Denník N

Darmo máme cenový strop, napokon za to zaplatia ľudia, vraví bývalý guvernér Maďarskej národnej banky

Péter Ákos Bod. Foto - Ágoston Renczes
Péter Ákos Bod. Foto – Ágoston Renczes

Protiinflačné opatrenia maďarskej vlády sú absurdné, veľkolepé údaje o raste toho veľa o skutočnej situácii maďarskej ekonomiky neprezrádzajú, hovorí bývalý minister priemyslu a bývalý guvernér Maďarskej národnej banky Péter Ákos Bod.

Magyar verzió itt.

Premiér Viktor Orbán viackrát nazval desať rokov od roku 2010 najúspešnejším desaťročím uplynulého storočia a maďarská ekonomika v posledných rokoch produkuje rast, ktorý si naozaj zaslúži pozornosť – teda aspoň to ukazujú údaje.

Rast maďarskej ekonomiky, ktorý sa zdá byť výnimočne úspešným, je však oveľa viac dôsledkom hospodárskej štruktúry, jej otvorenosti a rozmerov ako hospodárskej politiky vlády, myslí si Péter Ákos Bod, konzervatívny ekonóm a univerzitný profesor.

V rokoch 1990 až 1991 bol ministrom priemyslu, v rokoch 1991 až 1994 guvernérom Maďarskej národnej banky. Bol jedným z hospodárskych poradcov Pétera Márki-Zaya, kandidáta opozície na premiéra, a podieľal sa na vypracovaní hospodárskej časti spoločného programu opozície.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo dokázala maďarská ekonomika v roku 2021 vyprodukovať taký rast,
  • prečo je problematická odpoveď Viktora Orbána na neúspešnú hospodársku politiku po roku 2010,
  • či je ekonomika Maďarska podobná tej slovenskej,
  • prečo Maďarsko v dohľadnom čase nevstúpi do eurozóny,
  • či má zmysel bojovať proti inflácii štátom regulovanými cenami.

Aj Maďari žijúci na Slovensku živo sledujú udalosti v Maďarsku a naši politici pomerne často spomínajú úspechy maďarskej ekonomiky. Napríklad to, aký fantastický bol hospodársky rast Maďarska v roku 2021, keď hospodárstvo vzrástlo oproti predchádzajúcemu roku o 7,1 percenta, a to slovenské len o 3 percentá. Čo vysvetľuje tento vyčnievajúci údaj o náraste maďarského HDP a aká je realita?

Chápem, keď sa niekto teší z toho, že maďarskému hospodárstvu sa darí, aj ja som taký, pretože medzi krajinami existuje určitá konkurencia vzhľadom na hospodárske výsledky. To je normálne. Aj Francúzi sa pozrú na výsledky Talianov alebo Nemcov. V súvislosti s maďarskými údajmi mám však ako ekonóm kopu výhrad a hospodársky rozvoj Maďarska nepovažujem za zvlášť úspešný.

Začnime s tým, že si musíme dávať pozor na ročné údaje, pretože maďarské hospodárstvo – mimochodom, slovenské takisto – je volatilné, teda premenlivé, je vystavené zadnému vetru a protivetru. Keď je zadný vietor, plachty sa napnú, no vietor niekedy fúka aj oproti, alebo aby som využil iný básnický obraz: vo vlnobití voda malými člnmi pohadzuje, kým na veľkých lodiach cítia v salónoch len slabé kolísanie.

Ak sa pozrieme na výkonnosť rastu maďarského hospodárstva – a na chvíľu si predstavíme, že to súvisí s politikou vlády, hoci podľa mňa nie natoľko ako so štruktúrou ekonomiky, jej veľkosti –, vidíme, že hospodárstvo krajiny s deväť a pol miliónmi obyvateľov je jedným z najotvorenejších v Európe a že toto hospodárstvo je v najväčšej miere v zahraničnom vlastníctve.

48 percent HDP prichádza z podnikov, ktoré sú sčasti alebo úplne v zahraničnom vlastníctve.

Existuje fluktuácia, keď sa podarí jeden skvelý rok alebo štvrťrok, ale ekonómovia hľadia na celý cyklus. Ak si vezmeme dlhší cyklus, napríklad obdobie od roku 2010 po súčasnosť, vidíme, že rast maďarského hospodárstva je o niečo viac ako dve percentá. To viac-menej zapadá do priemeru v tomto regióne.

Viktor Orbán viackrát povedal, že uplynulé desaťročie bolo najúspešnejším v poslednom storočí maďarských dejín.

Treba si šikovne vybrať, kedy sa toto desaťročie začína a kedy končí. Viktor Orbán mal obrovské šťastie. Keď v roku 2010 získal vládne žezlo po druhýkrát – a na základe súčasnej situácie to vyzerá tak, že „doživotne” –, Maďarsko malo za sebou mimoriadne hlbokú krízu.

Kríza v roku 2008 zasiahla Maďarsko najhlbšie spomedzi krajín v celej tejto oblasti, hospodársky pokles bol v roku 2009 takmer sedempercentný, ale aj na Slovensku prekračoval päť percent, kým napríklad v Poľsku ešte aj vtedy vykazoval mierny nárast. Maďarské hospodárstvo je veľmi otvorené, takže keď prebieha svetová kríza, tak veľmi klesne, a keď kríza pominie, môže zasa veľmi narásť.

Viktor Orbán teda na jar v roku 2010 zdedil hospodárstvo, ktoré si prešlo hlbokou krízou, no potom boli od roku 2010 v podstate do posledného štvrťroka 2019 v Európe a v regióne priaznivé podmienky.

Hovoríme málo o tom, že maďarská ekonomika je spomedzi vyšehradských krajín najzadlženejšou – ak V4 ešte vôbec existuje. V porovnaní s ostatnými sme boli vždy viac zadlžení, preto je Maďarsko viac vystavené zmenám úrokových sadzieb. (Teda ak sú vyššie úroky, financovanie väčšieho štátneho dlhu je ťažšie ako pri nižšom štátnom dlhu – pozn. red.)

Aj preto je podstatné, že medzi rokmi 2010 a 2020 klesli úrokové sadzby na celom svete na historické dno, takže nebolo väčším problémom, že dlh štátu predstavoval 80 percent HDP a ani teraz nie je oveľa nižší. (štátny dlh Slovenska bol v krízovom roku 2020 necelých 60 percent HDP, v roku 2019 to bolo 48 percent – pozn. red.)

Pre maďarské hospodárstvo je veľmi dôležité, ako sa darí nemeckému hospodárstvu, ako aj to, ako si počína automobilový priemysel. Tieto témy sú dobre známe aj slovenským ekonómom. Obe krajiny sú vystavené týmto súvislostiam a vo všeobecnosti má aj na nás veľmi silný vplyv to, čo sa deje vo svete.

Za údajmi o maďarskom raste je ešte jedna domáca špecifickosť: prednosť politiky pred hospodárstvom nikde inde neplatí v takej miere ako v Maďarsku. A to, že pri rozhodovaní sa na prvom, druhom aj treťom mieste uplatňujú politické hľadiská, sa prejavuje aj v tom, že v rámci prípravy na parlamentné voľby v roku 2022 nasmerovali neskutočné sumy v roku 2021 do maďarského hospodárstva. Aj toto sčasti vysvetľuje, že hospodárstvo tak vzrástlo, krajina uzatvárala rok 2021 so 7,1-percentným rastom. Samozrejme, v porovnaní s čím? V porovnaní s mínus 4,7 percenta v roku 2020. Takže z takéhoto ročného údaju o raste by som o maďarskom modeli závery nevyvodzoval.

Tieto údaje o HDP nie sú podľa mňa vhodné na to, aby potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia o úspešnosti maďarského modelu. Údaje o raste v podstate vyplývajú zo štruktúry maďarského hospodárstva a zmien prostredia, potom vplýva na cykly uplynulých období ešte voľná úroková a rozpočtová politika.

Ak sa majú veci takto, dá sa spomedzi hospodárskych výdobytkov Orbánových vlád vybrať niečo, čo si zaslúži uznanie?

Čoby nie!

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Viktor Orbán

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie