hľadať na rôznych serveroch a otvárať desiatky tabuliek v Exceli,“ hovorí. To podľa neho komplikuje ich kontrolu. „Štát doteraz nedokázal vytvoriť jeden portál, kde by ste mali všetky operačné programy pohromade, tak to musia robiť dobrovoľníci,“ dodáva.

Každý, kto sa čo i len trochu orientuje v otázkach eurofondov, operačných programov a projektov, vie, že existuje portál ITMS, ktorý  je centrálnym informačným systémom slúžiacim na evidenciu a následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobia 2004 – 2006 a 2007 –  2013 (ITMS II) a pre programové obdobie 2014 – 2020 (ITMS2014+). Systém ITMS II je spoločný pre operačné programy SFC programového obdobia 2004-2006 aj NSRR (Národný strategický referenčný rámec) programového obdobia 2007-2013. ITMS II tiež zahŕňa program cezhraničnej spolupráce SK-CZ a Operačný program rybné hospodárstvo. Systém ITMS2014+ zahŕňa operačné programy definované v Partnerskej dohode o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020.  Aj laická verejnosť má do portálu prístup a dokáže z neho čerpať informácie o programoch a  podpore v rámci európskych a štrukturálnych investičných fondov.

Okrem portálu ITMS je tu portál nsrr.sk, teda portál Národného strategického referenčného rámca. Ak by ste si dali tú námahu a klikli naň, zistíte, že názov operačné programy (alebo eurofondy) používa len 11 programov v tomto programovom období  – a možno by ste sa aj zamysleli, aké vlastne sú tie iné finančné mechanizmy do Vami, resp. p. Pšenákom uvedeného počtu 24. Taktiež by ste tu našli záložku Čerpanie a zoznamy, kde sa síce nachádzajú excelovské tabuľky,  ale tie sú bežnému užívateľovi, podľa nášho názoru,  dosť dobre zrozumiteľné a v ktorých je možné nájsť informácie od alokácie cez čerpanie až po percentuálne prepočty.

Dovolíme si dať do pozornosti nedávny článok v Hospodárskych novinách, ktorých redaktor evidentne je o tomto systéme informovaný: „Z eurofondov už nemusí bolieť hlava;“ 14.10.2015; Hospodárske noviny; mut. , ENERGIE PRE FIRMY , s. 20; redakcia): Nový systém ITMS2014+ má naviesť potenciálneho uchádzača o európske fondy na správnu cestu.“

Je nám ľúto, že v novinách Vášho formátu a Vašich vyhláseniach o objektívnosti sa objavujú články, ktoré zavádzajú verejnosť buď nepravdivými, alebo pravdu skresľujúcimi informáciami. Je tiež poľutovaniahodné, že ste si nedali námahu, aby ste čo i len zistili o tom, čo píšete, pravdu.

Veľmi sa budeme tešiť, ak sa o tieto témy (programy) budete skutočne zaujímať a prídete na niektoré z rôznych podujatí týkajúce sa spomínaných programov, o ktorých môžeme verejnosť spoločne informovať.

Úrad vlády SR

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Zdieľať

Slovensko malo vlani deficit 1,1 %, 14 krajín EÚ malo prebytok

Eurostat potvrdil, že Slovensko malo vlani deficit verejných financií 1,1 %. Rozpočtový schodok teda neklesal, bol vyšší ako v roku 2017 (1 %) a takisto vyšší, ako bol rozpočtový plán na rok 2018 (0,8 %).

Úradníci z Eurostatu nás upozornili ešte na jar, že podľa všetkého Slovensko nemalo vlani deficit verejných financií 0,8 percenta, ale o 0,3 percenta vyšší pre zlé zaznamenanie miezd na samostatných účtoch.

Eurostat nám mierne zvýšil deficity aj v rokoch 2015 až 2017.

Slovensko vlani hospodárilo horšie, ako bol priemer eurozóny (-0,5 %) aj priemer EÚ (-0,7 %). Prebytok malo vlani 9 členských krajín eurozóny a 14 krajín EÚ.

Lepšie ako Slovensko v regióne vlani hospodárilo Česko, Poľsko aj Rakúsko, horšie iba Maďarsko.

Česká republika mala v roku 2018 prebytok verejných financií vo výške 1,1 % HDP, prebytok mala už tretí rok po sebe. Nemecko malo vlani prebytok až 1,9 %, krajina je v pluse už niekoľko rokov po sebe.

Eurostat zároveň potvrdil, že hrubý dlh Slovenska bol v roku 2018 vyšší ako 49 % HDP (49,4 %), takže predsa len zostal v sankčných pásmach dlhovej brzdy.

Zdieľať

Dohľad nad verejnými peniazmi v zdravotníctve nefunguje, píše špecialistka na zdravotnícku politiku Jana Ježíková v Paneli expertov k téme, ako reagovať na Pentu a Gorilu. „Úlohou štátu je vytvoriť dokonalý dohľad nad všetkými subjektmi, či už štátnymi, alebo súkromnými, ktoré hospodária a žijú z peňazí nás všetkých. A to sú aj peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, kde má Penta významné postavenie.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo, riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského kraja

To, čo sme si pred rokmi prečítali v Gorile, bol neuveriteľný príbeh, záplava zla, korupcie, arogancie. V týchto dňoch text dostal hlas. Nezatriasol však spoločnosťou tak, ako sme možno očakávali. Tí, čo text čítali pred rokmi, mu verili už vtedy, a tým, ktorým to bolo jedno vtedy, je to jedno i dnes. Väčšinu ľudí to nevyrušilo, za roky nedošlo k masívnemu odlivu poistencov z Dôvery a neskrachoval ani jeden Dr. Max. Ľudia hovoria, že ich bežné životy to neovplyvní, je to hra tých hore, je to tak vždy a bude to tak vždy, všetci kradnú.

Úlohou štátu je vytvoriť dokonalý dohľad nad všetkými subjektmi, či už štátnymi, alebo súkromnými, ktoré hospodária a žijú z peňazí nás všetkých. A to sú aj peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, kde má Penta významné postavenie. Takýto dohľad dnes nefunguje a toto by sa malo zmeniť, o to viac, keď Gorila znova ožila.

Penta v zdravotníctve vyrástla, ale jej veľkosť je veľmi závislá od slobodného rozhodnutia ľudí. Nie nad všetkým, čo sa deje v spoločnosti, majú ľudia takú moc ako nad podnikaním Penty. Človek milión tu dokáže veľa. Len obyčajným prepoistením do inej zdravotnej poisťovne zoslabí kohútik peňazí firme, o ktorej konaní číta hrozné veci.

Ľudia, ak sme pohoršení, znechutení a sklamaní, nebuďme apatickí. Uvedomme si svoju silu, ktorú prejavujeme vo voľbách, kde záleží na každom hlase, silu, keď konanie každého z nás cíti príroda, ak sa rozhodneme obmedziť plasty, silu, ktorou vieme vymeniť predsedu vlády len tým, že z tepla a pohodlia domova vyjdeme do ulíc.

Blížia sa voľby, šanca zmeniť veci k lepšiemu. Vnímajme, komu ide o verejné dobro, pozerajme na ľudí, ktorí chcú našu budúcnosť meniť, pozerajme, kto sú, s kým pracujú, koho počúvajú. Veľkou pomocou pre nás všetkých sú a budú seriózne médiá, ktoré to budú sledovať. Neberme menšie zlo, neuspokojme sa s marketingovým divadlom, pozerajme ďalej a len tak nebudeme potom prekvapení.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Kurz britskej libry voči americkému doláru dnes prvýkrát za päť mesiacov prekonal hranicu 1,30 USD. Britská mena ťaží z poklesu obáv z toho, že Británia opustí EÚ bez dohody. (čtk)

Zdieľať

Najviac jednorožcov je z e-commerce, fintechu a cloudu

Čína predbehla Spojené štáty v počte začínajúcich technologických startupov, ktoré investori oceňujú na viac ako 1 miliardu dolárov, vyplýva z prieskumu spoločnosti Hurun Report. Zo 494 firiem pochádza 206 z Číny, čo je o tri viac než z USA.

Najhodnotnejšie startupy, takzvané jednorožce, z Číny a zo Spojených štátov tvoria 80 percent všetkých spoločností tohto typu.

Napriek tomu sa obe krajiny dohromady podieľajú na globálnom HDP iba 50 percentami.

„Zvyšok sveta sa musí zobudiť a vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú môcť startupy rozvíjať,“ hovorí šéf spoločnosti Hurun Report Rupert Hoogewerf.

Kto sú čínski draci:

Podľa Hurun Report je Čína domovom troch najcenejších jednorožcov na svete, ktorých celková hodnota sa odhaduje na 280 miliárd dolárov.

Sú nimi Ant Financial (dcéra internetového obchodu Alibaba), tvorca aplikácií ByteDance a gigant Didi Chuxing pre zdieľanú jazdu.

Najviac jednorožcov na svete pôsobí v odvetviach e-commerce a fintech, ďalej cloud computing, umelá inteligencia a logistika.

Na druhej strane, podľa tohtoročnej analýzy kanadskej výskumnej firmy Visual Capitalist majú Spojené štáty v oblasti firiem jednorožcov stále navrch.

Tvrdí, že v USA je 156 najhodnotnejších startupov, zatiaľ čo v Číne len 94.

Zdieľať

Ekonóm Libor Melioris o tom, ako nazerať na Pentu: „Ekonomický historik sa na Pentu pozerá cez prizmu carnegieovcov, rockefellerovcov, morganovcov. Uvažuje, či sa slovenskí plutokrati pokúsia vykúpiť z prvotných hriechov filantropiou, tak ako to urobili ich americkí predchodcovia. Ak nie, bude ich k ‚páchaniu dobra‘ musieť prinútiť štát.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Libor Melioris, ekonóm:

Ekonóm nemoralizuje. Nie je farár ani jeho sekulárna verzia – verejný intelektuál. Na Pentu sa pozerá ako na každú inú firmu. Zaujímajú ho tržby, zisk, investície, pridaná hodnota, mzdové náklady, dodávateľský reťazec, trhová integrácia…

Pri kolónke trhovej integrácie sa ekonóm zarazí a v duchu sa sám seba opýta: „Ako je možné, že v zdravotníctve, neuveriteľne zložitom a extrémne delikátnom sektore ‚výroby‘, štát toleruje existenciu horizontálne integrovaného súkromného impéria (poisťovňa, nemocnice, polikliniky, lekárne)?“

Ekonomický historik sa na Pentu pozerá cez prizmu carnegieovcov, rockefellerovcov, morganovcov. Uvažuje, či sa slovenskí plutokrati pokúsia vykúpiť z prvotných hriechov filantropiou, tak ako to urobili ich americkí predchodcovia. Ak nie, bude ich k „páchaniu dobra“ musieť prinútiť štát.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať