Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mladých IT-čkárov podporili aj šéf Accenture a spolumajiteľ Esetu, čaká sa aj na Kisku

Ministerstvo financií, ktoré riadi informatizáciu, signatárom výzvy slovensko.digital odkazuje, že klopú na otvorené dvere.

it_WEB

Pre zväčšenie obrázka naň kliknite. Zdroj: slovensko.digital 

Partia ľudí prevažne z IT sektora sa už nevládala len pozerať na stav verejných IT zákaziek a dala dokopy niekoľko pravidiel, ako by mal štát robiť IT služby, aby z nich ľudia mali aj nejaký úžitok. Ak má napríklad čerstvá mamička nárok na príspevok na dieťa, tak ho má dostať bez toho, aby musela oň žiadať. Úrady by si mali informáciu posunúť samy.

Peňazí je dosť

Michal Truban z Websupportu, IT konzultant Ján Suchal a desiatky ďalších signatárov výzvy slovensko.digital hneď v úvode vysvetľujú, že peňazí je na Slovensku na elektronickú správu dosť. Za posledných približne päť rokov sa na ňu minulo najmenej 900 miliónov eur.

Výsledok? Ľudia stále musia chodiť na úrady a len minimum vecí dokážu vybaviť elektronicky. Aj to len tí zdatnejší.

Signatári výzvy vedia, že jedno programovacie obdobie eurofondov sa práve končí, a tlačia už len na to, aby sa v nových tendroch neopakovali staré chyby. Nenavrhujú ani spochybňovať servisné zmluvy k eurofondovým kontraktom, hoci tie by mali stáť v najbližších rokoch približne pol miliardy eur.

Dôležité je podľa nich sústrediť sa na nové tendre, ktoré sa ešte len otvárajú.

Boja sa prezradiť svoje meno

Výzva slovensko.digital je zverejnená na webe a počet jej signatárov stúpa. Zo známych mien šéfov väčších IT firiem je však pod ňou okrem Trubana podpísaný len šéf Accenture Peter Škodný či spolumajiteľ Esetu Anton Zajac. Accenture pre korupciu už roky otvorene ignoruje verejné zákazky, Eset je zasa firma špecializujúca sa na úzky segment, ktorej tržby od zákazníkov zo Slovenska sú zanedbateľné.

Medzi signatármi nie je ani jeden významný dodávateľ štátu, no podľa Trubana viacerí z nich podporili výzvu anonymne. „Viacerí ľudia nám vyjadrili sympatie, ale boja sa o svoju prácu, prípadne nechcú mať konflikt záujmov – svoje meno preto zverejniť nechceli,“ vysvetľuje Truban.

Očakáva sa, že výzvu minimálne nepriamo podporí aj prezident Andrej Kiska. Ten na nedávnej návšteve Estónska a Fínska dal najavo, že sa chce angažovať v elektronizácii verejnej správy. K téme by mal Kiska vystúpiť pred IT odborníkmi už v utorok na konferencii ITAPA v Bratislave.

Diskutovať už na začiatku

Signatári výzvy majú jasno minimálne v tom, odkiaľ začať. O každom nápade na investíciu treba najprv riadne verejne debatovať.

Napríklad keď si minister dopravy Ján Počiatek zmyslí, že chce takzvaný atlas pasívnej infraštruktúry, mal by najprv vysvetliť, načo ho potrebuje, vypočuť si oponentov a návrhy iných riešení.

„Netreba zmeniť zákony, ale prístup. Úplne kľúčové je nastavenie cieľov, čo IT výdavkami chceme dosiahnuť a aké sú alternatívne formy dosiahnutia cieľov,“ hovorí Gabriel Šípoš z Transparency International, ktorý takisto výzvu podpísal.

Ak sa už nejaký nápad ukáže ako dobrý, malo by nasledovať verejné alfa-testovanie projektov a prototypov. Potom treba všetko poriadne prepočítať a umožniť aj menším firmám, aby sa zapojili do zákaziek, radia autori výzvy.

Dôležitá je potom kontrola a meranie prínosu. Signatári výzvy si vedia predstaviť, že by sa do toho aktívnejšie zapojil Najvyšší kontrolný úrad a Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.

„Z Veľkej trojky (zdravotníctvo, doprava, IT) vieme najmenej o tom treťom. Pomoc týchto chlapcov a dievčat budeme potrebovať,“ napísal na Facebooku v reakcii na výzvu slovensko.digital šéf IFP Martin Filko.

Kažimír: Klopú na otvorené dvere

Posledný pokus zlepšiť IT tendre organizoval Ivan Mikloš ešte za vlády Radičovej. Desatoro pre IT tendre hovorilo napríklad o tom, aby bolo vo verejnom obstarávaní viac konkurencie a aby bolo jasné, kto sú subdodávatelia. Ďalej to, aby sa obmedzilo dodatkovanie zmlúv a ujasnili sa licenčné vzťahy.

Ficova vláda IT desatoro nezrušila, ale prestala sa ním riadiť.

Exminister financií Ivan Mikloš hovorí, že problém nie je iba na strane odberateľa, ale aj dodávateľa. „IT firmy sa na tom aktívne podieľali, fungovali na nezmyselnom predražovaní a zneužívali informačnú asymetriu. Predávajú veci, v ktorých sa málokto vyzná, a zneužívajú to,“ hovorí Mikloš.

Bez toho, aby si výzvu IT odborníkov všimli aj politici, teda najmä vládny Smer, sa však veľa nezmení. „Toto je apolitická a odborná výzva odbornej IT verejnosti. Ak sa niektorá strana k tejto výzve chce prihlásiť, iba to vítame,“ hovorí Michal Truban.

Ministerstvo financií, ktoré je gestorom informatizácie, tvrdí, že štát v oblasti eGovernmentu a IT projektov dlhodobo spolupracuje s odbornou verejnosťou. „Z tohto hľadiska je terajšiu výzvu slovensko.digital možné vnímať, obrazne povedané, ako ‚klopanie na otvorené dvere‘,“ napísalo ministerstvo v inak pomerne rozsiahlom stanovisku.

Ministerstvo vnútra, ktoré vedie Robert Kaliňák, vymenovalo všetkých 13 projektov, ktoré urobilo z OPIS-u. „Nazdávame sa, že základy sú položené kvalitne a pevne,“ uviedlo.

Počiatkovo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa k výzve odmietlo vyjadriť.

Chcú vedieť, či budú apolitickí

O reakciu na výzvu slovensko.digital sme požiadali aj viaceré IT firmy, ktoré sú tradičným dodávateľom štátu. IBM, Ditec, Softec, Anect, Ness vôbec neodpovedali.

Z oslovených zareagovala len firma z portfólia podnikateľa Jozefa Brhela Sevitech: „Je to veľmi dobrá aktivita a plne ju podporujeme. Aj keď ide o všeobecný prejav a výzva je len v počiatkoch, očakávame, že signatári výzvy budú postupne formulovať konkrétne a merateľné ciele, aby sa z výzvy nestali politické, všeobecné formulácie. Súčasne očakávame, že aj jednotlivé realizačné aktivity výzvy budú apolitické.“

Anton Zajac, jeden zo signatárov výzvy slovensko.digital, je 8,5-percentný akcionár Denníka N.

Dnes na DennikE.sk

Podľa šéfa SIS je v Mochovciach bezpečnostný problém, jadrový dozor sa ohradil proti obvineniam zo slabej kontroly

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vážnejšie ohrozenie bezpečnosti elektrárne Mochovce by hroziť nemalo. Pochybnosti riaditeľa SIS sú podľa zdrojov Denníka N v skutočnosti staršie a Úrad jadrového dozoru ich už riešil s elektrárňami. Ohradil sa tiež proti slovám Vladimíra Pčolinského, že kontrolu robili len formálne.

Minúta po minúte

Na hornú Nitru bude smerovať približne polovica zo  459 miliónov eur, vyčlenených z Fondu spravodlivej transformácie EÚ pre Slovensko. Fond budú môcť využiť aj Banskobystrický, Košický a Bratislavský samosprávny kraj, uviedla ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Typickými príkladmi projektov, ktoré budú oprávnené čerpať z tohto fondu, budú rozvíjanie zručností, kompetencií, výskumno-vývojové činnosti, rozvoj obnoviteľných zdrojov, siete diaľkového vykurovania, malé a stredné podniky, startupy alebo investície prechodu na čistú energiu, napríklad do energetickej efektívnosti.
Na transformáciu hornej Nitry už v tomto roku štát vyčlenil 54 miliónov eur. Je ukončená výzva na podporu malých a stredných podnikov v regióne vo výške 18 miliónov eur z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, na rekvalifikačné a vzdelávacie kurzy pre baníkov štát z eurofondov vyčlenil 12 miliónov eur a napríklad ministerstvo dopravy začne v budúcom roku s výstavbou obchvatu Prievidze za 23 miliónov eur.
Fond spravodlivej transformácie bude fungovať od budúceho programového obdobia. Transformáciu hornej Nitry a ukončenie dotovaní ťažby hnedého uhlia v roku 2023 schválila vláda koncom roka 2018, zmeny sa dotknú približne 2000 baníkov a ďalších niekoľko tisíc pracovníkov v nadväzujúcich prevádzkach.

V Londýne dnes budú pokračovať rokovania o brexite, podľa Michela Barniera sú stále významné rozdiely v názoroch oboch strán.

Nezhody sa týkajú rybolovu, pravidiel hospodárskej súťaže a dohľadu nad riešením sporov.

Prechodné obdobie po brexite trvá do konca roka. Ak sa Británia a EÚ nedohodnú, vzájomný obchod od januára skomplikujú clá a kvóty. (čtk)

Zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe by mal byť účinný až od roku 2022, nie od roku 2021. Vyplýva to z novely zákona, ktorú parlament posunul do druhého čítania. (tasr)

Digitálna mena Facebooku libra by mala byť spustená v januári v obmedzenej forme, píšu Financial Times s odvolaním sa na zdroje z projektu. Facebook ohlásil plán vytvorenia novej digitálnej meny vlani v júni, odvtedy ho výrazne upravil.

Podľa FT sa Asociácia Libra, ktorá má vydávať a spravovať novú menu, rozhodla, že libra bude viazaná na dolár. To by znamenalo ešte väčšie obmedzenie ambícií projektu, než aké asociácia predstavila v apríli v reakcii na odpor zo strany regulátorov a politikov.

Aký bol pôvodný zámer

Pôvodne mala byť libra globálna a viazaná na kôš rôznych štátnych mien a dlhopisov. Plány Facebooku však vyvolali obavy, že jeho mena by mohla destabilizovať monetárnu politiku, uľahčiť pranie špinavých peňazí a narušiť ochranu súkromia. Niektoré štáty vrátane Nemecka a Francúzska dali najavo, že sa budú snažiť libru zablokovať.

O čo sa snažia teraz

Asociácia Libra, v ktorej je Facebook jedným z 27 členov, sa podľa FT usiluje o to, aby švajčiarsky regulátor súhlasil s vydaním digitálnych mien nazvaných stablecoiny.

Stablecoin je kryptomena vytvorená tak, aby minimalizovala nestabilitu ceny bežnú pri klasických kryptomenách, ako sú bitcoiny. Je preto viazaná na určité aktíva, napríklad peniaze, zlato či kovy, a teoreticky je vhodnejšia na platby a prevody peňazí. (čtk)

Parlament schválil novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorou sa výrazne zvyšujú pokuty za porušenie rozpočtovej diciplíny a upravujú sa aj pravidlá pre rozpočtové rezervy. Novela zvýši transparentnosť verejných financií, má zabrániť, aby návrh rozpočtu obsahoval daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli súčasťou oficiálnych prognóz.

Horná hranica pokút za porušenie finančnej disciplíny od januára stúpne z terajších 40-tisíc až na 500-tisíc eur, týka sa nielen právnických, ale aj fyzických osôb poberajúcich dotácie z verejných rozpočtov.

Novela upravuje aj podmienky poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov a stanovuje povinnosť zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Súčasná legislatíva neupravuje taxatívny výpočet rozpočtových rezerv, ktoré sa vytvárajú v štátnom rozpočte, nevymedzuje informácie o čerpaní rezerv štátneho rozpočtu a dostatočne nereguluje ani nakladanie so štátnymi finančnými aktívami pri operáciách s návratnými finančnými výpomocami.

Daňové zvýhodnenie biopalív bude možné od 1. januára 2021 uplatňovať len na pokročilé biopalivá v zmesi s pohonnými látkami. Stanoví sa jedna sadzba dane na motorový benzín a jedna na motorovú naftu, vyplýva zo schválenej novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Novelou zákona sa zavedie jedna sadzba dane na motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 12 41, 2710 12 45, 2710 12 49 vo výške 514 eur/1000 litrov.

V prípade motorovej nafty kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 16 a 2710 20 19 má byť vo výške 368 eur/1000 litrov.

Navrhované sadzby spotrebnej dane na motorový benzín a motorovú naftu sa budú uplatňovať bez ohľadu na objem biopaliva, ktoré je v nich primiešané, a ministerstvo financií navrhlo neuplatňovať notifikované daňové zvýhodnenie na biopalivá druhej generácie z dôvodu ich nedostatku na trhu.

Z dôvodu zjednotenia sadzieb benzínu dôjde podľa ministerstva od 1. januára budúceho roka k zanedbateľnému výpadku daňových príjmov štátu. Množstvo pohonných látok zdaňovaných vyššou sadzbou dane je podľa rezortu financií minimálne – v roku 2019 činilo 0,2 % z celkového objemu benzínu a 1,6 % z objemu nafty. „Priemer rokov 2017 až 2019 je na úrovni 0,2 % pri benzíne a 1,8 % pri nafte,“ vyčíslil rezort financií.

Návrh zákona upravuje aj odber a použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja administratívne menej náročným spôsobom. Ruší platné, ale neúčinné ustanovenia upravujúce povinnosť označovať pohonné látky identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území.

Novela zavádza povinnosť prepravovať niektoré minerálne oleje (nafta, benzín a LPG) na daňovom území v daňovom voľnom obehu v rámci podnikania na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej (SaS), na základe ktorého sa doplnila výnimka, že stanovené sadzby sa nevzťahujú na vykurovacie oleje, ktoré sú vyrobené z odpadových olejov. „Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je skutočnosť, že v súčasnosti pôsobia na trhu spoločnosti, ktoré napriek tomu, že recyklujú odpadové oleje, a teda nevytvárajú nový produkt v zmysle znižovania zásob primárnych surovín ropy, sú povinné uhrádzať poplatky Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov,“ odôvodnila poslankyňa. (tasr)

O dotáciu na nájomné budú môcť požiadať podnikatelia aj v druhej vlne pandémie. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorú posunuli poslanci do druhého čítania, rokujú o nej zrýchlene.

Tak ako v prvej vlne je výška dotácie rovnaká ako zľava, ktorú poskytne prenajímateľ. Dlžnú sumu musia nájomcovia prenajímateľom začať splácať nasledujúci mesiac po skončení mimoriadnej situácie – najneskôr od apríla budúceho roka – bez ohľadu na to, či sa pandémia skončí alebo nie.

Maximálna výška dotácie je 50 % z nájomného, a to v prípade, že rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ. Nájomca by v takomto prípade neplatil nič a prenajímateľ bude mať uhradenú polovicu nájomného.

Dotáciu však ministerstvo podmienilo vznikom nájomného vzťahu pred prvým augustom tohto roka. Prípadná zmena výšky nájomného, ku ktorej došlo po 31. auguste tohto roka, výšku dotácie neovplyvní. (tasr)

Príspevková sadzba do 2. dôchodkového piliera sa na budúci rok zvýši na 5,25 % hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu SZČO. Každoročný nárast o štvrť percentného bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, keď sadzba dosiahne 6 %. (sociálna poisťovňa)

AstraZeneca sa snaží rozptýliť pochybnosti okolo výsledkov testov vakcíny proti covidu-19, ktorú vyvíja s Oxfordskou univerzitou. Časť expertov tvrdí, že firma účelovo vyberala dáta z poslednej fázy skúšok, aby dosiahla deklarovanú účinnosť.

AstraZeneca oznámila, že jej preparát mal v poslednej fáze testov účinnosť v priemere 70 %. Závery pochádzajú z dát od dvoch testovaných skupín s odlišným dávkovaním. V jednej sa preukázala 62-percentná účinnosť vakcíny, v druhej 90-percentná.

Čo sa nepozdáva expertom:

  • Vyššiu účinnosť dosiahla testovaná skupina ľudí, ktorá najskôr dostala polovičnú a neskôr celú dávku očkovacej látky. Podľa expertov došlo k aplikácii polovičnej dávky omylom, čo vnímajú ako problém.
  • Podľa špecialistky na zdravotnícky výskum Hildy Bastianovej vyvoláva pochybnosti aj práca AstraZenecy s dátami z poslednej fázy klinických testov. Predpokladané výsledky o účinnosti totiž vychádzajú z poznatkov od niekoľkých podskupín testovaných osôb z Brazílie a Británie, pričom nie je jasné, prečo výskumníci zvolili práve ich.
  • Firmy Pfizer či Moderna informovali verejnosť o výsledkoch celej testovanej vzorky ľudí. Podľa expertky Bastianovej sa nedá povedať, či AstraZeneca nevybrala niektoré časti výsledkov účelovo. Podľa nej ani dostatočne nevysvetlila, ako dospela ku konečnej 70-percentnej účinnosti vakcíny.

Ako reagovala firma

AstraZeneca uviedla, že testy zodpovedali najvyšším štandardom a že ich výsledky odošle na vydanie v recenzovanom odbornom časopise. Neinformovala však, či ponúkne na posúdenie odbornej verejnosti všetky dáta z finálnej fázy testov, a nevyjadrila sa ani k obvineniam od Bastianovej.

Šéf AstraZenecy vyhlásil, že firma pravdepodobne uskutoční ďalšiu globálnu štúdiu účinnosti.

Aký to môže mať efekt

Odborníci a politici sa obávajú, že pochybnosti okolo schvaľovacieho procesu jednej z vakcín by mohli poškodiť aj povesť ďalších preparátov.

V mnohých krajinách podľa prieskumov rastie nedôvera voči vakcinácii, hoci experti považujú očkovanie dostatočného počtu ľudí pravdepodobne za jedinú cestu, ako vrátiť život na väčšine miest na svete do normálu.

Pochybnosti sa preto pokúšal rozptýliť aj britský minister pre bývanie Robert Jenrick. Podľa neho nie je dôvod, aby sa ktokoľvek obával vierohodnosti dát predložených AstraZenecou a Oxfordskou univerzitou, keďže ich dôkladne posúdia štátne regulačné úrady. (čtk, ft, wired)

Správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu neidentifikovala žiadne zásadné nedostatky v projekte jadrovej elektrárne Mochovce, ktoré by bránili jej uvedeniu do prevádzky a bezpečnej a spoľahlivej prevádzke, tvrdia Slovenské elektrárne.

Po minuloročnej previerke prevádzkovej bezpečnosti 3. bloku Mochoviec identifikovali experti MAAE 22 nedostatkov a 11 oblastí dobrej praxe. V záverečnej správe sformulovali 14 odporúčaní a osem návrhov.

Slovenské elektrárne následne realizovali viac ako 80 konkrétnych úloh na odstránenie zistených nedostatkov, uviedla hovorkyňa SE Oľga Baková.

Odstraňovaniu zistených deficitov v oblasti riadenia, správania a výkonu zamestnancov a dodávateľov sa venoval špecializovaný tím skúsených odborníkov Slovenských elektrární, ktorý vypracoval a realizoval podrobný plán nápravných opatrení s cieľom dostať 3. blok na parametre v súčasnosti prevádzkovaných blokov.

Experti MAAE sa zamerali na pripravenosť budúcej prevádzky a hodnotili oblasti líderstva a riadenia bezpečnosti, prípravy personálu a kvalifikácie, prevádzky, údržby, technickej podpory, prevádzkových skúseností, radiačnej ochrany, chémie, havarijnej pripravenosti a odozvy, riadenia havárií, interakcií medzi ľuďmi, technológiou a organizáciou a oblasť uvádzania do prevádzky.

V správe členovia tímu MAAE vyzdvihli, že v projekte 3. bloku bolo uskutočnených viac ako 200 vylepšení zameraných na zvýšenie bezpečnosti, vďaka ktorým podrobná pravdepodobnostná analýza preukázala významné zvýšenie celkovej odolnosti elektrárne voči interným aj externým rizikám.

SE reagovali zverejnením tlačovej správy o výsledkoch kontroly MAAE na štvrtkovú výzvu europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko), ktorý žiadal okamžité zvýšenie transparentnosti a zverejnenie správy z tejto misie.

Podľa riaditeľky Kancelárie Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD SR) Miriam Vachovej Slovenské elektrárne zverejnili správu z misie MAAE na svojom webovom sídle 23. novembra. (tasr)

Francúzska ekonomika v 3. štvrťroku vzrástla medzikvartálne o rekordných 18,7 %, čo je viac, než pôvodne vykázal štatistický úrad. V medziročnom porovnaní HDP klesol o 3,9 %.

Konečnú správu o vývoji HDP za júl až september zverejnil francúzsky štatistický úrad na internetovej stránke.

V predbežnej správe štatistici odhadovali medzikvartálny rast hospodárstva o 18,2 %, údaj revidovali po prehodnotení spotreby domácností a investícií do služieb. V 2. kvartáli sa HDP v reakcii na pandémiu znížil o 13,8 %.

Hospodárstvo aj po rekordnom raste zostáva pod úrovňou spred koronakrízy. Minister financií Bruno LeMaire na konci októbra odhadoval, že za celý rok HDP klesne o 11 %. (čtk, e)

Ekonomická nálada podnikateľov a spotrebiteľov na Slovensku sa v novembri zhoršila po štyroch mesiacoch rastu. Opatrenia proti koronavírusu negatívne ovplyvnili najmä sektor služieb, ktorý patrí medzi najviac zasiahnuté segmenty.

Údaje o ekonomickom sentimente zverejnil Štatistický úrad na internetovej stránke. Trojmesačný kĺzavý priemer indikátora dôvery v novembri klesol oproti októbru o 1,8 bodu na 86,6 bodu. Naďalej zaostáva za dlhodobým priemerom aj za hodnotami spred roka.

V medzimesačnom porovnaní sa ukazovateľ nálady v novembri zlepšil len u podnikateľov v priemysle a stavebníctve. Naopak, výrazne sa prepadol v sektore služieb a mierne sa zhoršil u spotrebiteľov a v maloobchode.

Na novodobom minime bola ekonomická nálada na Slovensku v júni, keď klesla na 64,8 bodu. Vo februári, teda mesiac pred potvrdením prvého prípadu covidu-19, bola na 98 bodoch. (čtk, e)

Z darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú, medziročne najviac zdraželi šperky (o 11,5 %) a hodinky (o 3 %). Zlacneli fotoaparáty (- 5 %), počítače a športové vybavenie (- 2 %). Ukázala to analýza spoločnosti Wood & Co.

Tokijské stánky s ramenom ničí pandémia. Česť im nedovolí zvýšiť ceny, radšej zatvárajú

Bistro s rezancami Kouraku Honpo v tokijskej Šibuji. Foto - Noriko Hajaši/Bloomberg
Bistro s rezancami Kouraku Honpo v tokijskej Šibuji. Foto – Noriko Hajaši/Bloomberg

Tokijské stánky s ramenom ničí pandémia. Ich majiteľom česť nedovolí zvýšiť ceny, radšej zatvárajú prevádzky. Aby mohol malý reťazec Kouraku Honpo nechať svoje stánky otvorené, znížil zamestnancom platy o 40 percent. Koncom augusta však svoje prevádzky musel zavrieť aj tak.

Ekonomický newsfilter: Upratovanie dôchodkov po Dankovi a Ficovi sa už začalo +

  • Vicepremiérka Remišová chce ťarbavé Slovensko.sk časom vypnúť, dovtedy ho skúsia vylepšiť
  • OTP Banka na Slovensku končí, ČSOB bude silnejšia
  • Křetínský s Tkáčom idú po retaili

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať