Videli sme strieľať jedinú ťažkú zbraň Made in Slovakia. Ak Zuzanu nepredajú ani po Putinovej agresii, bude to hanba
Nemáme tu žiadnu Potemkinovu dedinu, hovorí riaditeľ štátnej firmy Konštrukta Defence. Slovenské samohybné húfnice prežili revolúciu, rozpad federácie i nulté roky. Dnes majú azda najväčšiu šancu preraziť na zahraničných trhoch.
Obraz v kancelárii riaditeľa dubnickej zbrojovky zaujme na prvý pohľad. Zachytáva, ako skupina vojakov c. a k. armády oddychuje pri veľkom dele zo Škodových závodov. Počas svetovej vojny ho namaľoval Nemec Erich Veit, ktorý bol dvorným maliarom tejto kedysi významnej českej zbrojovky.
Do Dubnice nad Váhom obraz doviezol v 50. rokoch pravdepodobne niekto z českých konštruktérov, ktorým tu hovorili „starí škodováci“, a dnes je súčasťou firemnej identity spoločnosti Konštrukta Defence. So 160 zamestnancami je to najväčší slovenský podnik vlastnený štátom, ktorý vyrába zbrane.
„Ten obraz má u nás čestné miesto. Pripomína nám, že pokračujeme v tradícii, ktorá sa začala kedysi v Škode Plzeň,“ hovorí generálny riaditeľ Konštrukty Alexander Gurský.
Tradíciou, o ktorej je reč, je výroba delostreleckých zbraní, predovšetkým samohybných húfnic. Ide o delá posadené na nákladiak či na pásový podvozok, ktoré laicky povedané „dostrelia za kopec“. Najznámejšou je húfnica Zuzana, ktorá má ešte „sestry“: ľahšiu Evu a ťažšiu Dianu.
Video: Ako strieľa slovenská húfnica
Autori: Martina Koník, Vladimír Šnídl
Zuzanu spomínajú politici zvlášť v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podľa vlády o ňu prejavili záujem Ukrajinci, ktorí po napadnutí Ruskom zháňajú zbrane, kde sa len dá. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) prezentuje vývoz skoro ako hotovú vec.
„Rokovania sa posunuli. Verím, že dohoda bude podpísaná a budeme môcť uskutočniť predaj húfnic na Ukrajinu,“ povedal v utorok Naď.
Na rozdiel od odovzdania protileteckého systému S-300 by v tomto prípade nešlo o dar, ale o obchod. Ak Ukrajina Zuzany kúpi, tak sa prvýkrát po dvadsiatich rokoch podarí vyviezť k zahraničnému zákazníkovi modernú ťažkú zbraň s označením „Made in Slovakia“.
„Určite by to nebolo zadarmo,“ dodal minister Naď.
Začal to Emil Škoda
Obraz rakúsko-uhorských vojakov ponúka aj odpoveď na otázku, prečo je práve Zuzana výrobkom, ktorý má slovenský zbrojársky priemysel šancu predávať do sveta.
Húfnice sú poslednou ťažkou zbraňou slovenskej výroby, ktorá prežila revolúciu, rozpad federácie a 90-te i nulté roky. Po Putinovej agresii majú historicky azda najväčšie šance preraziť na zahraničné trhy.
Prečo teda prežili húfnice a nie tanky, transportéry, či porevolučné vozidlá Aligator, ktoré tiež vyrábali slovenské firmy?
Manažéri Konštrukty odkazujú práve na
