Denník N

Naše polia v dôsledku vojny zasype slnečnica. A želaný prechod na viac ovocia a zeleniny sa odkladá

Slnečnicové pole pri Košiciach. Foto - TASR
Slnečnicové pole pri Košiciach. Foto – TASR
  • Vojna na Ukrajine už mení aj priority slovenských farmárov. V terajších jarných osevoch nahradili časť kukurice slnečnicou.
  • Na jeseň môžu byť zmeny v zakladaní úrod ešte masívnejšie.
  • Do úzadia sa preto môžu dostať plány na zvýšenie produkcie ovocia a zeleniny, ktoré krajine chýbajú najviac.

Zhruba pred dvoma rokmi bolo pre vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského veľkou témou to, či Slovensko nepestuje priveľa repky na úkor iných, potrebnejších plodín.

Repka sa vo veľkom využíva nielen na výrobu potravín, ale aj biopalív. Je takisto náchylnejšia na choroby i hmyzích škodcov, a tak na jej ochranu treba aj viac chémie. Zažltnuté polia môžu niekoho vyrušovať aj vizuálne.

Napokon sa však tento rok rozšíria žlté plochy na poliach od inej plodiny. Slovenskí farmári sa oproti minulosti viac pustili do vysievania inej olejniny – slnečnice. A ustupuje jej hlavne kukurica, ktorá sa takisto vysieva ako jedna z posledných jarných plodín. Na rozdiel od cukrovej repy či sladovníckeho jačmeňa – tie sa museli dostať do pôdy už hneď po zime.  

Napríklad juhoslovenské Poľnohospodárske družstvo Sokolce neďaleko Veľkého Medera tento rok osialo zhruba sto hektárov polí radšej slnečnicou, aj keď pôvodne rátali s kukuricou. Ide o jednu z najväčších fariem v krajine s takmer siedmimi tisícmi hektárov polí.

„Naďalej sme síce siali aj kukuricu, no viac ako inokedy sme osiali slnečnicu,“ hovorí Peter Lelkeš, predseda družstva a uznávaný agrárny manažér, ktorý radil aj mnohým slovenským ministrom pôdohospodárstva.

Lelkeš potvrdzuje, že za širším preferovaním slnečnice je vojna na Ukrajine.

On aj iní farmári sa zhodujú, že vojna môže oddialiť donedávna želaný prechod slovenského poľnohospodárstva na širšie pestovanie nedostatkového ovocia a zeleniny. Práve preto, lebo vojna ich vedie skôr k pestovaniu základných poľných plodín, akou je aj slnečnica.

Prečo kukuricu nahrádza slnečnica

  • Slnečnicu farmári na rozdiel od obilnín, akou je kukurica, nemusia podľa Lelkeša sušiť. Ušetria tak na nákupe čoraz drahšieho plynu, ktorého ceny sa začali zdvíhať už vlani na jeseň a útok Ruska na Ukrajinu to ešte zhoršuje.
  • Vojna dvíha ceny všetkých potravín, no ceny slnečnicových olejov stúpajú najviac. Podiel Ukrajiny na globálnom exporte slnečnicového oleja totiž tvorí až 47 percent. V žiadnej inej potravine Ukrajina taká silná nie je. Z globálneho obchodu s kukuricou síce takisto drží významný podiel, no ten je iba 16-percentný.
  • Situáciu na svetovom trhu s olejmi zhoršuje teraz ešte viac to, že indonézska vláda sa minulý týždeň rozhodla zakázať vývoz palmového oleja. Ten je najpoužívanejším olejom na svete a jeho najväčším producentom je práve Indonézia. Na jeho globálnej produkcii sa podieľa viac než 50 percentami.

Farmári jednoducho úplne prirodzene pestujú čo najviac tých plodín, pri ktorých vedia aj najviac zarobiť. Slnečnica tento potenciál po vojne na Ukrajine rozhodne má.

Predseda PD Sokolce Peter Lelkeš – Foto Peter Lelkeš

I keď Lelkeš zároveň upozorňuje, že iba slnečnica sa teraz všade pestovať nedá, nakoľko plodiny treba na pôde striedať, aby neprišlo k jej vysileniu. Každá plodina má totiž na živiny iné nároky. Keby sa na tom istom poli stále pestoval len jeden druh rastliny, vyčerpá z pôdy istý mix živín. „Musíme sa ďalej držať rozumnej pestrosti výsevov, no toto leto budeme mať minimálne o pár percent viac polí so slnečnicou,“ hovorí Lelkeš s tým, že kukuricu teraz intenzívnejšie nahradzujú slnečnicou hlavne farmy bez živočíšnej výroby, ktoré nepotrebujú kukuricu na kŕmenie zvierat.

Jeho družstvo, ktoré je silné aj v chove zvierat, preto vysialo aj 1 500 hektárov kukurice. Lelkeš takisto dodáva, že teraz na jar mohli farmári mimo slnečnice časť kukurice nahradiť aj sójou. Tá sa dá využiť práve aj ako krmivo.

Ako sa oddiali rozšírenie produkcie ovocia a zeleniny  

Na jeseň sa môže ešte viac rozšíriť orientácia slovenských fariem na najjednoduchšie poľné plodiny, aké vo veľkom exportuje Ukrajina, hovorí iný domáci farmár Juraj Mačaj. Jeho farma Agromačaj z Kráľovej pri Senci je najväčším domácim pestovateľom zemiakov i cibule, no takisto pestuje aj obilie či olejniny.

Vojna na Ukrajine zatiaľ ovplyvnila iba koniec jarných výsevov, no budúcu sezónu už ovplyvní aj jesenné výsevy, pri ktorých sa zakladajú aj úrody pšenice i repky.

Zároveň sa podľa Mačaja i Lelkeša môže oddialiť donedávna želané rozšírenie pestovania ovocia a zeleniny. Aj keď olejnín i obilnín má Slovensko dvojnásobne viac, ako samo potrebuje, zatiaľ čo ovocie a zelenina sa sem musia voziť z cudziny za zhruba pol miliardy eur ročne.

Juraj Mačaj (uprostred) a jeho ukrajinskí zamestnanci Alexander Mahdič (vľavo) a Mikolaj Stupnicky. Foto – Agromačaj

„Nové investície do ovocia a zeleniny vojna rozhodne oddiali. Prečo by farmári do nich išli, keď im teraz výborne zarobia aj obilie a olejniny. Navyše ak by teraz niekto chcel stavať nový sklad na ovocie a zeleninu, stálo by ho to po zdražení stavebnín raz toľko ako pred rokom,“ hovorí Mačaj.

„Farmy teraz radšej pribrzdia náročné investície do skleníkov či závlah na zeleninu i ovocie aj preto, že časy sú turbulentné a radšej budú šetriť,“ pripája sa Lelkeš.

Mačaj dodáva, že istý odklon od ovocia a zeleniny nastáva aj v iných krajinách EÚ. „Časť plôch zemiakov a cibule už na Západe nahradili obilninami. Holandsko išlo s cibuľou dole o zhruba 10 percent a podobne vo Francúzsku je nasadených menej zemiakov. Aktuálne sú obilniny zaujímavejšie, ako sa trápiť s náročnejšími plodinami,“ hovorí Mačaj s tým, že o zemiaky klesol záujem aj v dôsledku toho, že počas koronakrízy sa neorganizovali večierky a iné spoločenské udalosti a po celej Európe klesla spotreba hranoliek. Trh s nimi ožíva až v tomto období.

Celý biznis s ovocím i zeleninou je navyše podľa Mačaja náročnejší. Za bežných podmienok je síce ziskovejší, no počas cenových kríz aj rizikovejší oproti jednoduchému pestovaniu obilia a olejnín. „Obilie môže farmár predať za pevné ceny ešte pred žatvou, ale zeleninu človek nikdy nevie, za koľko predá. Ceny kolíšu oveľa viac a nedá sa na ňu dohodnúť dlhodobý kontrakt,“ hovorí Mačaj.

Väčší optimista, ktorý ďalej verí v rozširovanie domáceho pestovania ovocia a zeleniny, je predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Z toho dôvodu, že na úplnú sebestačnosť v ovocí a zelenine ich potrebuje Slovensko rozšíriť len na celkovú plochu zhruba 30-tisíc hektárov, čo je len jeden a pol percenta zo všetkej poľnohospodárskej pôdy v krajine. „Aj s novým rozvojom chýbajúcich výrob ovocia a zeleniny nám zostáva gro našej pôdy na základné poľné plodiny, ktoré teraz v svetovom obchode z Ukrajiny chýbajú,“ hovorí Macho.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Foto – TASR

Pred príliš silnou orientáciou na základné plodiny varuje aj iný farmár – predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová pri Ružomberku Miroslav Števček. Podľa neho sa totiž situácia na európskom trhu môže behom roka vyvinúť aj tak, že tu bude až priveľa obilia. „Ukrajina bez námorných prístavov zabraných Rusmi nevie pokračovať vo vývozoch svojho obilia do Afriky, no čo ak ho po železnici presunie práve na európsky trh. Vtedy ceny obilia rýchlo zasa padnú. Na druhej strane zelenina a ovocie nám tu určite budú z domácej produkcie ešte dlho chýbať,“ hovorí Števček.

Najviac utrpí chov zvierat

Všetci farmári sa zhodujú, že vojna na Ukrajine najviac ohrozí slovenské chovy zvierat. Lebo zatiaľ čo na rastlinnej výrobe farmári v dôsledku nebývalého rastu cien obilnín i olejnín teraz zarábajú, drahé krmivá výrazne kazia ekonomiku produkcie mäsa i mlieka. Rastú síce aj ich ceny, no nie až tak ako ceny krmív.

„Najväčším otáznikom vojny je, ako to prežije naša živočíšna výroba. Plodiny zaplatené budú, no s mäsom i mliekom môžeme byť v strate,“ hovorí Lelkeš s tým, že práve farmám so živočíšnou výrobou by teraz slovenská vláda mala pomáhať v najväčšom rozsahu.

Dodnes prisľúbená mimoriadna pomoc slovenskej vlády pre celú domácu výrobu potravín v objeme 16 miliónov eur je však podľa Lelkeša veľmi nedostatočná. Podľa neho niektoré iné krajiny EÚ svojim agrosektorom pomáhajú oveľa viac, takže ich producenti krízu prežijú a slovenskí môžu padať. Toho istého sa obáva aj agrokomora, a preto aj tá stále intenzívnejšie žiada od vlády viac výpomocí.

Predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová Miroslav Štefček. Foto – PD Ludrová

Števček si vie predstaviť od vlády pre zvýšenie produkcie potravín v krajine aj inú pomoc. Farmári by podľa neho privítali, keby mohli začať meniť na ornú pôdu trvalé trávne porasty. Terajšie zákony to neumožňujú.

Rozhodne by to v krajine síce zvýšilo intenzívnu výrobu potravín, no zároveň platí, že pasienky sú vždy stabilnejším ekosystémom ako orná pôda.

Ako veľmi je ohrozená ukrajinská úroda

Ukrajina má už od začiatku vojny problém s vývozom svojho obilia, ktoré mala na skladoch ešte z minuloročnej úrody. Rusi ju totiž odrezali od jej námorných prístavov. Podľa Svetového potravinového programu WFP však môže mať krajina ešte väčšie problémy s novou úrodou:

  • Po bombardovaniach má mnohé sklady na obilie totiž zničené, a tak ich nebude mať dostatok na uskladnenie novej úrody.
  • Až na 20 percent už skôr osiatych plôch nebude vedieť Ukrajina zozbierať úrodu a aj jej jarná výsadba bude asi o tretinu menšia ako zvyčajne.

Ukrajina je piatym najväčším exportérom pšenice na svete a patrí medzi prvú trojicu v prípade kukurice, jačmeňa a slnečnicových semien.

Podiel Ukrajiny na globálnom exporte:

slnečnicový olej – 47 %
cukrová repa – 19 %
jačmeň – 18 %
kukurica – 16 %
pšenica – 12 %.

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ anton julény je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Dnes na dennike.sk

Agro

Vojna na Ukrajine

Ekonomika

Teraz najčítanejšie