Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Starajú sa o chorých blízkych, dostávajú 220 eur a žiadajú aspoň minimálnu mzdu

Foto – TASR
Foto – TASR

Rodičia detí s autizmom, rakovinou či po mozgovej obrne majú vyžiť z 220 eur mesačne. Zvýšiť príspevok za opatrovanie ministerstvo zrejme neplánuje.

Viac ako 2200 ľudí už podpísalo petíciu za vyššie príspevky pre ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych odkázaných na ich pomoc. Ak dnes napríklad rodič opatruje svoje dieťa s rakovinou alebo autizmom, za mesiac môže dostať 220 eur.

Je to príspevok na opatrovanie. Vypočítava sa ako 111,32 percenta životného minima. Ak sa rodič stará o dvoch a viac ľudí, môže dostať takmer 149 percent zo životného minima.

V tomto roku podľa ústredia práce poberá príspevok na opatrovanie mesačne priemerne takmer 57-tisíc ľudí.

„Rodiny, kde otecko pracuje, z toho ešte vedia vyžiť. Ale ak je mamička sama s dieťaťom, a takých rodín máme veľa, tak neviem, ako dokážu vyžiť. To sa nedá,“ hovorí iniciátorka petície za zvýšenie príspevku Klára Dynisová.

Keď hovorila s politikmi a úradníkmi na ministerstve, povedali jej, že suma je celkom dobrá. „Nepozastavovali sa nad tým, že to treba zvýšiť,“ dodala. 

Ministerstvo práce, ktoré o príspevku rozhoduje, na otázky o výške neodpovedalo. Na tieto otázky neodpovedalo ani ústredie práce.

Aspoň minimálnu mzdu

Dynisová má vnučku, ktorá má autizmus. Keď sa s príspevkami snažila pomôcť dcére, zistila, koľko je s tým problémov.

Od mája sa snaží bojovať o to, aby opatrovatelia svojich blízkych mohli dostávať aspoň minimálnu mzdu. Tá bude na budúci rok 405 eur. Ľudia s minimálnu mzdou teda dostanú o 185 eur viac ako tí, ktorí sa starajú o blízkych odkázaných na ich na pomoc.

Ak nemá človek, ktorý blízkeho opatruje, iný príjem, môže dostať ešte ochranný príspevok vo výške 50 eur. Celkovo tak na mesiac dostane 270 eur.

Pri ochrannom príspevku je však problém – ak napríklad dostane rodina od niekoho dar, napríklad aj 20 eur, považuje sa to za príjem, a teda už na ochranný príspevok nárok nemá, upozorňuje Dynisová. Rodinám sa síce dajú darovať peniaze, ale aby neprišli o príspevok, musí im ich dať nadácia.

Dynisová so skupinou rodičov preto napísali v máji otvorené listy prezidentovi, premiérovi aj poslancom. Aj keď si ich pozvali do parlamentu a na ministerstvo, nič sa nezmenilo.

„Pozvali nás do parlamentu aj na ministerstvo, ale s tým, že zatiaľ sa nebude robiť nič,“ hovorí iniciátorka petície. „Nič sme nedosiahli. Porozprávali sa s nami, boli k nám slušní, milí, ale nezmení sa nič,“ dodáva. 

Preto spísali aj petíciu. V nej okrem zvýšenia príspevku na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy žiadajú aj zvýšiť príspevky na hygienu či individuálnu prepravu postihnutej osoby.

Medzi ôsmimi požiadavkami je aj to, aby štátne materské školy mali každý rok aspoň jedno miesto pre deti s postihnutím. Pre deti je totiž dôležitá integrácia.

Požadujú aj, aby sa neznižovali príspevky pre poberanie starobného či výsluhového dôchodku.

„Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar.

Výnimkou nie je podľa neho ani finančné ohodnotenie. „Tiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že takmer vždy je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb,“ dodal.

To by výška príspevku mala zohľadňovať. Mal by sa teda porovnať prínos domáceho opatrovateľstva na zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na starostlivosť v domovoch.

„A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité na zvýšenie príspevku na opatrovanie,“ dodal Zachar.

Asistenta nedajú každému

Rodičia majú možnosť požiadať aj o asistenčné služby. Vybavuje sa to na určité výkony.

„Pri malých deťoch ich väčšinou neuznávajú,“ hovorí Dynisová. Pozná napríklad matku, ktorej ho viackrát zamietli.

Chcela, aby sa asistent na pár hodín postaral o jej syna, aby mohla chodiť do práce. „Nútia ju do toho, aby mala opatrovateľský príspevok, kde by mala 220 plus 50 eur, ale ona nemá z čoho zaplatiť byt. Vyhovuje jej asistenčný príspevok, aby mohla prežiť,“ hovorí iniciátorka petície.

Uznáva, že pre dieťa je lepšie, ak je s ním rodič na opatrovateľskom príspevku.

Problém pri príspevkoch je podľa nej aj v tom, že sa o ňom rozhoduje subjektívne. Napríklad posudkový lekár podľa nej dieťa ani nevidí, vychádza z lekárskych správ a často sú výsledky iné, ako tvrdia lekári.

Napríklad pri Dynisovej vnučke sa podľa posudkového lekára na rok vyliečila z autizmu. Do šiestich rokov mala aj podľa posudkových lekárov autizmus, potom povedali, že má len poruchu reči, a tak nemali nárok na opatrovateľský príspevok. O rok jej ho opäť priznali.

Nehovorí však, že všetci úradníci rozhodujú zle, sú podľa nej prípady, že sa snažia pomôcť a poradiť. „Je to veľmi subjektívne,“ kritizuje systém.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia: Dnes o 19:00 budú diskutovať ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Obchod: Počet registrácií nových úžitkových vozidiel v EÚ v októbri klesol medziročne o 1,2 % na vyše 172-tisíc
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Sú top firmou slovenského vývoja, no teraz špecialisti na podzemné vŕtanie požiadali o súdnu ochranu pred veriteľmi

Igor Kočiš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Igor Kočiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

O koronakrízovú ochranu pred veriteľmi požiadala jedna z najperspektívnejších firiem domáceho vývoja – spoločnosť GA Drilling. Firma, ktorá vyvíja nové revolučné vŕtacie technológie pre ťažobný priemysel, tvrdí, že dlhy nekopí a o ochranu požiadala v súvislosti s vnútornou reorganizáciou jej starších záväzkov.

O vylepšení dlhovej brzdy, ktorá je teraz vypnutá, bude koalícia ešte rokovať. Debata je najmä o sankciách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia bude ešte rokovať o návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorom budú rozhodovať poslanci na prebiehajúcej schôdzi. Debata je najmä o tom, ako zmierniť sankcie pre vládu v prípade, ak dlh zostáva nad sankčnými pásmami, no vláda sa snaží ozdravovať verejné financie.

Minúta po minúte

Trnava a Piešťany vyhlásili súťaže na dopravcov MHD. Pre obe mestá v súčasnosti jazdí nemecká Arriva. Trnava hľadá firmu na 10 rokov a očakáva hodnotu zákazky 29 miliónov eur bez DPH, Piešťany súťažia dopravcu na rok 2022 za milión eur. (tasr)

Firma JD Health International chce z primárnej ponuky akcií na burze v Hongkongu získať 3,5 miliardy dolárov. Podľa agentúry Bloomberg ide o potenciálne najvyššie IPO v Ázii v oblasti zdravotnej starostlivosti.

JD Health je zdravotnou divíziou čínskej dvojky internetového obchodu JD.com. Jej trhová hodnota po upísaní 381,9 milióna akcií môže dosiahnuť takmer 29 miliárd dolárov. Pre porovnanie, kapitalizácia najväčšieho rivala, Alibaba Health Information Technology, sa hýbe okolo 34,6 miliardy dolárov.

Primárna ponuka JD Health je naplánovaná ako najväčšie tohtoročné IPO v Hongkongu. Ak bude záujem investorov vysoký a firma uplatní aj špeciálnu opciu na predaj ďalších akcií, mohla by vybrať až 4 miliardy dolárov.

JD Health počíta s tým, že 95 % primárnej ponuky pokryjú inštitucionálni investori a pre drobných investorov zostane 5 %. S akciami firmy sa má začať obchodovať v prvej polovici decembra. (čtk, reuters, bloomberg)

Štát spustí vo štvrtok súťaž na „kľúčovú“ časť mýtneho systému, oznámil minister dopravy Andrej Doležal. Národná diaľničná spoločnosť v minulosti avizovala, že nový mýtny systém rozdelia na niekoľko menších zákaziek.

Súťaž na mýtny systém chcel minister pôvodne v septembri, NDS hovorila o novembri. Aktuálna zmluva so SkyTollom vyprší na konci roka 2022. (tasr, e)

Neziskovka T&E prirovnáva plug-in hybridy k afére dieselgate

Podľa neziskovky T&E automobilky klamú spotrebiteľov údajmi o spotrebe a emisiách plug-in hybridov, ktoré kombinujú pohon na spaľovací motor a elektrickú batériu. Organizácia prirovnáva zistenia k afére dieselgate koncernu VW.

Organizácia Transport & Environment zverejnila výsledky štúdie na internetovej stránke. „Testy najnovších modelov ukazujú, že tieto autá znečisťujú ovzdušie oveľa viac, než tvrdia výrobcovia,“ uvádza T&E.

Plug-in hybridy patria k najrýchlejšie rastúcim segmentom áut na európskom trhu. Podľa T&E by vlády jednotlivých krajín mali ukončiť podporu nákupu týchto vozidiel.

Ako testovali emisie

T&E sa zamerala na tri modely: BMW X5, Volvo XC60 a Mitsubishi Outlander, ktoré je najpredávanejšie vo svojom segmente. Ich skutočné emisie oxidu uhličitého boli o 28 až 89 % vyššie než uvádzané hodnoty. V niektorej časti režimu jazdy sú až 12-krát vyššie.

„Plug-in hybridy sú falošné elektrické autá, ktoré vznikli na testovanie v laboratóriách a kvôli daňovým úľavám, nie na skutočné používanie,“ uviedla Julia Poliscanova z T&E.

Aké sú ďalšie nedostatky

Podľa Poliscanovej sa plug-in hybridy musia nabíjať oveľa častejšie než čisto batériové autá. Vodiči preto často jazdia na spaľovací motor a batérie používajú väčšinou len na krátke vzdialenosti.

Automobilky si plug-in hybridy obľúbili na účely znižovania emisií CO2. V mnohých krajinách bol ich nákup aj finančne podporovaný. (zdopravy)

Vláda má megaproblém alebo Prečo treba brať tvrdenia šéfa SIS veľmi vážne

Výstavba Mochoviec. Foto N - Vladimír Šimíček
Výstavba Mochoviec. Foto N – Vladimír Šimíček

Dostavba Mochoviec a ich bezpečnosť musí byť predmetom rokovaní najvyšších ústavných činiteľov a Rady obrany štátu, tvrdí energetický analytik Karel Hirman po slovách šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, že na stavbe nie je hlavným problémom ekonomická kriminalita.

Firma De La Rue v 1. polroku výrazne zvýšila prevádzkový zisk na 15,3 milióna libier z 2,2 milióna pred rokom. Biznis najväčšej komerčnej tlačiarne bankoviek na svete podporilo zníženie nákladov a vyšší dopyt po hotovosti v čase pandémie.

De La Rue ročne vyprodukuje miliardy bankoviek. Vplyv na prudké zlepšenie jej hospodárenia mali aj centrálne banky, ktoré sa chceli zásobiť hotovosťou.

Viac o tlačiarni De La Rue:

  • Navrhla a vyrobila novú britskú polymérovú bankovku v hodnote 20 libier.
  • Na konci septembra prišla o kontrakt na výrobu nových, pobrexitových britských pasov.
  • Bola založená v roku 1813, tlačí národné meny pre zhruba 150 krajín sveta. (čtk, reuters)

V košickej Steel aréne končí Igor Havrila, ktorý štadiónu šéfoval od jeho otvorenia v roku 2006. Odstúpil aj prezident občianskeho združenia Košická aréna, ktoré prevádzkuje hokejový štadión, Pavol Miškov. Nahradí ho viceprezident pre inžinierske činnosti a inovácie U. S. Steel Košice David Hathaway.

Steel aréna je vo vážnej finančnej situácii. Združenie Košická aréna hľadá strategického partnera, ktorého meno by hala niesla. S dotovaním by mali pomôcť aj podielnici na hlasovacích právach.

U. S. Steel má v občianskom združení Košická aréna 34-percentný podiel na hlasovacích právach. Mesto Košice má 33,33 percenta a skupina košických podnikateľov 32,67 percenta.

Malajzia nepredpokladá, že by vo svete hrozil nedostatok jednorazových chirurgických rukavíc. Najväčší svetový výrobca týchto pomôcok, malajziská firma Top Glove, zatvorila pre koronavírus medzi zamestnancami polovicu tovární.

Top Glove má na svetovom trhu jednorazových latexových rukavíc podiel približne 26 %. V Malajzii sa vyrobia takmer dve tretiny z celkovej svetovej produkcie.

„Ubezpečujeme, že máme k dispozícii nové kapacity, ktoré nahradia dočasný výpadok. Nenastane žiadne vážnejšie narušenie dodávok tovaru, ktorý vyvážame do sveta,“ uviedlo malajzijské združenie výrobcov latexových rukavíc.

Čo sa stalo

Úrady v Malajzii zasahujú proti najväčšiemu ohnisku nákazy v krajine od začiatku pandémie. Ubytovne zamestnancov ohradili ostnatým drôtom. Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že z 5777 testovaných vyšiel pozitívny výsledok 4036 ľuďom. Podľa vyjadrenia Top Glove nemá väčšina z nich žiadne príznaky.

Pre Top Glove pracuje 16-tisíc robotníkov. Firma prevádzkuje 47 závodov v Malajzii, Thajsku, Číne a Vietname, v 36 z nich sa vyrábajú rukavice. Akcie firmy v reakcii na správu o zastavení časti produkcie v utorok klesli o 7,5 % a dnes odpísali ďalšie 3 %.

Popri Top Glove sú v Malajzii ďalší dvaja veľkí producenti latexových rukavíc, firmy Hartalega a Supermax.

Viac k téme: Firma Top Glove uzavrie vyše polovicu tovární na ochranné rukavice

Prevod majetkovej účasti štátu, kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií sa obmedzí. Cieľom schválenej novely je, aby tieto účasti zostali aj do budúcnosti vo verejnom vlastníctve.

„Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno previesť len na štát, samosprávny kraj alebo obec,“ píše sa v návrhu od SaS. (tasr)

Zavedenie jednotného systému zberu údajov o sociálnych službách sa odloží o jeden rok, mal by teda začať fungovať od 1. januára 2022. Vytvorenie právnych podmienok schválila ešte predchádzajúca vláda, zámerom bolo prispieť ku skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s nimi súvisiaceho spolufinancovania.

Jeho spustenie sa však posúva. „Dôvodom je skutočnosť, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 zaviazala pripraviť nový zákon o sociálnych službách, pričom je pravdepodobné, že novým zákonom prijaté legislatívne úpravy, najmä v oblasti posudzovania odkázanosti na pomoc a financovania pomoci pre odkázanú osobu, budú mať vplyv aj na obsah a štruktúru jednotlivých evidencií, ktoré majú byť vedené v informačnom systéme,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele.

Predkladateľka Petra Krištúfková (Sme rodina) upozornila, že ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní štátnych informačných systémov. „Preto je nevyhnutné účinnosť informačného systému odsunúť s cieľom prehodnotiť jeho obsah s prihliadnutím na zámery vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, ako aj prípadne získať výhodnejšie cenové ponuky pre štát na zákazku na tvorbu tohto informačného systému,“ konštatuje dôvodová správa. (tasr)

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov bežného štandardu sa stanovia pásma. Zákon schválil parlament. Dotácia má byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha bytov nepresahuje 52 m2, a 35 %, ak je priemerná plocha od 52 do 60 m2.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu stanovil rezort výstavby ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Ďalšie pásmo sa týka stavebných úprav nájomných bytov – na tie môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov. Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či odstránenie systémovej poruchy.

Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie. Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt.

Štát môže pristúpiť k zvýšeniu dotácie o 5 %, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva upravuje aj rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Úpravy majú nastať aj pri podiele bytov, ktoré majú byť navrhnuté univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Pôvodne navrhnutý 10-percentný podiel bytov sa pozmeňujúcim návrhom z výborov zvýšil na 15 %.

Plénum schválilo aj návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO), podľa ktorého sa má vytvoriť možnosť zabezpečiť bývanie pre ľudí, ktorí pracujú pre žiadateľa alebo jemu podriadené organizácie a nepatria do tzv. nízkopríjmovej kategórie. „Ide napríklad o úradníkov, učiteľov, pracovníkov mestských podnikov, mestských policajtov, sociálnych pracovníkov a podobne,“ priblížil Kremský. Cieľom je, aby títo ľudia mali bývanie v dostupnej vzdialenosti. (tasr)

Za zbieranie peňazí na Šírava Park dostala CEE Real Estate Group od NBS pokutu 20-tisíc eur

Zdroj - CEE Real Estate Group
Zdroj – CEE Real Estate Group

Za zbieranie peňazí na Šírava Park dostala CEE Real Estate Group od NBS pokutu 20-tisíc eur. Centrálna banka nariadila spoločnosti nepovolené kolektívne investovanie skončiť. Firma ponúkala ľuďom investíciu s garantovaným výnosom 25 % ročne na 24 rokov.

V dotácii nájmov bude štát pokračovať, povedal po schválení novely na vláde minister Richard Sulík. Dodal, že sa rozšíri okruh možných prijímateľov a odstránia technické nedostatky.

Podnikatelia, ktorým protipandemické opatrenia štátu obmedzili príjem a majú prenajaté priestory, môžu požiadať o dotáciu z  ministerstva hospodárstva na nájomné aj v druhej vlne pandémie. Rovnako ako v prvej vlne je výška dotácie rovnaká ako zľava, ktorú poskytne prenajímateľ.

Dlžnú sumu musia nájomcovia prenajímateľom začať splácať nasledujúci mesiac po skončení mimoriadnej situácie, najneskôr od apríla budúceho roka, a to bez ohľadu na to, či sa pandémia skončí alebo nie.

Maximálna výška dotácie je 50 % z nájomného, a to v prípade, že rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ. Nájomca by v takomto prípade neplatil nič a prenajímateľ bude mať uhradenú polovicu nájomného. Dotáciu ministerstvo podmienilo vznikom nájomného vzťahu pred prvým augustom tohto roka.

Prípadná zmena výšky nájomného, ku ktorej došlo po 31. auguste tohto roka, výšku dotácie neovplyvní. Vláda zároveň schválila pre túto novelu zákona skrátené legislatívne konanie. (tasr, e)

Zákon o financovaní škôl sa zmení, dôvodom je zavedenie povinnej škôlky. Poslanci schválili novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Poslanci schválili novelu zákona, ktorá upravuje aj zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách či dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok.

Zákon rieši aj úpravu prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.

Vzhľadom na sankčné nástroje pri zanedbávaní riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole sa navrhuje i povinnosť obcí viesť evidenciu aj za deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať