Týždeň v európskej ekonomike: Rusko požaduje platby za plyn v rubľoch, európska jednota sa oslabuje

• Viacerí európski odoberatelia otvárajú účty v rubľoch, Gazprom zastavil dovoz plynu do Poľska a Bulharska.
• Ruská invázia tlačí ceny automobilov nahor, éra lacných áut sa končí.
• Embargo na ruskú ropu sa blíži, návrh však mešká.

1. Rusko požaduje platby za plyn v rubľoch, európska jednota sa oslabuje

Ruská požiadavka, aby odberatelia začali platiť za zemný plyn v rubľoch, začína rozdeľovať Európsku úniu. Desať európskych odberateľov plynu si otvorilo účet v Gazprombanke s cieľom platiť za ruský plyn. Ďalšie energetické firmy vrátane slovenského dodávateľa to plánujú urobiť.

Poľsko a Bulharsko platby v rubľoch jednoznačne odmietli. Výsledkom je, že im Gazprom zastavil dodávky.

Prečo to Rusko robí

Platby za plyn v rubľoch posilnia hodnotu ruskej meny. Od začiatku invázie na Ukrajinu sa príjmy Ruska z predaja fosílnych palív v EÚ takmer zdvojnásobili. Hoci dodávky klesli, ceny surovín výrazne narástli. Za dva mesiace tak Rusko podľa odhadov Centre for Research on Energy and Clean Air utŕžilo 62 miliárd eur.

Ak budú európski zákazníci platiť tieto sumy v rubľoch, výrazne to zvýši dopyt po ruskej mene a posilní jej hodnotu.

Moskva však má aj politický dôvod. Požiadavkou na platby v rubľoch narúša európske sankcie. Komisia európskych odoberateľov sama informovala, ako môžu za plyn platiť bez toho, aby porušili sankcie. Dôležitým detailom však je, kedy sa transakcia považuje za realizovanú.

V čom je problém

Zmluvy na dodávky ruského plynu sú na 97 percent podpísané v eurách alebo dolároch. Podľa Komisie je potrebné tieto zmluvy dodržať. Je to však možné zladiť s ruskou požiadavkou na platbu v rubľoch.

Stačí, aby si európski dodávatelia otvorili účet v Gazprombanke vo Švajčiarsku a uložili tam peniaze za platbu – v eurách či dolároch. Tým však musí byť platobná transakcia z európskej strany ukončená. Gazpromu to nebráni peniaze previesť na ruble. Sankčný režim EÚ zároveň nezakazuje spoločnostiam otvárať účty v Gazprombanke alebo spolupracovať s bankou pri hľadaní riešenia.

Rusko však požaduje iný postup: odberatelia si musia otvoriť v Gazprombanke dva účty. Jeden v eurách (dolároch), druhý v rubľoch. Peniaze zaplatia na prvý a zároveň poveria banku, aby platbu previedla na druhý, v rubľoch. Platba bude ukončená až prevodom na rubľový účet.

Práve ukončenie nákupu v rubľoch by znamenalo porušenie sankčného režimu. Moskva však na tom trvá. Keď sa Bulharsko pokúsilo zaplatiť na účet v eurách, peniaze sa vrátili a Gazprom zastavil dodávky.

Čo sa teraz deje

Zmätku pomohli spočiatku aj nejasné inštrukcie Európskej komisie. V poradnom dokumente zaslanom členským krajinám vo štvrtok však už postup platby, ktorý by neporušoval sankcie, vysvetlila jasnejšie.

Niektoré z najväčších európskych energetických spoločností sa pripravujú na používanie nového platobného systému za ruský plyn požadovaný Kremľom. Podľa kritikov tohto kroku to podkopáva sankcie EÚ, ohrozuje jednotu bloku a dotuje ruskú ekonomiku miliardami eur v hotovosti.

Distribútori plynu v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a na Slovensku si podľa informácií Financial Times plánujú otvoriť rubľové účty v Gazprombanke vo Švajčiarsku, aby uspokojili ruskú požiadavku na platby vo vlastnej mene. Na včerajšej tlačovej konferencii ministerstva hospodárstva sa k tomu zástupcovia SPP odmietli jednoznačne vyjadriť.

Medzi spoločnosťami, ktoré si už účty otvorili a sú pripravené platiť podľa ruského mechanizmu, sú dvaja najväčší dovozcovia ruského plynu: Uniper so sídlom v Düsseldorfe a OMV so sídlom vo Viedni.

Rokovania medzi európskymi odberateľmi a ruským štátom kontrolovaným dodávateľom plynu Gazpromom sa zintenzívnili s blížiacimi sa termínmi platieb. Taliansky Eni, ďalší z veľkých zákazníkov Gazpromu, vyhodnocuje svoje možnosti. Má čas do konca mája, keď je splatná jej ďalšia platba za ruské dodávky, uviedli talianski predstavitelia.

---

2. Ruská invázia tlačí ceny automobilov nahor, éra lacných áut sa končí

Európske automobilky sa už dva roky musia vyrovnávať s čipovou krízou a pandémiou. K existujúcim problémom nedávno pribudla aj ruská invázia na Ukrajinu a inflácia. Tieto faktory a európska legislatíva zvyšujú ceny elektromobilov aj áut so spaľovacími motormi.

Čo sa deje

Vojna na Ukrajine negatívne zasiahla mnohé odvetvia priemyslu. Výnimkou nie sú ani automobilky, ktoré už druhý rok prechádzajú od krízy ku kríze. Ruská agresia spôsobila pri viacerých komponentoch na výrobu automobilov cenový šok. Spolu s nedostatkom čipov, narušením dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie a infláciou sa tento faktor podpíše pod vyššiu cenu automobilov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu si médiá všimli nárast ceny niklu, ktorý je kľúčovou surovinou pre výrobu batérií, čo negatívne ovplyvňuje ceny elektromobilov. Viaceré automobilky už skutočne ceny zdvihli. Napríklad Hongguang Mini, najpredávanejší elektromobil v Číne, zdražel o takmer 1400 eur.

Ako veľmi ceny porastú závisí od dĺžky konfliktu na Ukrajine. Stúpajú však aj ceny áut so spaľovacími motormi. Situácia už zasiahla aj predaje. V marci sa v Únii medziročne predalo o 20 percent menej vozidiel.

Prečo sa to deje

Čipy: Dlhodobým problémom automobiliek je nedostatok čipov. Začiatkom roku sa v médiách objavili správy, ktoré hovorili, že situácia sa zlepšuje. Koncom februára však ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, ktorá nedostatok, naopak, prehĺbila, pretože z dodávateľského reťazca vypadli dodávky neónu z Ukrajiny. Neón je jedným z rozhodujúcich komponentov pri výrobe čipov.

Káblové zväzky: Ďalším dielom, bez ktorého automobil nie je možné vyrobiť, sú káblové zväzky. Tie sa doteraz vyrábali najmä na Ukrajine.

Nikel: Nedostatok čipov a káblových zväzkov je problémom tak pre elektromobily, ako aj pre spaľovacie motory. Elektromobily však majú ďalší problém: nikel. Podľa analýzy S&P Global Mobility malo Rusko približne 15-percentný podiel na svetovej výrobe niklu. Nikel je primárna surovina, z ktorej sa následne vyrába síran nikelnatý. Ten je potrebný na výrobu lítiovo-iónových batérií. Dnes je už nikel na sankčnom zozname. S dovozom z Ruska sa preto už neráta.

Cena niklu stúpala už pred ruskou inváziou. Investori totiž očakávali vyšší dopyt po batériách. Po začiatku invázie v priebehu týždňa cena za tonu vyskočila z 18 500 eur na 28-tisíc eur. Začiatkom marca krátkodobo vystrelila na takmer 45-tisíc eur. Dnes sa tona niklu predáva za 30-tisíc.

Čo to bude znamenať

Problémy s niklom ovplyvňujú elektromobilitu rastom cien batérií. Mierny nárast cien batérií predaj elektromobilov zatiaľ nespomalil. Skutočný dosah vyšších cien na predaje sa však naplno prejaví až tento rok.

Napriek tomu bude podiel elektromobilov na predaji nových vozidiel stúpať. Batériovým elektromobilom nahrávajú okrem cieľov Európskej komisie aj národné míľniky konca predaja vozidiel so spaľovacími motormi. Nedávno publikovaná štúdia Globsecu uvádza, že až 74 percent slovenského vývozného trhu sa rozhodlo predaj spaľovacích motorov ukončiť do roku 2035.

Celkovo sa však dostupnosť automobilov zníži v dôsledku vyššej ceny. Automobilky budú obmedzovať množstvá vyrobených kusov. V niektorých segmentoch, napríklad elektromobiloch, môžu automobilky začať uprednostňovať luxusnejšie typy určené zákazníkom, ktorí nie sú takí citliví na cenu.

---

3. Embargo na ruskú ropu sa blíži, návrh však mešká

Európska únia je bližšie k schváleniu embarga na dovoz ruskej ropy. Nemecká vláda už signalizovala, že ho podporí, odpor zjemnila aj vláda v Maďarsku. Európska komisia ohlasuje, že sankcie budú „inteligentné“ – teda nastavené tak, aby boleli viac Rusko než EÚ.

Prečo je to dôležité

Rusko je dôležitým importérom ropy do EÚ (28 percent dovážanej ropy). No platí to aj opačne: Únia je pre Moskvu dôležitým trhom. Smeruje do nej asi polovica zo 4,7 milióna barelov ropy denne exportovanej z Ruska. EÚ sa snaží hľadať alternatívnych dodávateľov v severnej Afrike aj na Blízkom východe. Pre Rusko však bude zložité nahradiť európskych odoberateľov. Dopyt v Číne a iných krajinách existuje, chýba však infraštruktúra.

Za dva mesiace od začiatku ruského útoku na Ukrajinu zaplatila EÚ za ruskú ropu asi 14 miliárd eur. Vďaka rastúcim cenám ruské zisky rastú, tieto peniaze môže využiť na útoky proti Ukrajine alebo tlmenie dosahov západných sankcií.

Čo sa deje

Šiesty balík európskych sankcií, ktorý by obsahoval aj zákaz dovozu ruskej ropy, mal byť predstavený už túto stredu. Zatiaľ ho však zástupcovia členských krajín nevideli. V utorok komisárka pre energetiku Kadri Simons novinárom povedala, že ho zverejnia „čoskoro“.

Presný čas však ťažko odhadnúť. No minimálne sa zdá, že klesá politický odpor voči embargu. Nemecká vláda s ním už prakticky súhlasila. Minister pre klímu a ekonomiku Robert Habeck v utorok vyhlásil, že jeho krajina je „veľmi, veľmi blízko“ k tomu, aby sa úplne zbavila potreby dovážať ropu z Ruska.

Možnosť zákazu ruskej ropy už pripustili aj predstavitelia maďarskej vlády. Šéf premiérovej kancelárie Gergely Gulyás vyhlásil, že chcú najprv vidieť konkrétny návrh zabezpečenia alternatív.

Ako môže embargo vyzerať

Európska komisia sľubuje „inteligentné sankcie“. To znamená, že nepôjde o okamžité ukončenie dovozu, ale postupné. Druhou možnosťou je uvalenie dovozného cla na cenu presahujúcu určitý strop.

Sankcie môžu byť aplikované diferencovane podľa toho, či je surovina dovážaná ropovodmi alebo tankermi.

Estónska premiérka Kaja Kallas navrhla vytvorenie špeciálneho účtu, na ktorom by končila časť platieb za ruské energetické produkty. K peniazom by sa Moskva dostala až po ukončení vojny, prípadne by boli určené na špeciálne účely, ako je nákup zdravotníckeho materiálu alebo aj obnova Ukrajiny.

Čo bude nasledovať

Podľa šéfa európskej diplomacie Josepha Borella sa budú lídri EÚ venovať embargu na ropu na samite koncom mája. Dovtedy teda konečné rozhodnutie pravdepodobne nepadne.

---

Ďalšie správy

Európska komisia navrhuje na jeden rok zrušiť všetky clá a kvóty na dovoz ukrajinského tovaru. Únia je pre Ukrajinu najväčším obchodným partnerom, so 40-percentným podielom na obchode. V roku 2021 Ukrajina vyviezla do EÚ tovary v hodnote 24,1 miliardy eur. Obchod narastal najmä po roku 2017, keď vstúpila do platnosti obchodná dohoda DCFTA.

Maďarsku už oficiálne hrozí, že príde o európske peniaze. Zaslaním listu maďarskej vláde Európska komisia spustila mechanizmus podmienenosti eurofondov. Politickú dohodu členských štátov s Maďarskom nedodrží, ohrozené sú aj peniaze zo starého sedemročného obdobia (2014 – 2020) na dobiehajúce projekty. Maďarsko má z podobných dôvodov zablokovaný plán obnovy, nemôže teda čerpať peniaze z mimoriadneho protikrízového fondu.

Ročná miera inflácie dosiahla v apríli 7,5 percenta. Rast cien naďalej najviac zasahuje krajiny Pobaltia, no aj na Slovensku už bol dvojciferný (10,9 percenta). Infláciu poháňajú ceny energií, medziročne narástli o 38 percent.

Ročná miera inflácie v eurozóne a jej komponenty, apríl 2022

Zdroj – Eurostat

EÚ oznámila opätovné naštartovanie rozhovorov o obchodnej dohode s Indiou. Minulý víkend navštívila Indiu predsedníčka Európskej komisie, s premiérom Modim diskutovala o obchode, klimatickej zmene a obrane. Obchodné rokovania boli zablokované v roku 2013, spor sa týkal poľnohospodárskych výrobkov, pracovného práva, environmentálnych štandardov a niektorých oblastí digitálnych služieb. EÚ sa však snaží o zlepšenie vzťahov, hlbšia hospodárska spolupráca má znížiť vplyv Číny a Ruska.

Digitálne platformy musia podľa Súdneho dvora EÚ zaviesť kvalitné nahrávacie filtre, ktoré majú odhaliť a odstrániť používateľský obsah porušujúci autorské práva. Nejde pritom o porušenie slobody prejavu. Inými slovami, súdny dvor potvrdil, že online platformy ako YouTube či Facebook musia zaviesť filtre, ktoré užívateľom zabránia zdieľať texty, hudbu, videá či fotografie, ktoré porušujú autorské práva. Zároveň však filtre nesmú robiť chyby a preventívne odstraňovať nejasne vyhodnotený obsah.

V poslednom štvrťroku minulého roka bol rozpočtový deficit v krajinách eurozóny 3,6 percenta HDP.

Rozpočtový deficit

Zdroj – Eurostat

Slovensko patrilo ku krajinám s najvyšším deficitom rozpočtu, v Q4 2021 dosiahol -7,2 percenta HDP. Vyšší už malo len Maďarsko (-7,6 percenta), Rumunsko a Malta (-7,7 percenta), ako aj Bulharsko (-9,7 percenta). S prebytkom, resp. vyrovnaným rozpočtom hospodárili severské krajiny a Litva.

Rast ekonomiky prispel k poklesu vládneho dlhu v pomere k HDP. V eurozóne bol na konci roka na úrovni 95,6 percenta, o takmer dva percentuálne body menej než v rovnakom období 2020. Slovenský dlh sa drží pod európskym priemerom. Slovensko však bolo v poslednom štvrťroku 2021 krajinou s najrýchlejšie rastúcim dlhom (o 1,8 percentuálneho bodu v porovnaní s Q3 2021). Väčšine európskych krajín sa darilo dlh znižovať, najvýraznejšie Grécku (-8,3 percentuálneho bodu).

Zmena výšky vládneho dlhu v pomere k HDP, porovnanie Q4 2021 a Q3 2021

(v percentuálnych bodoch)

Zdroj – Eurostat

V Q4 2021 sme súčasne zaznamenali jeden z najvyšších medziročných nárastov dlhu (+3,3 percentuálneho bodu).

Zmena výšky vládneho dlhu v pomere k HDP, porovnanie Q4 2021 a Q4 2020

(v percentuálnych bodoch)

Zdroj – Eurostat

Zástupcovia európskych inštitúcií sa dohodli na konečnom znení Zákona o digitálnych službách (DSA). Jeho obsahu sme sa podrobnejšie venovali minulý týždeň. Legislatíva, ktorá má pomôcť v boji s nelegálnym obsahom, posilniť práva užívateľov, ale aj obmedziť vplyv veľkých digitálnych platforiem, tak môže byť prijatá v najbližších týždňoch.

Európska komisia povolila Španielsku a Portugalsku dočasne zastropovať referenčné ceny zemného plynu a uhlia používaného na výrobu elektrickej energie. Referenčná cena plynu na veľkoodberateľských trhoch je okolo 90 eur, portugalský a španielsky strop bude 40 eur na megawatthodinu. Počas nasledujúcich 12 mesiacov by mal byť strop priemerne na 50 eur/MWh.

Svet míňa rekordné sumy na zbrojenie. Rastú už siedmy rok po sebe, prekonali hranicu dvoch biliónov dolárov, teda približne 1,88 bilióna eur, tvrdí správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru. Spojené štáty, Čína, India, Spojené kráľovstvo a Rusko spoločne minuli až 62 percent celosvetových výdavkov. Z výpočtov organizácie vyplýva, že sa Rusko ešte pred inváziou na Ukrajinu vo veľkom zbrojilo. Vojenské výdavky vlády v Moskve sa medziročne zvýšili o 2,9 percentuálneho bodu, a to na 65,9 miliardy dolárov, čím tvorili 4,1 ruského HDP.

Rekonštrukcia Ukrajiny si vyžiada sumu, ktorú si ani nevieme predstaviť, povedal prezident Európskej investičnej banky Werner Hoyer. Podľa nedávnej štúdie CEPR sa náklady vojny zatiaľ vyšplhali na 200 až 500 miliárd eur. Ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov vyčíslil škody ruských útokov na infraštruktúru na 100 miliárd dolárov. Európska komisia zakladá fond na podporu Ukrajiny, lídri Únie ho odobrili na marcovom samite. Šesť a pol miliardy eur investícií na obnovu krajiny má mobilizovať Hospodársky a investičný plán pre východných partnerov.

Štatistika: Európa sa už oteplila o dva stupne Celzia

Povrch planéty je o 1,2 stupňa Celzia teplejší než v predindustriálnom období. Európa sa však oteplila už o dva stupne, tvrdí správa európskeho satelitného systému Copernicus.

Minulý rok bol plný extrémneho počasia. Juh Európy sužovali rekordne dlhé horúčavy, na Sicílii namerali najvyššiu dennú teplotu v európskej histórii – 48,8 °C. V Nemecku zas výrazná, pomaly sa presúvajúca tlaková níž priniesla v polovici júla najviac zrážok za jeden deň. Dážď spôsobujúci záplavy bol spojený s ďalším bezprecedentným fenoménom: teplota hladiny Baltského mora sa na niektorých miestach držala 5 °C nad dlhodobým priemerom.

Letné (jún – august) teplotné anomálie v Európe

(referenčné obdobie: 1991 – 2020)

Zdroj – Copernicus European State of the Climate 2021

Okrem záplav spôsobujúcich straty na životoch a obrovské materiálne škody vyvolali extrémy počasia aj rozsiahle požiare. V minulom roku zhorelo 8 000 kilometrov štvorcových lesov a sídiel.

Oblasti zasiahnuté požiarmi, 2021

Zdroj – Copernicus European State of the Climate 2021