Darmo máme cenový strop, napokon za to zaplatia ľudia, vraví bývalý guvernér Maďarskej národnej banky

Magyar verzió itt.

Premiér Viktor Orbán viackrát nazval desať rokov od roku 2010 najúspešnejším desaťročím uplynulého storočia a maďarská ekonomika v posledných rokoch produkuje rast, ktorý si naozaj zaslúži pozornosť – teda aspoň to ukazujú údaje.

Rast maďarskej ekonomiky, ktorý sa zdá byť výnimočne úspešným, je však oveľa viac dôsledkom hospodárskej štruktúry, jej otvorenosti a rozmerov ako hospodárskej politiky vlády, myslí si Péter Ákos Bod, konzervatívny ekonóm a univerzitný profesor.

V rokoch 1990 až 1991 bol ministrom priemyslu, v rokoch 1991 až 1994 guvernérom Maďarskej národnej banky. Bol jedným z hospodárskych poradcov Pétera Márki-Zaya, kandidáta opozície na premiéra, a podieľal sa na vypracovaní hospodárskej časti spoločného programu opozície.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo dokázala maďarská ekonomika v roku 2021 vyprodukovať taký rast,
• prečo je problematická odpoveď Viktora Orbána na neúspešnú hospodársku politiku po roku 2010,
• či je ekonomika Maďarska podobná tej slovenskej,
• prečo Maďarsko v dohľadnom čase nevstúpi do eurozóny,
• či má zmysel bojovať proti inflácii štátom regulovanými cenami.

Aj Maďari žijúci na Slovensku živo sledujú udalosti v Maďarsku a naši politici pomerne často spomínajú úspechy maďarskej ekonomiky. Napríklad to, aký fantastický bol hospodársky rast Maďarska v roku 2021, keď hospodárstvo vzrástlo oproti predchádzajúcemu roku o 7,1 percenta, a to slovenské len o 3 percentá. Čo vysvetľuje tento vyčnievajúci údaj o náraste maďarského HDP a aká je realita?

Chápem, keď sa niekto teší z toho, že maďarskému hospodárstvu sa darí, aj ja som taký, pretože medzi krajinami existuje určitá konkurencia vzhľadom na hospodárske výsledky. To je normálne. Aj Francúzi sa pozrú na výsledky Talianov alebo Nemcov. V súvislosti s maďarskými údajmi mám však ako ekonóm kopu výhrad a hospodársky rozvoj Maďarska nepovažujem za zvlášť úspešný.

Začnime s tým, že si musíme dávať pozor na ročné údaje, pretože maďarské hospodárstvo – mimochodom, slovenské takisto – je volatilné, teda premenlivé, je vystavené zadnému vetru a protivetru. Keď je zadný vietor, plachty sa napnú, no vietor niekedy fúka aj oproti, alebo aby som využil iný básnický obraz: vo vlnobití voda malými člnmi pohadzuje, kým na veľkých lodiach cítia v salónoch len slabé kolísanie.

Ak sa pozrieme na výkonnosť rastu maďarského hospodárstva – a na chvíľu si predstavíme, že to súvisí s politikou vlády, hoci podľa mňa nie natoľko ako so štruktúrou ekonomiky, jej veľkosti –, vidíme, že hospodárstvo krajiny s deväť a pol miliónmi obyvateľov je jedným z najotvorenejších v Európe a že toto hospodárstvo je v najväčšej miere v zahraničnom vlastníctve.

48 percent HDP prichádza z podnikov, ktoré sú sčasti alebo úplne v zahraničnom vlastníctve.

Existuje fluktuácia, keď sa podarí jeden skvelý rok alebo štvrťrok, ale ekonómovia hľadia na celý cyklus. Ak si vezmeme dlhší cyklus, napríklad obdobie od roku 2010 po súčasnosť, vidíme, že rast maďarského hospodárstva je o niečo viac ako dve percentá. To viac-menej zapadá do priemeru v tomto regióne.

Viktor Orbán viackrát povedal, že uplynulé desaťročie bolo najúspešnejším v poslednom storočí maďarských dejín.

Treba si šikovne vybrať, kedy sa toto desaťročie začína a kedy končí. Viktor Orbán mal obrovské šťastie. Keď v roku 2010 získal vládne žezlo po druhýkrát – a na základe súčasnej situácie to vyzerá tak, že „doživotne” –, Maďarsko malo za sebou mimoriadne hlbokú krízu.

Kríza v roku 2008 zasiahla Maďarsko najhlbšie spomedzi krajín v celej tejto oblasti, hospodársky pokles bol v roku 2009 takmer sedempercentný, ale aj na Slovensku prekračoval päť percent, kým napríklad v Poľsku ešte aj vtedy vykazoval mierny nárast. Maďarské hospodárstvo je veľmi otvorené, takže keď prebieha svetová kríza, tak veľmi klesne, a keď kríza pominie, môže zasa veľmi narásť.

Viktor Orbán teda na jar v roku 2010 zdedil hospodárstvo, ktoré si prešlo hlbokou krízou, no potom boli od roku 2010 v podstate do posledného štvrťroka 2019 v Európe a v regióne priaznivé podmienky.

Hovoríme málo o tom, že maďarská ekonomika je spomedzi vyšehradských krajín najzadlženejšou – ak V4 ešte vôbec existuje. V porovnaní s ostatnými sme boli vždy viac zadlžení, preto je Maďarsko viac vystavené zmenám úrokových sadzieb. (Teda ak sú vyššie úroky, financovanie väčšieho štátneho dlhu je ťažšie ako pri nižšom štátnom dlhu – pozn. red.)

Aj preto je podstatné, že medzi rokmi 2010 a 2020 klesli úrokové sadzby na celom svete na historické dno, takže nebolo väčším problémom, že dlh štátu predstavoval 80 percent HDP a ani teraz nie je oveľa nižší. (štátny dlh Slovenska bol v krízovom roku 2020 necelých 60 percent HDP, v roku 2019 to bolo 48 percent – pozn. red.)

Pre maďarské hospodárstvo je veľmi dôležité, ako sa darí nemeckému hospodárstvu, ako aj to, ako si počína automobilový priemysel. Tieto témy sú dobre známe aj slovenským ekonómom. Obe krajiny sú vystavené týmto súvislostiam a vo všeobecnosti má aj na nás veľmi silný vplyv to, čo sa deje vo svete.

Za údajmi o maďarskom raste je ešte jedna domáca špecifickosť: prednosť politiky pred hospodárstvom nikde inde neplatí v takej miere ako v Maďarsku. A to, že pri rozhodovaní sa na prvom, druhom aj treťom mieste uplatňujú politické hľadiská, sa prejavuje aj v tom, že v rámci prípravy na parlamentné voľby v roku 2022 nasmerovali neskutočné sumy v roku 2021 do maďarského hospodárstva. Aj toto sčasti vysvetľuje, že hospodárstvo tak vzrástlo, krajina uzatvárala rok 2021 so 7,1-percentným rastom. Samozrejme, v porovnaní s čím? V porovnaní s mínus 4,7 percenta v roku 2020. Takže z takéhoto ročného údaju o raste by som o maďarskom modeli závery nevyvodzoval.

Tieto údaje o HDP nie sú podľa mňa vhodné na to, aby potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia o úspešnosti maďarského modelu. Údaje o raste v podstate vyplývajú zo štruktúry maďarského hospodárstva a zmien prostredia, potom vplýva na cykly uplynulých období ešte voľná úroková a rozpočtová politika.

Ak sa majú veci takto, dá sa spomedzi hospodárskych výdobytkov Orbánových vlád vybrať niečo, čo si zaslúži uznanie?

Čoby nie! V roku 2010 prebiehala na celom svete a v každom prípade v Európe aj duchovná, hospodárska, politická kríza, ktorá súvisela s finančnou krízou, a v tejto oblasti sa ukázalo aj to, že v predchádzajúcom modeli nemožno pokračovať: na túto situáciu rýchlo reagovala vláda Fideszu, ktorá sa vtedy dostala k moci.

Aký bol ten predchádzajúci model?

Vo viacerých krajinách regiónu, ako aj v prípade Maďarska, bola obrovská vonkajšia otvorenosť, čo je podľa učebníc ekonomiky dobrá vec, hlavne ak si ju porovnáme s uzavretosťou. Ale teraz je dôraz na slove obrovská: v dôsledku tejto otvorenosti význam vnútorného trhu značne klesne, vnútorné hospodárske subjekty sa stanú menej dôležitými. Hoci vieme, že vnútorný trh má stabilizačný význam.

Pred chvíľou som spomínal Poľsko: poľská ekonomika napreduje oveľa vyrovnanejšie sčasti preto, lebo má dostatočne veľký a dostatočne dynamický vnútorný trh.

Pri menších krajinách je to ťažšie, ale v každom prípade oduševnená liberalizácia, ktorá prebiehala do roku 2008, bola v určitom zmysle už cez čiaru.

Ako ekonóm v žiadnom prípade neuprednostňujem uzavretosť, no musím k tomu dodať, že s predstavou tohto modelu je veľa problémov, ak si myslíme, že importovaný kapitál so sebou potiahne nahor aj hospodárstvo.

Jedným z problémov je charakter kapitálu: peniaze idú tam, kde sú peniaze. Preto veľmi značná časť kapitálu, ktorá prichádzala po roku 1990, šla už do veľmi rozvinutých oblastí v krajine, na os Viedeň-Budapešť. Kapitál sa cez Dunaj nedostal ešte 10, cez Tisu 25 rokov.

Sú problémy vo vývoji spoločnosti, ktoré musia byť vyriešené, kapitál ich však automaticky nevyrieši. V súvislosti s týmto bola v hlavách, ktoré o veciach rozhodovali, veľká naivita. Orbánova vláda túto naivitu nechala za sebou.

No hneď musím k tomu dodať, že odpoveď, ktorú dala na tento podstatný problém modelu, podľa mňa nebola správna. Hoci naozaj treba kritizovať naivné predstavy, podľa ktorých voľné prúdenie kapitálu, rýchla liberalizácia, prichádzajúci kapitál a technológia, čo všetko trvalo do roku 2008, zdvihne automaticky, bez zvláštneho vynaloženia úsilia, hospodárstvo krajiny.

Na túto modelovú dilemu mohlo byť veľa rôznych odpovedí, ale tú, ktorú dal Viktor Orbán, považujem za problematickú a z dlhodobého hľadiska za neudržateľnú. Orbánova vláda reagovala na krízu sčasti retrográdnym znovuspriemyselňovaním a opätovnou centralizáciou. Namiesto slabého štátu vytvorili násilný a agilný štát, čím si sami pre seba vytvorili množstvo problémov.

Vlastenecká hospodárska politika – veľmi zjednodušene – znamená v maďarskej praxi dve veci. Prvá: nech nie je krajina natoľko vystavená medzinárodným pohybom kapitálu. Na toto ja opatrne prikyvujem.

Druhá: aby ani medzinárodná európska komunita nezasahovala do maďarských záležitostí. Na toto však neprikyvujem, pretože ja túto komunitu považujem za svoju, teda podľa mňa nezasahujú do našich vecí oni, ale my sami zasahujeme do našich vlastných záležitostí. Je to cenzúra, ktorá oddeľuje orbánovskú predstavu o svete od môjho obrazu o svete alebo od toho, čo mohla reprezentovať opozícia, ak by dokázala presvedčiť voličov o svojej pravde – čo sa, ako vieme, nestalo.

Povedali ste, že tento model vytvoril množstvo problémov. Aké?

Problémy sa prejavujú prostredníctvom množstva ukazovateľov, napríklad v pomere opätovného rozdeľovania, teda koľko percent hrubého domáceho produktu pohltí a znovu rozdelí štát. Miera redistribúcie príjmu je v Maďarsku oveľa vyššia ako v prípade nám podobných krajín. Je približne taká vysoká ako priemer eurozóny, ako nemecká, holandská či rakúska miera redistribúcie príjmu. Lenže na to, aby fungovala, treba nemecký, holandský či rakúsky efektívny štát a aj nemeckých, holandských či rakúskych daňových poplatníkov. Maďarský štát je priveľký a podľa všetkých objektívnych meraní je jeho efektivita slabá.

Toto však údaje o raste nenarúša. Problémy, ktoré spomínam ja, neznamenajú, že maďarský model do 5-10 rokov skrachuje. Dokonca na prvý pohľad sa zdá, že údaje o raste sú dobré. K tomuto by som doplnil jeden údaj: investičná činnosť maďarského štátu je obrovská, v roku 2021 bola na úrovni takmer šiestich percent, čo bolo najviac v Európe, dvojnásobok priemeru v EÚ.

Nie je to neprirodzené?

Ale áno, hlavne vtedy, keď je časť týchto investícií zbytočná. Investícia v okamihu svojej realizácie zdvihne domáci produkt: firmy majú príjem, zamestnanci zarábajú peniaze, za ktoré si kupujú produkty a služby, čo je výhodné aj pre obchod a sektor služieb.

No nie je jedno, čo prinesie investícia o 5, 10 alebo 15 rokov a či vôbec niečo prinesie. Ako bývalý minister priemyslu môžem povedať toto: polovicu času z tých 16 mesiacov, keď som bol na poste ministra, som trávil tým, že som v rokoch 1991 až 1992 v Maďarsku zatváral sektory príliš rozvinutého ťažkého priemyslu, oceliarstva, ťažkej chémie, ako aj ťažby uhlia a uránu. To boli niekdajšie zbytočné štátne investície, slepé uličky. Dalo sa z nich vyjsť von, ale neskôr by to bolo oveľa nákladnejšie. Aj teraz vidím takýto vývoj, ktorý smeruje do slepej uličky.

Dokonca tu máme vo veľkej miere závislosť od automobilového priemyslu, čo platí aj pre Slovensko. K tomuto sa pridalo ešte množstvo iných problémov: obrovská až hriešna závislosť od ruskej energetiky. Na toto riziko už oddávna pravidelne upozorňujem. Pri každom novom otvorení novej gumárenskej továrne vo svojich komentároch píšem, že sa teším, že prichádza nová kapitálová investícia, ale nezabúdajme, že to je celé postavené na zemnom plyne z Ruska.

A orbánovský model zlyhal ešte v jednom: nevstúpil do eurozóny.

Je nejaký veľmi podstatný rozdiel medzi maďarskou a slovenskou ekonomikou okrem eura?

Sme veľmi rovnakí, čo sa týka hospodárskej štruktúry a úrovni rozvoja. Je to zaujímavé aj preto, lebo na začiatku, keď som sa stal ministrom priemyslu, neskôr guvernérom Maďarskej národnej banky, sa zdalo, že sú úspešnejšie krajiny – Maďarsko, Česko –, potom sú také, ktoré sa veľmi usilujú, ako Poľsko, ale Slovensko sa vtedy ešte nezdalo veľmi životaschopným.

Úverové ratingové agentúry kládli Česko od začiatku pred Maďarsko a Slovensko za Maďarsko. Úverové ratingy sú ako známkovanie v škole – nie vždy odzrkadľujú skutočné schopnosti žiaka a ani učitelia nie sú dokonalí, no tieto ratingy ukázali, čo si myslel svet o týchto troch krajinách.

Odvtedy uplynulo tridsať rokov. Teraz to vyzerá tak, že štruktúra a rozvoj slovenského hospodárstva sú také ako v tom maďarskom s jedným veľkým rozdielom: Slovensko je členom eurozóny, kde my zatiaľ, žiaľ, nie sme.

V prvom desaťročí po zmene režimu nebolo Maďarsko neúspešné – samozrejme, som zaujatý, pretože na začiatku som bol aj ja členom vlády –, ale na základe objektívnych ukazovateľov Slovensko svoje zaostávanie v druhom desaťročí dohnalo. Ja považujem druhé, možno tretie desaťročie Slovenska po zmene režimu za úspešnejšie. Samozrejme, tranzícia je proces, ktorý sa nikdy neskončí, vždy sa nájdu nové výzvy, znovu sa nachádzame pred novým zvratom, a ja som zvedavý, ako sa ktorá krajina popasuje so súčasnou novou situáciou.

Malo by sa zaviesť euro aj v Maďarsku, prospelo by to?

Ja otázku nevnímam tak, že by nám to malo prospieť, ak by sme vstúpili do eurozóny, ale či nám prospeje, ak tam nevstúpime. Maďarská vláda lipne na svojej národnej mene, ani sa neusiluje naplniť svoje záväzky, ktoré sa zaviazala splniť pri vstupe do Európskej únie, teda že hneď, ako to bude situácia dovoľovať, vstúpi aj do eurozóny.

Ale situácia ešte nedozrela. Počas nášho rozhovoru Maďarsko nespĺňa ani jeden z ukazovateľov, ktorý je podmienkou na vstup do eurozóny. Ani jeden. Je v poriadku, že aplikovanie ukazovateľov stability a rastu bolo pre koronakrízu pozastavené, ale Orbánova vláda v tej chvíli ukázala, že predtým nedržala deficit verejných financií pod troma percentami z dôvodu, lebo by bola fiškálne konzervatívna zvnútra, ale chcela sa vyhnúť tomu, aby jej do toho hovorila Únia.

Okamžite, ako sa dalo porušiť predpis vzťahujúci sa na trojpercentný deficit verejných financií, ho aj porušila.

V roku 2020 bola kríza, porušili ho aj iné krajiny.

Ale v roku 2021 už kríza nebola! Spomínali sme, že Maďarsko dosiahlo rekordný hospodársky rast. Prečo bolo treba spraviť takýto deficit v roku 2021?

Napríklad preto, aby sa pred voľbami dala vrátiť voličom pod 25 rokov osobná daň z príjmu fyzických osôb. Pretože Fidesz, niekdajšia strana mladých demokratov, vycítil, že v tejto vekovej skupine nemá bohvieakú popularitu, ak sa môžem takto vyjadriť. Ak by sme sa teraz chceli prihlásiť do eurozóny, nevzali by nás, pretože nespĺňame kritériá. Pričom Česko takisto nehovorí o eure, no mohlo by vstúpiť, pretože má hospodárstvo na dostatočnej úrovni.

Na druhej strane, u nás na zavedenie eura nie je vôbec ani politická vôľa. Keď v roku 2010 Viktor Orbán a jeho strana získali dvojtretinovú väčšinu, pripravili novú ústavu. Do nej vložili vetu, ktorá tam predtým nebola a ktorá určuje, že zákonným platidlom Maďarska je forint. Z ústavy sa to dá vyňať len dvojtretinovou parlamentnou väčšinou.

Ten, kto to v roku 2011 dal zapísať do ústavy, dobre vedel, čo robí. Že kým bude pri moci, dovtedy nebude euro, ale ak nebude vo vláde, aj vtedy to bude on, kto rozhodne, či bude euro alebo nie, pretože bez neho sa nebude dať zaviesť. Preto by som zbytočne argumentoval v prospech eura, pretože zavedenie eura v krátkej či strednej dobe je bezpredmetné. Ostane nám na krku forint.

Doobeda som mal prednášku a nezvykol som počas toho sledovať telefón, ale pozrel som si kurz forintu. Pretože ho máme a s tým aj zdroj rizika, ktorý na Slovensku nie je, pretože tam euro povedalo: Ďakujem za opýtanie, mám sa dobre. Oproti doláru sa oslabilo len trochu, o čom by sa dalo diskutovať, ale to je otázka zaujímavá len pre odborníkov. U nás je však ustavičnou otázkou pre fluktuáciu forintu, či bude výmenný kurz eura na konci roka 400 alebo len 352 forintov. Pre podnikateľa sú to dva rozdielne svety.

Najčastejším argumentom proti zavedeniu eura je, že sa tým Maďarsko vzdá vlastnej monetárnej politiky a národná banka bude mať menší priestor na manévrovanie. Nakoľko je tento argument oprávnený a nakoľko obstojí?

Ja by som veľmi chcel, aby sme sa vzdali svojej monetárnej samostatnosti, ktorá teraz znamená toľko, že špekulanti hýbu forintom ako bábkou. Je vylúčené, aby tieto výkyvy robila Maďarská národná banka, dokonca sa ich snaží mierniť. Maďarská finančná suverenita je záťaž. Nepomáha, skôr kazí našu konkurencieschopnosť. Časť úsilí Maďarskej národnej banky ide na to, aby zmiernila záťaž, ktorá vychádza z tejto takzvanej finančnej suverenity.

Toto je dobré len pre veľmi úzky okruh ľudí: keď hodnota forintu klesne o desať percent, hodnota devízových rezerv sa zdanlivo zvýši o desať percent, v prepočte na forint. Túto zdanlivú výhru vyjadrenú vo forintoch si Maďarská národná banka vybrala, premiestnila do nadácií, kúpila z nej nehnuteľnosti a umelecké artefakty, dala z nej obnoviť paláce, spravila si malý druhý rozpočet.

Ak je jediným prínosom národnej meny to, že niekto spraví skutočný zisk z profitu, ktorý existuje len na papieri, urgentne by sa s tým malo prestať.

Momentálne je jednou z najväčších výziev inflácia v nevídanej miere, ktorú vláda rieši pomerne neortodoxnými spôsobmi: stanovila cenové stropy niektorých potravín a pohonných hmôt. Je to dobrý spôsob? Ak nie, čo by sa malo spraviť?

Momentálne tvoria produkty, na ktoré sa vzťahuje cenový strop od štátu, jednu osminu nákupného košíka maďarského spotrebiteľa. Ešte v roku 2014 vláda zamrazila položky za spotrebu energie: ceny bytových energií, vody, kanalizácie, odvozu odpadu, čo sa odvtedy v podstate nezmenilo. Kým od konca roka 2021 sa nárast cien energií zrýchlil, v roku 2022 už takmer vybuchol.

Cenový strop nie je diablov výmysel. Je dobrý vtedy, ak trh veľmi kolíše a týmto výkyvom nechcú vystaviť obyvateľstvo, a je dobrý aj dovtedy, kým sa štátom stanovená cena neodtrhne od trhovej reality. Teda štátom stanovená cena ide nižšie, ak je aj trhová cena trvalo na nižšej úrovni a zvýšia ju, ak sa aj trhová cena trvalo zdvihne.

V Maďarsku nedávno ohlásil premiér s obavami, že je vojna, ceny energií stúpli; potom vo vete pokračoval s tým, že maďarské rodiny pred zvyšovaním cien ochránia. V rámci jedinej vety si protirečí.

Pretože ak ceny stúpli – a ony stúpli pre krajinu natrvalo –, tak maďarské rodiny nie je možné ochrániť. Nie je ochrana, že umelo udržiavajú nízko tarifu bytového plynu, hoci jeho cena stúpla štvornásobne, keďže týchto 400 percent v každom prípade napokon zaplatia ľudia. Štát totiž rozdiel pre dodávateľov dorovná zo štátneho rozpočtu a rozpočet má peniaze z daňových príjmov. Teda ak nemá dostatok peňazí ani takto, okliešti výdavky, ktoré by patrili „maďarským rodinám”.

Teda krajina – čo sme my – sa nevyhne zvýšeniu cien. Neobjaví sa to len pri platení účtov, ale aj na miestach, o ktorých možno ani nevieme.

Že napríklad preto nemajú na zvýšenie platov učiteľov, pretože z rozpočtu chýbajú peniaze, ktoré zaplatil štát namiesto obyvateľov za energie. Spotrebiteľ zaplatí cenu za to, že nebude čeliť vyššej tarife za elektrinu v podobe slabšieho zdravotníctva, vzdelávania či verejnej dopravy a nemusí celý čas myslieť na to, či musí vykúriť byt na 24 stupňov, alebo stačí aj 20. Nemusí sa zamyslieť nad tým, o čom hovoria títo politici na Západe, keď odkazujú, aby si každý znížil termostat. Tam u nich, u Nemcov, totiž prichádza nielen dobrá rada od politikov, ale budúci mesiac aj vyššia faktúra.

Ešte absurdnejšie je, že pumpárov žiadajú, aby dávali naftu lacnejšie, než koľko stojí, hoci aj oni s tým majú výdavky, ľudia sú zamestnaní aj na čerpacích staniciach. V rámci inflačnej politiky vláda vyzýva predavača malého obchodu na rohu, aby sedem vytipovaných produktov predával za toľko, za koľko ich ponúkal 15. októbra minulého roka. Prečo je práve cena z 15. októbra relevantná z ekonomického hľadiska v máji 2022? Je to absurdné, nemám k tomu čo povedať. Toto nie je cenový strop, ale cenové politikárčenie.

Mali sme u nás niekedy cenový strop, existoval úrad na reguláciu cien na čele s profesorom ekonómie Bélom Csikósom Nagyom (predseda úradu na regulácie cien v rokoch 1967 a 1984 – pozn. red.). Jeho aparát povedal, čo je uhladená štátom stanovená cena, ktorá nahradí trhovú cenu bez toho, aby to spôsobilo obrovské problémy. Toto však nie je ten prípad a ani nechcem, aby sme to tu mali znovu.

Ale teraz – ako vidím – sa deje to, že premiér luskne, ukáže na jednu cenovú hladinu, z čoho sa stane nariadenie vlády, a potom štátna propaganda hlási, že maďarské rodiny ochránili. A náklady maďarských spotrebiteľov, hoci boli ochránení pred realitou, aj tak znášajú maďarské verejné financie. Obstaranie plynu od Putina stojí teraz štyrikrát toľko ako na začiatku februára. Zázraky neexistujú. Ja by som sa tešil, ak by každý čelil tomu, že plyn je štvornásobne drahší, ale veľká časť krajiny o tom momentálne nevie.

Je možné očakávať od štátu, aby zasiahol, keď je inflácia takáto vysoká, a ak áno, akým spôsobom, ktorý by bol lepší ako ten súčasný?

Štát má mnoho nástrojov. Jedným z nástrojov vytvárania cien sú dane. U nás je VAT, teda DPH, daň z pridanej hodnoty, 27 percent. Ak štát považuje cenovú hladinu za vysokú a rozpočet to dovoľuje, môže sa zriecť časti daňových položiek, ktoré mu prislúchajú. Toto by som neodporúčal práve v prípade energie, presne preto, lebo tu máme strategickú a ekologickú otázku, teda: nepodporujme z rozpočtu ani závislosť od ruského plynu, ani prílišné využívanie fosílnych zdrojov energie.

Ale pokojne by sa dalo spraviť, že napríklad na čerstvom ovocí nebude taká DPH ako na módnych topánkach. U nás štát tieto nástroje nevyužil. Daň neznížil.

Druhá možnosť: odškodniť tých, ktorých dvíhanie cien tvrdo zasiahlo. Malým zákazníkom, ktorí vykurujú len byt, je možné poskytnúť štátnu podporu. Kto však dosiahol určitú kvótu, nech zaplatí trhovú cenu. Nie bezdôvodne sa v novinách znovu a znovu píše, že ten, kto si vykuruje bazén vo vile, dostáva plyn za rovnakú zľavnenú cenu ako ten, kto si ledva dokáže vykúriť izbu. Dá sa zariadiť, aby tí druhí dostali plyn lacnejšie. Poznamenám však, že v najchudobnejších oblastiach kúria drevom alebo uhlím.

A napokon možno dať ako kompenzáciu materiálnu podporu napríklad rodinám, ktoré vychovávajú deti, keď vláda nechce znížiť DPH za ovocie a zeleninu. Rodinné prídavky sa desať rokov nezmenili, čo je absurdné, a vláda sa zatiaľ nedotkla ani daňových sadzieb.

Ako zasiahol cenový strop obchodníkov?

Štát neposkytuje kompenzáciu predavačom, núti ich, aby prevádzkovali so stratami, čo je inak v rozpore s obchodným zákonom. Ale vláda poskytla prostredníctvom nariadenia výnimku spod daného zákona. Z právneho hľadiska je absurdné udeliť výnimku spod zákona prostredníctvom nariadenia vlády. Ako je to možné? Tak, že v Maďarsku je ešte stále mimoriadny stav. A mimoriadny stav je preto, aby nebolo treba schvaľovať v parlamente, ak vláda nechce dodržiavať zákon, ktorý je v platnosti.

Totiž ekonomický princíp, na ktorom je založený obchodný zákon v každej poriadnej krajine – a aj Maďarsko je viac-menej poriadnou krajinou –, je, že predaj pod nákupnú cenu nie je v poriadku.

A teraz je obchodník povinný konať takto, musí predávať za drahšie, ako kupuje od veľkoobchodníka. Prečo neskrachuje? Pretože cenu kávy zvýšil o osemnásť forintov.

V prípade čerpacích staníc je situácia ťažšia, oni nemôžu stratu pridať na iné produkty, zákaznícky obrat je malý. Ak si dá Józsi jednu kávu a potom si natankuje naftu, malá čerpačka na dedine nedokáže vykompenzovať stratu, ktorú vygenerovala na nafte. Alebo zavrie, alebo sa bude trápiť, alebo počká, aby sme mali voľby za sebou.

Viktor Orbán cenový strop predĺžil, pričom sa odvolával na to, že je vojna.

Hoci práve toto je protiargument! Je vojna, teda energia bude trvalo drahá. A ak to bude tak, z akého dôvodu popierame realitu? A vrcholom je, že dávame štátnu podporu majetnejším turistom, ktorí tadiaľto prechádzajú a ktorí si u nás natankujú.

Dokedy môže podľa vás zostať v platnosti cenový strop? Kým bude trvať vojna?

Cenový strop predĺžili do prvého júla, podľa mňa už druhého júla nebude.

Ak bude dosť teplo, ľudia pôjdu na dovolenky a už zabudnú na predvolebné sľuby. Intenzívnou a efektívnou mediálnou kampaňou ich vopred pripravia, a až vtedy si všimnú, čo dovtedy nezachytili na verejnoprávnych televíznych staniciach M1, M2, M3, M4 a v štátnom rádiu: že je naozaj vojna. Zdražovanie cien možno pripísať vojne. Toto vieme už od 24. februára, hoci ceny stúpli už aj predtým.

Mediálnu kampaň pripravujúcu zdvíhanie cien bude robiť vláda šikovnejšie ako v roku 1990. Keď vypršala sovietska dohoda o rope a prešli sme na vyúčtovanie v dolároch, Antallova vláda (pravicová vláda Józsefa Antalla v rokoch 1990 až 1994 – pozn. red.) sa zhlboka nadýchla a zdvihla ceny pohonných hmôt o takmer dve tretiny. Z toho bol protest taxikárov (v októbri 1990 tisícky taxikárov na niekoľko dní blokovali dopravu v Budapešti pre nárast cien pohonných hmôt – pozn. red.). Zdvíhanie cien bolo, samozrejme, zle pripravené, po tom však ceny pohonných hmôt dosiahli úroveň trhových cien a 30 rokov panovala trhová cena.

Tieto príklady a prípady ukazujú, že štát má veľa nástrojov, ktoré môže použiť na dobré a zlé ciele. Vidíme, že raz ich používa na dobré, inokedy na zlé. Ale súčasný systém okrem toho, že nie je v súlade s mojím odborným vkusom, nie je podľa môjho názoru dostatočne efektívny a v tejto podobe nedokáže napredovať. Toto je hlavný problém, menším je tempo ročného rastu HDP alebo vývoj v iných agregovaných ukazovateľoch.