Denník N

Novysedlák z rozpočtovej rady: Naozaj chudobným chce dať vláda najmenej (+ video)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady Viktor Novysedlák hovorí, že veľká časť pomoci, ktorou chce vláda kompenzovať občanom dosah inflácie, sa minie na rodiny s deťmi, ktoré majú stredné až vysoké príjmy. Pre ľudí v hmotnej núdzi navrhuje pomoc iba na tento rok a na životné minimum sa zabudlo.

Najdrahšie opatrenie je daňový bonus, bude stáť približne 600 miliónov eur, ale bude sa vzťahovať len na pracujúcich rodičov, ktorí majú nezaopatrené deti. Naozaj chudobných sa týka jednorazový príspevok 100 eur na rodinu v hmotnej núdzi, čo je 60-tisíc domácností, a to bude stáť 6 miliónov eur.

Hovorí aj to, že ani v rozpočtovej rade zatiaľ nevideli zoznam firiem, ktoré chce vláda zdaniť viac, aby vykryla miliardu, čo má stáť balík pomoci. „Neviem si predstaviť, že by z toho vedeli dostať trvale miliardu, obzvlášť keď Eustream nebude mať plyn v rúre.“

Novysedlák upozorňuje, že vláda zatiaľ nepovedala, akým spôsobom chce riešiť problém, že vezmú samosprávam 600 miliónov eur v roku 2023. Daňový bonus je totiž súčasťou dane z príjmu fyzických osôb, ktorá sa im posúva. „Obávam sa, že vláda podceňuje komunikáciu so samosprávami, a môže to byť problém tohto balíčka.“

V rozhovore ešte vraví:

  • Slovensko je medzi krajinami, ktoré majú naozaj problém so zdravím verejných financií.
  • Ak firmy vyhodnotia, že zvýšenie daní bude trvalý jav, určite čiastočne prenesú tieto náklady aj na spotrebiteľov.
  • Z diskusií s ministrom práce Milanom Krajniakom vidia, že druhý dôchodkový pilier je na okraji jeho záujmu.

Európska komisia tento týždeň upozornila, že máme vysoké riziko verejných financií v strednodobom aj v dlhodobom horizonte. V rozpočtovej rade ste na to upozorňovali už vlani na jeseň. Znamená to, že ak nič nezmeníme, hrozí, že náš štát o pár rokov skrachuje?

Svoje hodnotenie zverejníme do konca tohto týždňa. Odlišný pohľad budeme mať v tom, že dnes už poznáme výsledky za minulý rok, komisia robila hodnotenie ešte na októbrovom odhade. Preto naše hodnotenie bude o niečo menej pesimistické. Stále však platí, že riziká pre udržateľnosť sú vysoké, náš dlh postupne naberie exponenciálny rast a bude neudržateľný, najmä z dôvodu demografického vývoja. Takže to neznamená, že nemáme problém. To, o čom budeme v najbližších rokoch diskutovať, je, že ak sme aj dosiahli nejaký pokrok v zlepšení udržateľnosti, aby sa to v najbližších rokoch nepokazilo.

Aj hodnotenie Komisie hovorí, že k riziku prispieva nielen súčasný stav verejných financií, ale aj dlhodobé vyhliadky krajiny. Ak sa pozrieme proporčne, tak oveľa viac k tomu prispievajú dlhodobé výdavky, ktoré nás čakajú z titulu starnutia populácie. Najväčší problém je dôchodkový systém, ktorý potrebujeme zreformovať.

Znamená to, že keby táto alebo ďalšie vlády neurobili dôchodkovú reformu, finančné trhy by nám povedzme o 20 rokov neboli ochotné požičať peniaze a nemali by sme na výplatu dôchodkov a ďalších dávok?

Ak vláda neurobí žiadne opatrenia,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dôchodky a dôchodkový vek

Inflácia

Rozhovory

Rozpočet a dlh

V redakcii

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie