Americký senát zacielil na stablecoiny

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V apríli predložil americký republikánsky senátor Patrick Toomey (člen vplyvného výboru pre bankovníctvo) návrh zákona o regulácii stablecoinov slúžiacich na platobný styk. Čo sú stablecoiny, načo sú dobré a prečo ich chcú americkí senátori regulovať?

Stablecoin je jedna z viacerých foriem kryptomien. Stablecoiny sa takisto ako bitcoin „ťažia“ a obchodujú na blockchainovej platforme, ale ich ceny sú na rozdiel od bitcoinu omnoho stabilnejšie. Cena stablecoinu je naviazaná na nejaké podkladové aktívum. Vo veľkej väčšine je to americký dolár, ale sú aj stablecoiny naviazané na iné svetové meny či zlato. Existujú aj stablecoiny naviazané na cenu koša iných stablecoinov, ale dokonca aj také, ktorých cenu vytvára nejaký prešpekulovaný algoritmus. Predmetom regulácie a tohto príspevku však budú len stablecoiny naviazané na svetové meny a používané na platobný styk.

Do bitcoinu vkladajú ľudia peniaze zo špekulatívnych dôvodov. Dúfajú, že zarobia na náraste jeho ceny. Cena stablecoinu je však zafixovaná na cenu podkladového aktíva (najčastejšie dolára) a priestor na cenovú špekuláciu je malý. Finančný biznis však nie je o výnosoch a stratách (tie znášajú investori), ale najmä a predovšetkým o poplatkoch. Poskytovateľ finančných služieb (banka, poisťovňa, obchodník s cennými papiermi či kryptomenami) žije z poplatkov klientov. Čím viac služieb klient využíva, tým viac poplatkov zaplatí.

Platobný styk (zaslanie peňazí z účtu A na účet B) je úplne najčastejšou finančnou službou. Sú situácie, keď je poslanie peňazí relatívne nákladné a pomalé. Predstavme si, že slovenská firma dováža spotrebnú elektroniku z Číny. Čínsky výrobca zas dováža časť súčiastok z Vietnamu, Indie a Japonska. Slovenská firma zaplatí faktúru čínskemu výrobcovi a ten zas zaplatí faktúry svojim subdodávateľom. Reťaz faktúr prebieha od slovenského účtu v eurách cez čínsky účet v jüanoch až po účty vo vietnamských dongoch, indických rupiách a japonských jenoch. V každom článku reťaze sa účtujú transakčné poplatky a aj poplatky za menovú konverziu. Zúčtovanie platieb navyše netrvá sekundy, ale celé dni. Vzniká tak priestor na kurzové rozdiely oproti predpokladanej cene meny. Všetky tieto náklady sa nejakým spôsobom premietnu aj do finálnej ceny výrobku, ktorú platí zákazník.

Ide len o zlomok konečnej ceny výrobku. Ale pri gigantickom objeme medzinárodných platieb je poplatkový biznis veľmi zaujímavý. Žijú z neho známe kartové spoločnosti, ako napríklad Visa. Ak sa však poplatky budú posielať cez kryptomeny, transakcie môžu byť nielen rýchlejšie, ale aj oveľa lacnejšie. Firma, ktorá obchoduje s partnermi z celého sveta, nemusí zakladať desiatky účtov v rôznych menách. Stačí, ak si u emitenta stablecoinov založí účty v príslušných menách, a partnerom môže platiť priamo zo svojej krypto peňaženky. Na platobný styk sa využíva aj bitcoin. Má však veľa nevýhod. Tou hlavnou je vysoká volatilita jeho ceny. Bitcoinový algoritmus je navyše nastavený tak, že overenie transakcie je energeticky náročné a celý systém má limitovanú priepustnosť. Transakcie v stablecoinoch sú prakticky okamžité, energeticky úspornejšie a hlavne pri nich nevzniká riziko cenovej zmeny počas transakcie. Toľko teória. Aká je prax?

Jedna zo základných viet ekonómie znie, že „neexistuje obed zadarmo“. Hoci sú platby cez stablecoiny v porovnaní s bankovým stykom omnoho lacnejšie, majú aj pár nevýhod. Bankový biznis musí zaplatiť aj náklady za služby, ktoré stablecoiny neposkytujú. Napríklad poistenie proti bankrotu alebo krádeži. Ak banka skrachuje, klienti dostanú náhradu z fondu na ochranu bankových vkladov (v štátoch Európskej únie zvyčajne do 100-tisíc eur). Ak vám internetový pirát ukradne peniaze z kryptomenového účtu, získate len cenné vedomosti o rizikách kryptomien.

Amerických regulátorov však trápia váženejšie problémy ako obyčajné internetové pirátstvo. Vynárajú sa otázky o stabilite finančného systému. Keď klasická banka ponúka výmenu eur za doláre, musí mať dostatočnú zásobu dolárov v likvidnej podobe. Stablecoin v hodnote jedného dolára sa musí konvertovať do dolára za jeho aktuálnu hodnotu a v čo najkratšom čase. Aby sa tak stalo, mal by emitent stablecoinu držať v rezerve dostatočnú zásobu dolárov. Tým sa stablecoiny de facto podobajú fondom peňažného trhu alebo bankovým vkladom.

Objem finančných prostriedkov naakumulovaných v stablecoinoch je relatívne malý. Celková trhová kapitalizácia činila v apríli len asi 180 miliárd dolárov, t. j. štvrtinu kapitalizácie bitcoinu (a približne dvojnásobok hrubého domáceho produktu Slovenska). Na trhu sa obchodujú desiatky stablecoinov, no dve tretiny objemu zaberajú dve najväčšie: tether s trhovou kapitalizáciu 80 miliárd dolárov a USD coin s kapitalizáciou 42 miliárd. Dôležitá je však pozícia stablecoinov vo finančnom systéme. Ak by na trhu došlo k panike, investori by sa masívne začali zbavovať stablecoinov a žiadať ich výmenu za podkladovú menu (najmä dolár). Emitent stablecoinov by musel začať vyplácať veľké množstvá likvidných dolárov. To je tá istá situácia ako útok na banku a panické vyberanie vkladov.

Nápadne by sa to podobalo na rok 2008 a krach banky Lehman Brothers, ktorý odštartoval veľkú finančnú krízu. Aj vtedy bol bezprostredným spúšťačom krízy akútny nedostatok likvidity na finančných trhoch. Rozumieme teda, prečo sa americkí senátori pozerajú na stablecoiny s podozrením. Spomienky na rok 2008 sú veľmi nepríjemné. Obavy regulátorov z neriadeného používania stablecoinov sa naplno prejavili, keď chcel Mark Zuckerberg včleniť do Facebooku vlastný stablecoin (facebookovú libru, resp. jej metamorfózu diem). Kombinácia najsilnejšieho sociálneho média a anonymného súkromného platobného systému sa im zdala toxická. Americký kongres si Zuckerberga vypočul a facebookovú libru odpísal.

Senátor Toomey argumentuje, že finančné inovácie sú skvelá vec. Musia však spĺňať minimálne bezpečnostné štandardy. Ak niekto ponúka služby podobné bankám alebo kolektívnemu investovaniu, potom musí podliehať podobnej regulácii ako banky alebo podielové fondy. Najmä čo sa týka poistenia vkladu, dostatočnej zásoby likvidných podkladových aktív a zasielania informácií klientom a regulátorom. Tether napríklad tvrdil, že 100 % jeho stablecoinov je krytých likvidnými dolármi. Ukázalo sa, že to tak nebolo. Od americkej Komisie pre obchod s komoditami a futuritami dostal pokutu 41 miliónov dolárov. Teraz vraj seká dobrotu a celých 100 % hodnoty stablecoinov je krytých dolármi. Navyše ak majú byť stablecoiny anonymným aktívom, musí sa zaručiť, že nebudú slúžiť na obchádzanie tradičného bankového systému, vyhýbanie sa sankciám, plateniu daní, pranie špinavých peňazí a iné kriminálne aktivity.

A nakoniec: prezident a Kongres USA sa stále nerozhodli, či a kedy zavedú digitálny dolár. V platobnom styku by to bola finančná revolúcia. Ak to však urobia neskoro, priestor na rýchly a lacný platobný styk obsadia stablecoinoví konkurenti z privátneho sektora.