Denník N

Elon Musk je megaloman a to nie je urážka, ale jeho najpresnejší možný opis

Elon Musk. Foto - TASR/AP
Elon Musk. Foto – TASR/AP

Elon Musk, zakladateľ a šéf spoločností Tesla a SpaceX, kúpil sociálnu sieť Twitter. Je to zvláštna odbočka od jeho základného biznisu. Prinášame profil muža, ktorý už roky vytvára prevratné veci, aj keď tie sú iba zlomkom toho, čo sľubuje.

„Tak si tú raketu postavme sami,“ povedal z ničoho nič Elon Musk svojim spoločníkom. Lietadlo práve nabralo výšku a v prvej triede sa konečne objavil vozík s nápojmi. Všetci potrebovali zlepšiť náladu. Vracali sa z Moskvy, z ďalšieho neúspešného rokovania, ktoré ich stálo len čas a nervy.

„Postaviť raketu? Ty a kto ešte?“ uškrnul sa Jim Cantrell, znalec ruských vesmírnych technológií, najatý na rokovanie ako špecialista. Elon mu namiesto odpovede pristrčil počítač s kalkuláciou nákladov. „Pozri sa na toto.“ Cantrell zaváhal. Čísla dávali zmysel.

Takto opisuje Muskov životopisec Ashlee Vance prelomový moment, ktorý viedol k vzniku najúspešnejšieho súkromného vesmírneho programu v dejinách. Na Muskových spoločníkov to zapôsobilo dojmom impulzívneho rozhodnutia, ale neprehliadnime tú kalkuláciu nákladov. Elon Musk bol a je živelný, ale máva všetko spočítané vopred.

Multimilionárom ako 24-ročný

Na prelome storočia, po niekoľkých rokoch experimentovania, podnikatelia zo Silicon Valley prišli na to, ako zarábať na internete. Ich zázračným strojčekom na peniaze sa stala reklama: cielená, merateľná, šitá na mieru každému príjemcovi zvlášť. Rozvoj reklamných systémov zmenil svet.

Spoločnosti ako Google a Facebook vďaka nim ponúkajú mnoho užitočných služieb zdanlivo zadarmo. Okolo tohto primárneho prítoku peňazí do internetovej ekonomiky vznikli nadväzujúce produkty a celé pododvetvia podnikania.

Jedným z tých, ktorých táto vlna vyniesla nahor, bol aj Elon Musk.

Do Silicon Valley prišiel spolu so svojím mladším bratom Kimbalom roku 1994, zapísal sa na štúdium na Stanfordovej univerzite, ale po dvoch dňoch si to rozmyslel a dal prednosť podnikaniu. S bratom a ďalším spoločníkom založili firmu Zip2.

Prevádzkovala webových sprievodcov mestami s možnosťou nechať sa navigovať k miestnym obchodom a službám. Bolo to niečo ako Google Maps, len primitívnejšie, bez možnosti používať smartfón – pretože v tom čase žiadne neexistovali – a o desať rokov skôr ako Google.

Služba začala zarábať až potom, čo im rizikový investor poradil zmenu zamerania: neprevádzkovať ju vlastnými silami, ale predávať softvér vydavateľom novín, aby potom sami ponúkali drobnú lokálnu inzerciu.

Bola to doba, keď sa verilo na „hyperlokálne“ médiá, a na tejto viere Zip2 zarobil vyše 300 miliónov dolárov, ktoré za firmu roku 1999 zaplatila počítačová spoločnosť Compaq, aby ju začlenila do svojho internetového vyhľadávača AltaVista, predchodcu Googlu.

Elon Musk si z tejto transakcie odniesol dvadsaťdva miliónov dolárov. Na vstup medzi podnikateľskú elitu to v žiadnom prípade nestačilo, ale pre dvadsaťštyriročného prisťahovalca z JAR, ktorý pár rokov predtým vyhadzoval v Kanade lopatou trosku z kotlov, to bol rozprávkový úspech.

Náležite si to užil: kúpil si športiak McLaren F1 (to je názov modelu, nejde o pretekárske auto formuly 1), akých je na svete len pár desiatok, pretože jeden stojí milión dolárov. O rok neskôr s ním havaroval a rozbil ho na márne kúsky. Nepoistený.

Útek z Afriky

Ako mnoho iných technologických miliardárov aj Elon Musk pochádza z bežných stredostavovských pomerov – v jeho prípade však skôr stredostavovských než bežných.

Narodil sa roku 1971 v juhoafrickej Pretórii, jeho matkou je bývalá modelka, otcom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Technológie

X/Twitter

Ekonomika, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie