Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prečo sa už RegioJet nekamaráti so slovenskou vládou

RegioJet sa do sporov so slovenskými politikmi dostáva často. Začiatkom roku nechal rozvešať bibórdy, v ktorých napadol niektorých krajských politikov za to, že mu bránili otvoriť autobusovú linku z Banská Bystrica - Nitra - Bratislava. Foto N- Tomáš Benedikovič
RegioJet sa do sporov so slovenskými politikmi dostáva často. Začiatkom roku nechal rozvešať bibórdy, v ktorých napadol niektorých krajských politikov za to, že mu bránili otvoriť autobusovú linku z Banská Bystrica – Nitra – Bratislava. Foto N- Tomáš Benedikovič

Český súkromník musel prekopať svoje plány už dávno pred zavedením Ficových zliav.

Český podnikateľ Radim Jančura ešte pred pár rokmi slovenských politikov vychvaľoval.

Podľa neho chápali, čo je dobré pre železnicu. Lepšie povedané, chápali, že železnica vraj potrebuje súkromných dopravcov, ako je Jančurov RegioJet. „Je príjemné pracovať v prostredí, kde som vítaný,“ hovoril.

To sa ešte písal január 2011 a Jančura sa práve dostal k zmluve na obsluhu trate Komárno – Bratislava. Tá RegioJetu zabezpečila pravidelný prísun dotácií do roku 2021.

S týmto základom sa Jančura rozhodol expandovať. Pred necelým rokom vstúpil na najdôležitejšiu trať medzi Bratislavou a Košicami, kde začal vypravovať vlaky kategórie InterCity.

To však už bola iná vláda aj iná doba. Krátko nato Jančura označil premiéra Roberta Fica za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými vlakmi. Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sa pre neho stala firmou, ktorá ho za verejné peniaze pripravuje o tržby.

A pred pár dňami už po niekoľkýkrát varoval ministra dopravy Jána Počiatka, že ak nezakročí, v decembri svoje žlté expresy zruší.

Majiteľovi RegioJetu Radimpvo Jančurovi sa na Slovensku už nedarí podľa predstáv. Foto N - Tomáš Benedikovič
Majiteľovi RegioJetu Radimovi Jančurovi sa na Slovensku už nedarí podľa predstáv. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Nemôžeme úspešne podnikať v prostredí, kde nie sú rešpektované zákony a kde štátom vlastnený dopravca robí všetko pre to, aby nás z trhu vyštval,“ sťažuje sa Jančura.

Hoci on sám býva nezriedka napádaný za neférové správanie, ani kritici mu nemôžu uprieť jedno prvenstvo.

Vďaka RegioJetu sa na slovenskej železnici začalo prvýkrát reálne súperiť o zákazníka. A pokiaľ teraz svoje hrozby naplní, čo je stále veľmi otázne, konkurencia náhle skončí.

Vianočná dohoda s Figeľom

Zredukovať nezhody RegioJetu s vládou na bezplatné vlaky či odvetné reakcie ZSSK by však bolo príliš zjednodušujúce. Jeho slovenské plány sa totiž museli prepisovať už dávno pred nimi.

Pôvodným cieľom totiž neboli vlaky kategórie InterCity, aké dnes vypravuje do Košíc. RegioJet si vždy robil zálusk predovšetkým na dotované spoje.

Na Slovensku, ale i v Česku jazdí absolútna väčšina vlakov v takzvanom verejnom záujme. Ide o klasické rýchliky či osobné vlaky, ktorých prevádzku dotuje štát.

RegioJet si rád uťahoval zo ZSSK kvôli podmienkam, v akých vozí cestujúcich... v mnohých prípadoch oprávnene. Foto N - Radoslav Augustin.
RegioJet si rád uťahoval zo ZSSK pre podmienky, v akých vozí cestujúcich, v mnohých prípadoch oprávnene. Foto N – Radoslav Augustín.

Na Slovensku za ne dopravca inkasuje šesť až sedem eur za každý odjazdený kilometer, čo mu obvykle pokryje asi dve tretiny nákladov.

„Je to veľmi stabilné podnikanie. Spočítate si, koľko vyberiete na cestovnom, prirátate dotáciu a ste v zisku. Ak teda viete počítať,“ hovoril Jančura.

Takýto typ dopravy na Slovensku zabezpečuje tradične ZSSK. Krátko pred Novým rokom 2011 sa však jej monopol narušil – vtedajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH) kývol na ponuku RegioJetu a zveril mu osobné vlaky medzi Komárnom a Bratislavou.

„Bol som prvým ministrom, ktorý otvoril priestor pre vstup súkromného kapitálu na železnicu,“ komentoval to neskôr Figeľ.

Pred RegioJetom jazdili z Komárna dlhé roky československé motoráky radu 810. Foto – Wikipédia
Pred RegioJetom jazdili z Komárna dlhé roky československé motoráky radu 810. Foto – Wikipédia

Kritici jeho ministerstvu vyčítali, že tomuto rozhodnutiu nepredchádzala otvorená súťaž – úradníci v praxi posudzovali len návrh ZSSK a návrh RegioJetu, ktorý ponúkol o viac než euro nižšiu dotáciu na kilometer.

Výsledná dohoda bola k RegioJetu priateľská. Súkromník síce poberá nižšiu dotáciu na kilometer, lenže ministerstvo mu zároveň povolilo vypravovať podstatne viac spojov, než na trati pôvodne jazdilo.

Vďaka tomu štát RegioJetu ročne vypláca 7,2 milióna eur. Na druhej strane, s príchodom súkromníka výrazne ožila železnica na miestach, kde bola takmer na zavretie.

Najviac rušňovodičov RegioJetu jazdí na trase Komárno - Bratislava. Nasadzuje na nich prevažne motorové vlaky Talent, vyrábané firmou Bombardier. Foto - RegioJet
RegioJet na linke do Komárna nasadzuje prevažne motorové vlaky Talent, vyrábané firmou Bombardier. Súpravy má prenajaté od medzinárodných leasingových firiem. Foto – RegioJet

Ministerstvo dopravy dokonca súhlasilo s tým, že ak sa záujem cestujúcich bude stále zvyšovať, zaplatí RegioJetu obstaranie dvoch nových súprav.

Figeľ to obhajuje ako štandardný postup. Súkromný dopravca má mať podľa neho rovnaké postavenie ako štátna ZSSK, ktorá tiež berie dotácie na nové vlaky. „My sme týmto len zrovnoprávnili príležitosti dopravcov,“ dodal Figeľ.

Hriešne myšlienky

RegioJet mal v tom čase dôvod myslieť si, že Komárno – Bratislava nebude prvým projektom svojho druhu. Neoficiálne sa špekulovalo, že by štát mohol súkromníkom ponúknuť až desať percent svojich tratí.

„My sme k rozhovorom na túto tému otvorení,“ hovoril vtedy Figeľ.

Lenže prišli predčasné voľby a Figeľa vystriedal Ján Počiatek. Pod jeho vedením sa liberalizácia takmer zastavila.

Počiatkovi úradníci síce nedávno zverejnili predbežný oznam, že konkurencii ponúknu prevádzku rýchlikov medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Reálny výsledok je však v nedohľadne.

vlaky_infograf4-1024x506-1000x494
Súťaž by železnici medzi Banskou Bystricou a Bratislavou mohla prospieť, vlaky tu dnes prehrávajú s autami aj autobusmi. Grafika N

RegioJet sa teda rozhodol nečakať a podujal sa expandovať iným spôsobom. Vyhliadol si lukratívne trate, kde by sa mohlo dať jazdiť aj bez štátnych peňazí – teda len za tržby od cestujúcich.

„Keby prebiehali súťaže o dotované trate, nemáme hriešne myšlienky jazdiť niekde na komerčné riziko,“ poznamenal vlani Jančura.

V prvom slede sa RegioJet rozhodol rozšíriť svoju hlavnú českú linku Praha – Ostrava a potiahnuť ju až do Košíc. Hlavným počinom sa však stal vstup na exponovanú trať medzi Bratislavou a Košicami, ktorý oznámil na jar 2014.

Jeho vlaky kategórie InterCity mali zatieniť všetko, čo doteraz ZSSK ponúkala. „Táto trať predstavuje obrovskú dieru na trhu, verím, že veľmi rýchlo môžeme byť ziskoví,“ pochvaľoval si Jančura.

Biznis plán v troskách

Lenže prišli znovu voľby, tentoraz prezidentské. V nich navzdory očakávaniam prehral súčasný premiér Robert Fico. Krátko po nich prebehol snem vládnej strany Smer, kde Fico okrem iného oznámil zavedenie bezplatných vlakov pre študentov a dôchodcov.

Táto novinka začala platiť v polovici novembra, mesiac pred nástupom RegioJetu. „Nepočítali sme s tým, že pán Fico prehrá prezidentské voľby a vymyslí túto šialenú vec,“ sťažoval sa Jančura.

Stopercentné zľavy mali totiž platiť len vo vlakoch, ktoré jazdia v takzvanom verejnom záujme. Komerčných expresov InterCity sa týkať nemali.

RegioJet tým podľa svojich slov prišiel o veľkú časť potenciálnych klientov. „Ocitli sme sa totiž v situácii, keď polovica slovenskej populácie môže jazdiť zadarmo, tá s nami nikdy nepôjde,“ povedal Jančura.

RegioJet dúfal, že štátneho dopravcu preválcuje cenami stewardkami, bezplatnými nápojmi a cenami od deväť eur. Napriek tomu však mieri do straty. Foto - TASR
RegioJet dúfal, že štátneho dopravcu prevalcuje stevardkami, bezplatnými nápojmi a cenami od deväť eur. Napriek tomu však mieri do straty. Foto – TASR

Do toho navyše prišlo rozhodnutie ZSSK pustiť sa s RegioJetom do súboja o zákazníka. Vo svojich vlastných expresoch InterCity zaviedla nižšie ceny lístkov a ponúkla nové služby pre náročnejších pasažierov.

„Nasadzujeme ťažké zbrane,“ hlásil šéf ZSSK Pavol Gábor.

Ani euro za zľavy

RegioJet spočiatku dúfal, že ministerstvo dopravy pristúpi aspoň na kompromis – požadoval, aby mu štát zaplatil aspoň poskytovanie polovičných zliav pre študentov, ako je to bežné v Česku.

Mesačne malo ísť o zhruba päťdesiattisíc eur. „Potrebujeme aspoň nejaký príspevok,“ hovoril na jar Jančura.

Ministerstvo však jeho požiadavky odmietlo. A neustúpila mu ani ZSSK, od ktorej žiadal, aby vo vlakoch InterCity prestala podstreľovať ceny. Štátny dopravca síce v apríli stiahol časť svojich expresov, ale ceny sa nijako neupravili.

„Požiadavky RegioJetu sú absurdné, my nie sme tým, kto rozpútal cenovú vojnu,“ argumentuje ZSSK.

ZSSK pri príchode RegioJetu zaviedla vo vlakoch InterCity prémiovú triedu 1 plus, kde má cestujúci v cene lístka aj trojchodové menu. Foto - ZSSK
ZSSK pri príchode RegioJetu zaviedla vo vlakoch InterCity prémiovú triedu 1 plus, kde má cestujúci v cene lístka aj trojchodové menu. Foto – ZSSK

RegioJet sa preto začal pripravovať na právne ťahanice. Cenovú politiku ZSSK napadol na Protimonopolnom úrade. „Používa dotácie na to, aby umelo znižovala ceny v stratových IC vlakoch a tým nás vytlačila z trhu,“ tvrdí RegioJet.

A pri stopercentných zľavách začal hroziť tým, že ich nechá prešetriť Európskou komisiou. „Tento scenár je v hre. Dúfame však, že sa k tomuto kroku nebudeme musieť uchýliť,“ hovoril pred časom Jančura.

Hra nervov

Lenže výsledok ťahaníc by bol veľmi zdĺhavý a hlavne neistý. Napríklad pri bezplatných vlakoch ministerstvo argumentuje tým, že ku všetkým dopravcom pristupuje rovnako.

„Aj RegioJet má nárok na preplácanie stopercentných zliav, ale len na trati Komárno – Bratislava, kde jazdí vo verejnom záujme,“ uvádza ministerstvo.

RegioJet sa preto uchýlil v k poslednému kroku – pred pár dňami vyzval Počiatka, aby aspoň nariadil ZSSK zvýšiť ceny vo vlakoch InterCity, prípadne aby ich rovno zrušil. Inak svoju exponovanú linku do Košíc v polovici decembra uzavrie.

„Celá zodpovednosť padá na plecia ministra dopravy,“ hovorí Jančura.

RegioJet zrejme hrá na to, že Počiatek pár mesiacov pred voľbami nedovolí, aby na slovenskej trati skončila konkurencia, z ktorej doteraz ťažili primárne cestujúci. To by len dodalo muníciu opozičným politikom, ktorí by preto mohli vládu kritizovať.

Minister Ján Počiatek má byť tým, kto má podľa RegioJetu zasiahnuť. Foto - TASR
Minister Ján Počiatek má byť tým, kto má podľa RegioJetu zasiahnuť. Foto – TASR

Ministerstvo vo svojej reakcii už Jančuru stihlo obviniť, že sa nechal zatiahnuť do predvolebnej kampane. Zatiaľ si však ponecháva priestor aj na prípadný ústup.

„My sa budeme rozhodovať na základe odborných argumentov, a nie politických tlakov. Zmeny v nastavení IC vlakov sa urobili naposledy na jar tohto roku a aktuálne čakáme na výsledky týchto opatrení,“ odpovedalo bez ďalších podrobností Počiatkovo ministerstvo.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

V Bratislavskom kraji sa od pondelka obnovuje regionálna doprava, linky autobusovej dopravy budú už premávať podľa cestovných poriadkov platných pre školský rok. Pre cestujúcich naďalej platí povinnosť nosiť respirátor.

„Uvoľňovanie protipandemických opatrení však posledné dni prinieslo na cesty desaťtisíce áut a dlhé kolóny, od ktorých sme si už odvykli. Preto je veľmi dôležité, aby sme čo najviac využívali verejnú dopravu,“ skonštatoval predseda samosprávneho kraja Juraj Droba. (tasr)

Vo februári sa na Slovensku ubytovalo v hoteloch a penziónoch len 29-tisíc ľudí, pred rokom to bolo takmer pol milióna. Medziročný prepad tak dosiahol 94 %. Návštevníci boli takmer výlučne zo Slovenska, prichádzali za výkonom práce, do kúpeľov alebo zdravotníckych zariadení.

Oproti januáru sa však návštevnosť zvýšila o desať percent. Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,9 na 4,6 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.

Najviac domácich turistov navštívilo vo februári Žilinský  (4 900 osôb) a Bratislavský kraj (4 300 osôb), najvyššie nárasty boli v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Informácie Štaistického úradu SR zverejnila agentúra TASR.

Cena bitcoinu klesla pod 50-tisíc dolárov, minulý týždeň bola na maxime blízko 65-tisíc dolárov. K zníženiu prispeli špekulácie, že plán USA zvýšiť daň z kapitálových výnosov bude viesť k obmedzeniu investícií do digitálnych aktív.

Okolo 8.00 sa bitcoin podľa obchodnej platformy CoinDesk predával za 49 600 dolárov. Za posledných 24 hodín strácal okolo 9 %, pod 50-tisíc dolárov klesol prvý raz od 8. marca.

Časť obchodníkov a analytikov predpokladá, že pokles ceny bitcoinu je prechodný. Poukazujú na to, že digitálne meny sú medzi drobnými aj inštitucionálnymi investormi čoraz viac vnímané ako legitímne investície.

Minulý týždeň záujem o bitcoin podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. (čtk, reuters)

Ceny prenájmov v prvom štvrťroku ďalej klesali, a to prakticky vo všetkých regiónoch, ukazujú dáta portálu Nehnuteľnosti.sk. Trend zrejme súvisí so zavretými školami, s chýbajúcimi turistami a v regiónoch možno za poklesom cien hľadať i nevydarenú lyžiarsku sezónu.

„Pri dvojizbových bytoch vidíme jasný celoslovenský trend, z ktorého sa vymyká len špecifické košické Staré Mesto,“ podotkol analytik portálu Michal Pružinský s tým, že tam nájmy v prvom kvartáli tohto roka oproti záveru vlaňajška, naopak, narástli o 2,4 %.

Jemný nárast badať aj v Banskej Bystrici (o 1,2 %), čo však analytik považuje skôr za stagnáciu.

V hlavnom meste klesali ceny nájmov dvojizbových bytov od troch percent v okrese Bratislava 1, po 8,4 % v piatom bratislavskom okrese. V Košiciach lacneli nájmy okrem Starého Mesta od 0,2 % po 6,5 %. V Nitre poklesli ceny o štyri percentá, v Prešove o dve, v Trenčíne o 3,3 %, v Trnave o dve percentá a v Žiline o 1,5 %.

Poklesu cien však ešte stále odolávajú garsónky a jednoizbové byty, ktorých je vo všetkých regiónoch nedostatok a tvoria len pätinu z objemu všetkých bytov na prenájom. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Konečne dobré správy, hutníci idú už naplno a štartujú celú ekonomiku

  • Volkswagen potvrdil, že situáciu s čipmi je kritická a musí začať odstavovať linky
  • Gastrobiznis sa pripravuje na druhý krok k otvoreniu, vyhláška však opäť príde neskoro
  • Penta vycúvala z prvého mediálneho biznisu, predala podiel v Petit Presse

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať