Cenový strop v Maďarsku: ako komunikačný prostriedok funguje, ale čerpacie stanice priviedol do bezvýchodiskovej situácie

Magyar verzió itt.

Zmrazenie cien pohonných hmôt v Maďarsku, ktoré sa malo skončiť túto nedeľu 15. mája, pokračuje. Ešte 27. apríla premiér Viktor Orbán oznámil, že ho vláda predĺži spoločne so zastropovaním cien vybraných potravín do prvého júla.

Ceny benzínu a nafty zastropovali ešte 15. novembra na 480 forintoch (v čase vzniku tohto textu to bolo 1,27 eura). Potom vo februári toto opatrenie predĺžili o ďalšie tri mesiace. Zmrazenie cien siedmich vybraných potravín malo trvať do prvého mája.

Reguláciou cien potravín reagovala vláda na čoraz väčšiu infláciu, ktorú v roku 2021 a začiatkom roka 2022 spôsobil predovšetkým covid-19, od konca februára už ide aj o ekonomický vplyv vojny na Ukrajine.

Z tohto článku sa okrem iného dozviete:

• či môže cenový strop zmierniť infláciu,
• ako reagovali na cenový strop predajne potravín,
• aký vplyv mal na malé čerpacie stanice,
• prečo je toto opatrenie napriek všetkému medzi ľuďmi populárne,
• akým výzvam bude čeliť maďarská vláda, keď sa vráti k trhovým cenám.

V otázke, či mal cenový strop vplyv na infláciu, sa názory rozchádzajú. Podľa podporovateľov vlády jednoznačne áno.

Márton Nagy, bývalý viceguvernér Maďarskej národnej banky a hlavný ekonomický poradca premiéra Orbána, sa ešte v januári pre denník Világgazdaság (Svetové hospodárstvo) vyjadril, že zmrazenie cien pohonných hmôt, zníženie režijných nákladov (roky trvajúce zmrazenie cien bytových energií) o 1-1,5 percentného bodu a cenový strop pre potraviny tlačia dole infláciu o ďalší 0,5-1 percentný bod.

A teda opatrenia vlády proti inflácii môžu zmierniť nárast cien hoci aj o 2-2,5 percentuálneho bodu.

Podľa kritikov vlády vrátane ekonómov však samotný cenový strop na potraviny na infláciu nemá takmer žiadny vplyv.

Namiesto produktov s fixnou cenou zdraželi iné

Na základe marcových údajov vieme, že potraviny zdraželi oveľa viac, ako bola priemerná inflácia, hovorí pre portál Napunk bývalý guvernér Maďarskej národnej banky a univerzitný profesor Péter Ákos Bod.

V marci dosiahla inflácia 8,5 percenta, cena potravín bola však o 13 percent vyššia ako pred rokom.

Péter Ákos Bod predpokladá, že každý – od malého obchodíka na rohu až po veľké obchodné reťazce – si vytvára cenovú politiku tak, aby si vykompenzoval straty, ktoré utrpel na vybraných produktoch. „Zvýšia cenu syra alebo balenej kávy a zákazníci zvyčajne zúria. Ale v konečnom dôsledku vedia, že je inflácia,” vraví ekonóm, hoci zdôrazňuje, že bez relevantných údajov ide len o hypotézu.

Cenový strop v Maďarsku navyše viedol k tomu, že ľudia jednotlivé potraviny rýchlo vykúpili. Dokonca produkty s fixnými cenami kupovali viac nielen zákazníci. Maloobchody zistili, že sa im viac oplatí, keď nebudú produkty kupovať od veľkoobchodníkov, aby ich potom museli predávať lacnejšie, ale ak si ich aj oni kúpia za regulovanú cenu v inom obchode.

Výsledkom bolo, že na mnohých miestach zaviedli na regulované produkty množstevné obmedzenia.

Tankovacia turistika prekvitá

V oveľa ťažšej situácii ako obchody s potravinami sú čerpacie stanice, a to najmä tie, ktoré fungujú ako malé rodinné podniky. Podobne ako v prípade potravín, aj pri cenovom strope pohonných hmôt vláda určila, že čerpacie stanice nemôžu predávať za inú cenu, než nariadila vláda.

V praxi teda musia byť v prevádzke so stratou alebo môžu zavrieť. Lenže v tomto prípade sa cenový strop týka produktu, ktorý predstavuje ich hlavný zdroj príjmu. To znamená, že stratu, ktorú im to spôsobuje, nevedia kompenzovať zdvihnutím cien iných produktov.

Pod obzvlášť veľkým tlakom sa ocitli čerpacie stanice blízko slovensko-maďarských hraníc.

Pre slabý forint chodia Maďari žijúci na Slovensku, ako aj samotní Slováci už roky do Maďarska tankovať a nakupovať. Cenový strop pohonných hmôt tankovaciu turistiku len stupňuje: pumpári blízko hraníc sa sťažujú, že s húfne prichádzajúcimi vodičmi zo Slovenska pravidelne vznikajú konflikty, pretože tí nechcú akceptovať, že môžu natankovať len obmedzené množstvo pohonných hmôt.

Pumpári totiž nedokážu prispôsobiť ponuku dopytu, ktorý vzniká pre mimoriadne priaznivé ceny: tých, ktorí chcú natankovať väčšie množstvo lacnejších pohonných hmôt, sa snažia držať na uzde zavedením limitov: na mnohých miestach môžu natankovať z pohonných hmôt s fixnou cenou len 10 alebo 20 litrov.

Čerpacie stanice sa dostali do takej ťažkej situácie, že bola nútená zasiahnuť aj vláda. Pred voľbami vydala nariadenie, podľa ktorého bude malé čerpacie stanice podporovať sumou 20 forintov (približne 5 centov) na každý liter. Čerpacie stanice nemusia platiť odvody za štyroch zamestnancov a malé benzínky môžu využiť úverové moratórium (teda môžu prerušiť splácanie pôžičky) a sú povinné obslúžiť len vozidlá do 3,5 tony. Hoci podanie žiadosti je pomerne komplikované, všetky oprávnené benzínky o podporu požiadali.

Vláda ešte predtým zmrazila aj veľkoobchodné ceny pohonných hmôt, malé benzínky tak, ak aj nezarobia, aspoň nemusia kupovať pohonné hmoty za vyššiu cenu, ako ich predávajú.

Malé čerpacie stanice pôjdu aj do Štrasburgu

Táto podpora však nepredstavuje pre pumpárov skutočnú pomoc. Ich strata na jeden liter je oveľa vyššia, než aby sa dala pokryť podporou vo výške 20 forintov. Približne 50 čerpacích staníc sa preto obrátilo na ústavný súd a podali žalobu na Maďarsko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Cenový strop pohonných hmôt totiž porušuje vlastnícke právo a právo na podnikanie, uvádza pre portál Napunk advokát a ústavný právnik Dániel Karsai, ktorý zastupuje čerpacie stanice pred ústavným súdom a aj v Štrasburgu.

„Súčasťou vlastníckeho práva je takzvané legitímne očakávanie/jogos váromány. Ak niekto prevádzkuje obchodný podnik, nech už je to benzínka, kadernícky salón alebo advokátska kancelária, v rámci racionality má legitímne očakávanie zisku,“ vysvetľuje advokát. Toto sa úplne zaseklo. A vláda neposkytuje čerpacím staniciam pomoc, ktorá by za niečo stála, v neprimeranej miere ich necháva znášať náklady boja proti zvyšovaniu cien pohonných hmôt. A to všetko trvá už pol roka,“ poukazuje Karsai.

Advokát aj samotní zainteresovaní zdôrazňujú, že súčasná energetická kríza je proces v globálnej ekonomike, za ktorý nikto nemôže, ani vláda, ani opozícia, ale ani pumpári. Problém však spôsobuje to, že vláda počas riešenia tejto krízy kladie na plecia pumpárov neúmerne ťažké bremeno – v porovnaní s ekonomickým bodom zvratu (break even point) stratia na každom litri 44 forintov (približne 12 centov).

Medzi spoločnosťami, ktoré zastupuje Karsai, sú malé rodinné podniky, ktoré prevádzkujú jedinú benzínku, ale aj väčšie firmy s niekoľkými benzínkami. Počas uplynulých šiestich mesiacov utrpeli už miliónové či dokonca desaťmiliónové straty vo forintoch (teda od niekoľko tisíc po desaťtisíce eur) a balansujú na hranici zániku.

Štát však pomoc naťahuje, respektíve ju neposkytuje a to, že benzínky musia znášať nepomerne veľké bremeno, porušuje aj základné práva. Na základe tohto zažalovali pumpári štát a Karsai by chcel dosiahnuť, aby boli odškodnení za straty, ktoré utrpeli.

Z politického hľadiska to dáva zmysel

Protiinflačné opatrenia v Maďarsku sú napriek tomu pomerne populárne. „Ak je aj cenový strop z ekonomického hľadiska spochybniteľný, z politického hľadiska to bol zo strany vlády rozumný krok,” povedal portálu Napunk politológ a riaditeľ výskumného centra 21 Kutatóközpont Dániel Róna.

Róna si myslí, že cenový strop ovplyvnil voličov aj počas predvolebnej kampane.

„Nikto si nemyslel, že týmto je problém definitívne vyriešený, no mnohí cítili, že vláda sa pokúša pomôcť, hoci tá pomoc ani nie je veľká a nie je ani veľmi udržateľná,“ hovorí politológ. Pripomína, že alternatívu na riešenie inflácie nedokázala vymyslieť ani opozícia. Jej nápady – zníženie DPH potravín alebo spotrebnej dane za pohonné hmoty – sa vyčerpali v niekoľkých statusoch na Facebooku, kým cenový strop na potraviny a pohonné hmoty omieľali médiá celé týždne, vraví Róna.

Podľa politológa ocenili mnohí voliči, najmä tí nerozhodnutí, s nižším vzdelaním či nižším príjmom, že vláda sa snaží niečo robiť a s cenovým stropom niečo aj dosiahla. Aj keď skutočný ekonomický vplyv to nemá.

Dokedy to bude trvať?

Vláda predĺžila cenový strop na potraviny prvýkrát, no na pohonné hmoty už po druhý raz. Tentoraz označila za dôvod opatrenia vojny na Ukrajine. Nedá sa určiť, dokedy bude trvať vojna prebiehajúca v susedstve, ceny stanovené vládou však dlhodobo nie sú udržateľné.

Návrat k trhovým cenám môže byť napriek tomu problematický. Keď vláda cenový strop zruší a ceny vybraných produktov budú oveľa vyššie, ako boli 15. októbra, môže to priniesť šokujúce zdražovanie. A to citeľne zasiahne predovšetkým tých, ktorí majú nižší príjem.

To isté platí aj v prípade pohonných hmôt – ak bude trhová cena oveľa vyššia ako zafixovaná cena 480 forintov za liter, návrat k trhovým cenám môže byť pre zákazníkov veľmi bolestivý.

Vláda musí vymyslieť nielen to, čo si počať s čerpacími stanicami, ktoré sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii, ale musí vymyslieť aj spôsob, ako sa vrátiť k trhovým cenám bez toho, aby to sprevádzali vlny rozhorčenia. Samozrejme, veľa závisí aj od toho, či sa vojna na Ukrajine do 1. júla skončí.