Denník N

Maďarská cesta úzkeho spojenectva s Ruskom je nebezpečná. Berme si príklad z Litvy a Poľska

Poľský premiér Mateusz Morawiecki reční v priestoroch plynovodu v poľskej obci Rembelszczyzna v stredu 27. apríla 2022. Foto - TASR/AP
Poľský premiér Mateusz Morawiecki reční v priestoroch plynovodu v poľskej obci Rembelszczyzna v stredu 27. apríla 2022. Foto – TASR/AP

V týchto dňoch si pripomíname tretie „výročie“, čo boli na niekoľko týždňov úplne paralyzované dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba do Európy. Dôvodom bol vysoký výskyt organických chloridov v rope, ktoré sa tam dostali pri ťažbe na povolžských ropných poliach, ktoré sú už v nezvratnom útlme. Na udržanie ich produkcie sa tamojší ruskí naftári nerozpakovali používať napriek zákazom aj tieto nebezpečné látky, ktoré sú veľkým ohrozením pre technologické zariadenia rafinérií. Našťastie prví na to prišli Bielorusi, vďaka čomu neboli poškodené rafinérie v našom regióne vrátane Slovnaftu.

Slovensko spolu s Maďarskom má teraz dostať výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy, lebo rafinérie vlastnené maďarskou skupinou MOL – teda aj Slovnaft – nevedia doteraz technologicky bezpečne a efektívne prepracovať iné ropné zmesi, ako je tá, ktorá tečie v Družbe.

To znamená, že ani spomínaný závažný incident nezmobilizoval manažmenty MOL-u a Slovnaftu, aby za tie tri roky investovali do úpravy technológie tak, aby to umožnilo diverzifikáciu nákupu ropy.

Pričom je k dispozícii dostatočná, bezpečná a osvedčená alternatívna logistická trasa v podobe ropovodu Adria, ktorý je pripravený okamžite prepravovať ropu z tankerov cez chorvátsky terminál Omišajľ. Oficiálna pozícia slovenskej vlády a energetická bezpečnosť krajiny sa tak stala rukojemníkom zlých rozhodnutí pološtátneho MOL-u a jeho bratislavskej dcéry.

Stále bez prístupu k LNG terminálom v Balte

Keď sa zase obrátime na plynárenstvo, prvý májový deň bol uvedený do prevádzky nový, strategicky dôležitý prepojovací plynovod medzi Poľskom a Litvou. Jeho výstavbu financovali aj zdroje EÚ. Tento plynovod je výsledkom niekoľkoročnej premyslenej stratégie oboch krajín smerujúcej k jednému cieľu: úplne sa stať nezávislými od dodávok plynu z Ruska.

Tento cieľ si Varšava aj Vilnius stanovili po plynovej kríze v januári 2009, keď Rusko na vyše dva týždne uprostred zimných mrazov zastavilo úplne dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy.

Paradoxne tieto dve krajiny neboli vtedy – na rozdiel od Slovenska – výrazne postihnuté, lebo dodávky plynu z Ruska k nim smerovali takmer výlučne inými trasami mimo Ukrajiny. Avšak aj následný vojenský útok Putinovho Ruska na Ukrajinu v roku 2014 a anexia Krymu presvedčili Poliakov aj Litovčanov, že musia

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Firmy

Richard Sulík

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie