Čo s peniazmi v čase vysokej inflácie?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Národná banka naznačila, že inflácia v tomto roku dosiahne osem percent a v budúcom roku môže v krajnom prípade dosiahnuť nepríjemných 14 percent. Z typického bankového vkladu by v takom prípade kumulatívne odhryzla 23 percent. To je naozaj veľa. Čo s tým môže bežný človek robiť?

Z čisto technického hľadiska poskytujú najlepšiu ochranu proti inflácii zlato, realitné investičné fondy (real investment trusts, REITs) a komodity. REITs investujú najmä do nehnuteľností určených na prenájom. Vo vyspelých krajinách musia REITs zo zákona investorom vyplatiť 90 percent príjmov z nájmu. V tom je ich hlavné čaro: nájmy sa zvyčajne indexujú o infláciu, a preto sa zachováva reálne zhodnotenie príjmu.

Podľa historických štatistík vyplácané výnosy z REITs v USA až na malé výnimky vždy prekonali infláciu. Ale ako povedal klasik: neexistuje obed zadarmo. Nepríjemnou stránkou REITs je vysoká premenlivosť ich cien a občasné hlboké pády.

Aby však nedošlo k nedorozumeniu: na Slovensku žiadne REITs nemáme. Naše takzvané realitné fondy nič neindexujú a nevyplácajú. Zato koncentrujú majetok v malom počte projektov, čo je veľmi rizikové.

Zlato na prvý pohľad vyzerá ako stopercentná protiinflačná poistka, na ktorej sa nedá prerobiť. Dnes stojí gram zlata rekordných 57 eur. Cena drahého kovu je však extrémne premenlivá. V roku 2012 stál gram zlata 43 eur, no v roku 2014 už len 30 eur. Investori museli čakať až do roku 2019, kým cena znovu stúpla na 43 eur. Ceny komodít ako ropa skáču ešte viac. Do zlata, REITs či komoditných fondov investujte len vtedy, ak máte veľa skúseností, peňazí a trpezlivosti. Na týchto produktoch môžete prerobiť aj omnoho viac ako na inflácii. REITs či komodity naozaj nie sú vhodné pre investičných laikov.

Do podielových fondov a ETF investuje však len malá časť slovenského obyvateľstva, vrátane vzdelaných ľudí. Aj tí, čo investujú, vo väčšine využívajú klasické konzervatívne a zmiešané fondy ponúkané ich bankami. Pre obrovskú väčšinu Slovákov sú finančné produkty nezrozumiteľné a neatraktívne. Aj títo ľudia však majú svoje investičné potreby. Čo im odporučiť?

Jedno zo základných pravidiel investovania hovorí, že mám investovať len do vecí, ktorým rozumiem. V minulosti to boli konzervatívne produkty so zaručeným výnosom. Napríklad vkladná knižka alebo termínovaný vklad. Dnes však neexistuje (a dlho ani nebude) úrokový produkt, ktorý by vyniesol toľko, aby aspoň nahradil stratu z inflácie. Bežní ľudia však môžu využiť alternatívne stratégie. Jednou z nich je napríklad investícia do znižovania nákladov na energie. Môžete si kúpiť nový kotol, solárny panel alebo tepelné čerpadlo.

Všimnime si, že nehovoríme o výdavku, ale investícii, ktorá nám pri stúpajúcich cenách energií prinesie slušný výnos. Ak sa vám napríklad kotol zaplatí do siedmich rokov, dosiahnete takmer určite vyšší výnos, ako bude predstavovať miera inflácie.

Tí, čo chcú zvýšiť objem majetku, môžu zvážiť kúpu takzvanej malej investičnej nehnuteľnosti, ako je napríklad chata, chalupa, záhradka, garáž či parkovacie miesto. Výhodou takýchto investícií je, že každú z týchto nehnuteľností môžete prenajať a dlhodobo z nej poberať pravidelný výnos. Pri dlhodobej držbe môžete odignorovať výkyvy v kúpnych a predajných cenách. S držbou takýchto nehnuteľností sú, samozrejme, spojené aj náklady. Najmä na údržbu a rekonštrukciu. No zarátať treba aj cenu vlastného času, ktorý budete musieť prenájmu venovať. A nezabudnite sa prihlásiť na platenie dane z príjmu. Aby to za vás neurobili nápomocní susedia.

Z hľadiska výnosu, nákladov na údržbu a časovej náročnosti asi najlepšie vychádza prenajímanie parkovacieho miesta. Kúpna cena môže siahať od tisíc od 40-tisíc eur za parkovacie miesto. Podľa toho, či žijete v Stropkove alebo centre Bratislavy. V Bratislave sa vám takto ročne vráti približne tri až päť percent kúpnej ceny. Je to síce menej ako miera inflácie, no výšku nájomného viete indexovať a zároveň sa zhodnocuje istina – samotná nehnuteľnosť – čo pri dlhopise nie je možné. Aj pri malej investičnej nehnuteľnosti platí, že jediným skutočne dôležitým parametrom je poloha. Od nej závisí, či a za koľko ju prenajmete.

Jednou z najvýnosnejších investícií je tá do vlastného zdravia a/alebo vzdelania. Hrubá mzda stredoškoláka je v priemere o tretinu nižšia ako mzda vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca. Aj krátkodobý kurz vám môže pomôcť získať nové zručnosti a zvýšiť príjem.

Ešte dôležitejšie je zdravie. Zdraví a nesmrteľní sú ľudia nanajvýš do štyridsiatky. Okrem toho dva roky korony a telepráce za sebou zanechali epidémiu bolestí chrbta, sústavnej únavy a zanedbaných preventívnych prehliadok. Chorí ľudia zarábajú menej ako zdraví, ak vôbec. Peniaze za rehabilitácie a liečbu sú investíciami do produktivity práce. Ak chcete odhadnúť výnos z investícií do zdravia, predstavte si ho napríklad ako rozdiel medzi štandardným zárobkom a trojmesačnou maródkou.

Inflácia je pre investorov nepochybne zlá vec. Ale je aj príležitosťou sa zamyslieť, čo všetko vaše peniaze dokážu a akým rôznym spôsobom môžete chápať výnos.