Zelený newsfilter: Spýtajte sa Sulíka, odkiaľ vie, že chýbajúci ruský plyn by položil ekonomiku

Čím dlhšie trvá vojna na Ukrajine, tým viac ovplyvňuje aj to, ako bude vyzerať zelená politika Európskej únie. Uplynulý týždeň sa zintenzívnili debaty o tom, ako by vyzeral život v EÚ bez ruského plynu. Slovensko ho má zaplatený do 20. mája. Vtedy uplynie termín na úhradu ďalšej platby. Podľa Putina ju bude Moskva akceptovať, len ak si odberatelia zo znepriatelených krajín (teda aj Slovenska) otvoria účet v ruských rubľoch.

Taká závažná vec by sa nemala robiť bez toho, aby sme o nej mali všetky dôležité informácie. Máme ich?

Zelený newsfilter každý štvrtok sumarizuje najdôležitejšie správy o klimatickej zmene, životnom prostredí a ich vplyve na ekonomiku a životný štýl.

Zostavuje ho reportér Denníka E Tomáš Grečko. Dnešné vydanie má necelých 1300 slov, ktoré si stihnete prečítať za 5 minút.

1. Neviem, existuje taká analýza? Pýta sa Sulík

Odkedy je hrozba zastavenia dodávok ruského plynu reálnejšia, opakuje minister hospodárstva Richard Sulík vetu, že by to zdevastovalo slovenský priemysel. Po tom, čo Moskva pritvrdila a prestala dodávať plyn Poľsku a Bulharsku, zopakoval na stredajšej tlačovej konferencii otázku Denníka E adresovanú rezortu hospodárstva: „Existuje analýza dosahov na slovenský priemysel?“

Odpoveď Richarda Sulíka: „Existuje veľmi konkrétna analýza a jej výsledok je, že katastrofa.“
Denník E: „Je tá analýza niekde zverejnená?“
Richard Sulík dáva slovo svojmu štátnemu tajomníkovi Karolovi Galekovi so slovami: „Neviem, existuje taká analýza?“
Karol Galek odkázal na krízové plány spracované ešte pred vojnou. Tie poznáme, konkrétne dosahy na priemysel neobsahujú.

Záznam tlačovej konferencie: Predmetná pasáž prichádza v čase 19:45.

Prečo je debata o ruskom plyne dôležitá aj pre ekológiu: v Zelenom newsfiltri sa tejto téme venujeme preto, lebo zemný plyn je fosílne palivo. S jeho ťažbou a prepravou sú spojené emisie metánu, ešte horšieho skleníkového plynu, než je oxid uhličitý. Je teda v záujme nás všetkých, aby sa spotreba plynu znižovala aj bez ohľadu na inváziu Ruska na Ukrajinu. Plus je dôležité diskutovať o tom, čo by nahradilo rýchlo vypnutý ruský plyn. V niektorých krajinách by to napríklad spomalilo koniec uhoľných elektrární, no dopyt po nových zdrojoch energie by zrýchlil aj investície do obnoviteľných zdrojov.

Nemecko odhad má: Bundesbanka vypočítala, že ak by konflikt vyústil do embarga na dovoz plynu, slabšieho dopytu a väčšej neistoty, pre Nemecko by to tento rok znamenalo pokles HDP o takmer 2 percentá. Na porovnanie, v roku 2020 sa HDP krajiny v dôsledku pandémie prepadol o 4,6 percenta.

Zatiaľ jediná analýza NBS: Prognóza Národnej banky Slovenska z konca marca sa pozrela na prípad, že by Slovensku chýbalo 20 percent plynu. Povedzme teda, že ide o scenár, v ktorom by sa členské štáty EÚ zachovali solidárne a podelili by sa o vlastný plyn, ktorý sa ťaží v Nórsku, Alžírsku a LNG plyn z USA a Kataru. Nikomu by sa úplne neminul, len by ho bolo menej. NBS tvrdí, že domácnostiam by nechýbal vôbec. V priemysle by výpadky zasiahli najviac výrobu chemikálií. Reálne HDP by sa znížilo o 0,6 až 1,4 percenta.

Na šetrenie vláda zatiaľ nevyzvala: Viaceré členské krajiny pripravujú svoj priemysel a obyvateľov na to, že ruský plyn nepotečie. Nemecko už napríklad vyhlásilo prvý stupeň plynovej pohotovosti. Tamojší minister hospodárstva Robert Habeck vyzval firmy aj domácnosti, aby začali šetriť. Z úst Richarda Sulíka ani jeho kolegov podobná výzva doteraz nezaznela.

Samozrejme, keď sa taká výzva prezentuje ako „obmedzovanie sa“, časť spoločnosti to neprijíma s nadšením.

No v prípade plynu sa ponúkajú hneď tri iné spôsoby, ako tému odkomunikovať ľuďom: