Strechy fabrík, skladov a obchodov pokryjú slnečné elektrárne. Nikdy to nebolo výhodnejšie (otázky a odpovede)
- Vojna na Ukrajine a súvisiaci rast cien energií sa premietajú do nového boomu budovania fotovoltických elektrární.
- Denník E sa pozrel na to, ako sa firmám oplatí vlastná výroba elektriny, kto chystá nové projekty, ako s tým vie pomôcť štát a v čom stále zlyháva.
Východoslovenská sieť supermarketov Fresh Plus má už teraz na strechách niektorých budov fotovoltické panely a teraz ich ide výrazne rozširovať. Zainvestuje do toho pol milióna eur. Podľa lídra tejto rodinnej firmy Miroslava Labaša si ich predajne vykryjú zo slnka takmer celú spotrebu elektriny a sklad zhruba jednu sedminu.
Iný príklad: Veľká podtatranská chemička Chemosvit Svit, ktorá zamestnáva skoro dvetisíc ľudí, chystá svoje prvé slnečné elektrárne. Umiestniť ich chce na strechy viacerých svojich fabrík. V energeticky náročnej výrobe fólií i textilných vlákien si takto vykryje síce iba pár percent celkovej spotreby, no aj tak je to pre firmu podľa predsedu jej predstavenstva Jaroslava Mervarta zaujímavý projekt.
Ešte ambicióznejší podnikatelia môžu rozbehnúť aj rozsiahlejšie pozemné inštalácie, ktoré plne zabezpečia elektrinu aj pre energeticky náročné fabriky. Firma Priemyselný park Štúrovo chce vybudovať veľký slnečný park s výkonom 30 megawattov až za 30 miliónov eur vo svojom 120-hektárovom areáli po zavretej štúrovskej celulózke. Postaviť ho chce na kalovom poli z popolčeka tamojšej bývalej teplárne.
Plne ním môže vykryť elektrinu pre viacero tamojších firiem, ktoré tam dohromady zamestnávajú až 700 ľudí. A to medzi ne patrí aj fabrika na stavebné izolácie či hutnícky podnik.
Všetky tieto plány spája to, že po veľkom zdražovaní energií, ktoré rozbehol covid a zdynamizovala vojna na Ukrajine, sa firmám viac oplatí investovať do vlastnej výroby elektriny zo slnka. Nielenže sa tak zbavia závislosti od energií od iných dodávateľov, ale ju ešte majú aj lacnejšiu oproti cenám na voľnom trhu.
„Už niekoľko mesiacov pozorujeme nárast záujmu zo strany priemyselných podnikov i domácností. Denne registrujeme dopyt – od malých inštalácií až po tie väčšie. Podnikatelia sú z aktuálnych trhových cien nervózni a obávajú sa, ako sa zvyšovanie cien prejaví na ich podnikateľskej činnosti,“ hovorí šéf Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Ján Karaba.
Denník E zisťoval, ako sa priemyselným podnikom, logistickým centrám či supermarketom oplatia investície do elektriny zo slnka, akým prekážkam čelia a čo im ešte chýba zo strany štátu.
Odpovede sme zisťovali na nasledujúcich osem otázok:
- O koľko je lacnejšia elektrina z fotovoltických elektrární oproti terajším cenám na trhu?
- Koľko stojí inštalácia a ako sa zdvihli za posledný rok ceny technológií?
- Ako sa zmenila návratnosť investícií do fotovoltických elektrární po raste cien energií z posledného polroka?
- V akej miere si fabrika či sklad dokážu strešnými inštaláciami vykryť svoje celkové potreby elektriny?
- Akú veľkú fotovoltickú elektráreň si investor môže nainštalovať na streche fabriky či skladu?
- Sú náročné štátne povolenia na rozbeh fotovoltických elektrární?
- Ako chce pomôcť brandži štát?
- A v čom štát pri fotovoltickom biznise ešte stále zlyháva?
1. O koľko je lacnejšia elektrina z fotovoltických elektrární oproti terajším cenám na trhu?
Ceny elektriny na trhu sú aktuálne zhruba na úrovni 170 až 180 eur za megawatthodinu. Náklady vyrobenej energie z fotovoltických elektrární sa podľa Karabu aj pri menších zdrojoch pohybujú len na úrovni
