Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo hovoria na Kiskovu kritiku manažéri IT firiem (+ video)

Kongres ITAPA sa začal zostra, prezident Kiska skritizoval IT projekty platené z eurofondov. Súhlasia s ním manažéri IT firiem?

Prezident Andrej Kiska dnes nepochválil politikov ani firmy za IT projekty platené z európskych peňazí. V príhovore na kongrese ITAPA povedal, že 900 miliónov eur sa použilo netransparentne a je z toho len malý úžitok pre ľudí. Výsledok elektronizácie verejnej správy nazval hanbou. „Tieto často nezmyselné investície by možno mohli byť zaujímavé pre orgány činné v trestnom konaní, ale nie sú žiadnym kritériom úžitku pre ľudí na Slovensku,“  znela napríklad veta, ktorá spôsobila šum v sále plnej IT manažérov.

Prečítajte si, čo si o pezidentovom príhovore myslí Dušan Chrenek zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a traja zástupcovia firiem – Milan Podivín z IBM, Stanislav Verešvársky zo Swanu a Martin Kukoľ zo Sevitechu.

Video: Giganti IT biznisu sa bránia Kiskovej kritike
Autor: Marianna Onuferová, Martina Pažitková

Martin Kukoľ, riaditeľ divízie marketingu a obchodu IT spoločnosti Sevitech

Prezident vo svojom prejave kritizoval štátne IT projekty na Slovensku, že sú nedotiahnuté a predražené. Padla tam aj veta, že by sa na to mohli pozrieť orgány činné v trestnom konaní. Čo si myslíte o takej kritike? 

Treba tú otázku konkretizovať na nejaký projekt alebo oblasť. Zovšeobecňovať nie je tá najlepšia cesta.

Vedeli by ste povedať za vašu firmu nejaký projekt, na ktorý ste pyšný, štátnu zákazku, ktorá nebola predražená, zároveň bola dotiahnutá?

My sme nemali štátne projekty, len privátne.

Ani ako subdodávatelia?  

Ako subdodávatelia áno. Preto hovorím, že je potrebné sa pozrieť na každý projekt konkrétne. Z našich projektov určite ani jeden taký nie je, že by bol predražený. Sú tu aj prezentované projekty, na ktorých sme aj participovali.

Ktorý projekt bol podľa vás dobrý?

Budú prezentované projekty, takže budú reálne výsledky. Uvidíte. Aj na konferencii.

Pán prezident ešte hovoril, že na OPIS šlo 900 miliónov eur, ale nevidno výsledky. V Estónsku, kde to stálo menej, sú oveľa ďalej. Čím to podľa vás je?

Ale ako dlho budujú e-government v Estónsku a koľko sa buduje zatiaľ u nás. Je to určite jeden z tých problémov.

A nechýba vám väčšia verejná debata o projektoch?

Myslím si, že je to na štátnych orgánoch, nie na dodávateľoch.

Ivan Mikloš kritizuje dodávateľov, že aj oni môžu za to, že IT zákazky sú predražené, lebo málokto tomu rozumie a oni to potom zneužívajú.

Je to jeho názor, ja mu ho neberiem.

Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ DanubiaTelu, donedávna bol v rámci tejto skupiny výkonný riaditeľ Swanu, od leta vedie skupinu IT (CNC, Viasec)

Čo hovoríte na príhovor prezidenta?

Bol pomerne kritický, dal veľmi dobré príklady zo zahraničia, ktoré by mali byť inšpiráciou pre našu krajinu, lebo  tie prostriedky asi naozaj nie sú veľmi efektívne vynaložené. Hlavne výsledok pre občanov nie je taký, ako by sme si všetci želali.

Swan je tiež dodávateľom pre štát v IT oblasti. Čo ste si vy z toho zobrali ako firma?

V praxi sme väčšinou narážali na legislatívne obmedzenia, ktoré bránili urobiť službu čo najjednoduchšou. Aj pán prezident spomínal potrebu urobiť služby čo najjednoduchšie, lebo potom ich užívateľ aj dobre využíva.

Ktorý váš projekt, s ktorým ste pomáhali štátu, je taký, na ktorý ste naozaj hrdý, že nebol ani predražený a ľudia majú z neho úžitok?

Asi najznámejší je podieľanie sa na Ústrednom portáli verejnej správy. Podieľali sme sa na moduloch government to government tak, aby sa prenášali informácie, aby ich občan nemusel zadávať x-krát na rôznych úradoch.

Nedotklo sa vás, že pán prezident hovoril o orgánoch činných v trestnom konaní?

Samozrejme, že nie. My sme spoločnosť, ktorá sa neschováva, my ukazujeme to, čo sme zrealizovali.

Súhlasíte s jeho kritikou, že väčšina z 900 miliónov šla na projekty, ktoré sú nedotiahnuté?

Kritický tón je určite namieste. Ale dávate mi otázku, na ktorú ja neviem odpovedať.

Ktorých firiem sa to týka?

Na to vám naozaj nebudem odpovedať. To by bolo veľmi povrchné, keby som sa vyjadroval k takej otázke.

Milan Podivín, IS Sales leader IBM pre ČR a Slovensko

Čo hovoríte na príhovor pána prezidenta?

Bol som príjemne prekvapený. Mne sa to veľmi páčilo.

A čo sa vám na tom najviac páčilo?

Otvorenosť. Bolo to moje prvé osobné stretnutie s pánom prezidentom ako osobou. Jeho názory sa mi veľmi páčia.

V čom s ním súhlasíte, pokiaľ ide o IT zákazky štátu?

V zjednodušení e-governmentu, v tom s ním úplne súhlasím. Zjednodušený prístup toku informácií, jeden doklad na všetko, dostupné informácie z jedného miesta.

IBM je tiež dodávateľom pre štát v IT oblasti. Súhlasíte teda s tým, že je tam čo zlepšovať?

Pýtali ste sa na môj názor (na prezidentov príhovor – pozn. red.), viem to porovnať aj s Českou republikou, akým spôsobom to tam funguje. Ja mu prajem veľa úspechov, to, čo on hovorí, to presadiť.

Sú slovenské IT zákazky predražené a nedotiahnuté?

Nedokážem to povedať. Pokiaľ ide o prezidenta, páčila sa mi forma jeho príhovoru.

V Česku to funguje inak, lepšie?

V Česku je to roztrieštené, jednotlivé registre sú samostatné.  Je to veľmi podobné ako na Slovensku.

Ako to zlepšiť, či už v Česku, alebo na Slovensku?

Zjednodušenie, jednoduchý prístup informácií z jedného miesta, prepojenie jednotlivých registrov informácií, ktoré štát má o občanoch. Prídete na jedno miesto a získate všetky informácie. A jeden doklad.

Viete povedať jeden projekt, alebo zákazku, na ktorú ste vy za IBM pyšný, že sa dotiahla a nebolo to ani predražené?

Nedokážem povedať, pretože som v IBM teraz pár týždňov (na Slovensku – pozn. red.). Pôsobil som 12 rokov v IBM v Českej republike, potom som bol v inej firme a vrátil som sa po štyroch rokoch do IBM.

Môžete povedať aj český projekt, za 12 rokov ich máte určite veľa.

Nechcel by som žiadny vyťahovať.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Z ktorých IT projektov ste sklamaný?

Som sklamaný z e-healthu, pretože Slovensko naozaj zaostáva v poskytovaní zdravotníckych služieb cez internet. Sme medzi najhoršími v Európskej únii a sú mnohé krajiny, kde predpisovanie liekov, alebo aj zdieľanie informácií funguje dobre cez elektronické služby. Na Slovensku to ešte tak nie je. Ďalšou oblasťou je digitálny kataster. Projekt nie je dokončený a ešte nemôžeme využívať tie výsledky, na ktoré bol celý projekt určený.

Vy tu zastupujete Európsku komisiu, prečo tá kritika prichádza až teraz? 

Kritika je priebežná, nie je to niečo nové. Európska komisia vždy poukazovala na to, že tieto projekty idú pomaly, výsledky ešte nevidno. Rieši sa to sústavne ostatné roky. Zriadila sa aj akčná skupina práve na zlepšenie využívania prostriedkov z OPIS-u. V mnohom sa situácia zlepšila. Pred pár rokmi bolo čerpanie v OPIS-e katastrofálne, teraz je to oveľa lepšie. Slovensko prišlo s viacerými novými projektmi, ktoré práve teraz finišujú. Ťažko je posúdiť, v akom stave sú a aký bude ich reálny prínos. Verím, že také projekty, ako je digitalizácia kultúrneho dedičstva alebo projekty pre školy – digiškola, digitálne učivo na dosah, pomôžu Slovensku.

Sleduje Zastúpenie Európskej komisie aj samo nejaké tendre a dáva podnety, ak treba?

Nie. Na to nemáme kompetencie, ani ľudí. Podnety, ktoré prídu od ľudí alebo od novinárov, samozrejme riešime a posúvame kolegom do Bruselu.

Dnešná kritika pána prezidenta smerovala najmä k politikom. Keď sa s nimi stretávate na diplomatickej úrovni, dáte im niekedy vedieť, že toto práve nevyšlo a že je to hanba, ako povedal pán prezident?

Diskusia medzi Európskou komisiou a slovenskými orgánmi prebieha, toto sa prevažne rieši na pracovnej úrovni. Ale určite aj slovenskí politici vedia, aký je stav v tejto oblasti.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Na správnu liečbu rakoviny prsníka prispeje Únia, na Slovensku oceňovaný startup nepochodil

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Na liečbu rakoviny prsníka prispeje EÚ, na Slovensku však oceňovaný startup nepochodil +

  • Saudská Arábia chce mať najdrahšiu firmu na svete, preto tlačí cenu ropy hore
  • V globálnom pohľade vyzerá stredoeurópsky export veľmi dobre
  • Mnohí oddlžení sa štátu vracajú s novými dlhmi
Zdieľať

Slovákov, ktorí nakupujú cez internet, za posledných desať rokov výrazne pribudlo. V roku 2008 zhruba 23 % ľudí, ktorí využívali internet, nakupovalo online. Aktuálne je tento podiel na úrovni 59 %.

Z najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že až dve tretiny ľudí nakupujú prevažne knihy; najmenej, a to ani nie štvrtina, si objednáva prostredníctvom internetu potraviny.

Prieskum pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka.

„Online obchody využívajú Slováci na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov, vysoký podiel z celkových nákupov na internete má aj elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo. Až dve tretiny Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online,“ povedala Lenka Buchláková, analytička banky.

Až 60 % opýtaných Slovákov nakupuje cez internet letenky alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Napríklad Česi najčastejšie nakupujú cez internet oblečenie, obuv či rôzne doplnky (70 %), Maďari zase elektroniku (43 %). Nakupovanie kníh cez internet zaznamenalo na Slovensku najvyšší medziročný rast, a to až o vyše 15 %. V Čechách rovnako vysoký medziročný nárast zaznamenali online nákupy leteniek alebo platby za hotel či iné cestovné položky.

Podľa analytičky v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko jasne lídrom v nakupovaní online. Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za Slovenskom. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari – je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete.

Aj podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je nakupovanie online v krajinách EÚ čoraz obľúbenejšie. Spotrebitelia oceňujú jeho výhody, ako napríklad možnosť nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, prístup k širšej škále výrobkov a schopnosť ľahko porovnávať ceny. Až 60 % ľudí v EÚ vo veku 16 až 74 rokov nakupovalo vlani online. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2008.

Hoci muži majú tendenciu nakupovať online o niečo viac ako ženy, podiel nakupujúcich online sa za posledných 10 rokov zvýšil viac medzi ženami (z 30 % v roku 2008 na 59 % v roku 2018) ako medzi mužmi (z 35 % v roku 2008 na 61 % v roku 2018).

Za posledných 10 rokov sa podiel online nakupujúcich v EÚ zvýšil vo všetkých vekových skupinách, ale najmä v prípade mladších používateľov internetu vo veku 16 až 24 rokov (zo 40 % v roku 2008 na 72% v roku 2018) a tých vo veku 25 až 34 rokov (zo 46 % v roku 2008 na 78 % v roku 2018). Najvyšší podiel ľudí, ktorí nakupovali online v predchádzajúcom roku, bol v Dánsku (84 %), vo Veľkej Británii (83 %), v Holandsku (80 %), vo Švédsku (78%) ) a v Nemecku (77 %).

(tasr)

Zdieľať

MMF sa dohodol s Ukrajinou na novom trojročnom úverovom programe vo výške 5,5 miliardy dolárov. Dohodu ešte musí schváliť vedenie fondu a členské štáty. Pôžička závisí aj od naplnenia podmienok Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o posilnenie nezávislosti súdnictva a boj proti korupcii.

Podporu MMF považuje vláda za vyjadrenie dôvery Ukrajine.

Pôžička by mala nahradiť krátkodobý program, ktorý pomohol krajine počas náročného roka, keď sa konali prezidentské a parlamentné voľby.

MMF a západní spojenci poskytli Ukrajine po revolúcii v roku 2014 miliardy dolárov. MMF pôvodne Ukrajine sľúbil 17,5 miliardy dolárov, no dostala iba 8,7 miliardy. Úver bol v apríli 2017 zmrazený pre pomalé zavádzanie požadovaných hospodárskych reforiem, pomalý pokrok v boji proti korupcii a neochote Ukrajiny zvýšiť ceny plynu. Vlani v decembri však MMF schválil pre Ukrajinu krátkodobú úverovú pomoc vo výške 3,9 miliardy dolárov. (čtk)

Zdieľať

Vo Francúzsku pokračuje štrajk a protesty proti dôchodkovej reforme. Doprava v krajine je štrajkom ovplyvnená už štvrtý deň. Francúzska vláda dnes bude mať mimoriadne rokovanie, podľa premiéra je odhodlaná reformu presadiť.

Odborári chcú protestovať, kým vláda plány na reformu neodvolá.

Francúzska vláda chce zreformovať ťažkopádny dôchodkový systém. Zmien sa obávajú hlavne štátni zamestnanci, ktorí by prišli o viaceré výhody.

Reforma dôchodkového systému bola súčasťou Macronovho predvolebného sľubu. Francúzsky dôchodkový systém je podľa neho finančne náročný a nespravodlivý a zvýhodňuje štátnych zamestnancov.

Napríklad zamestnanci Parížskej opery alebo štátnych železníc by reformou prišli o špeciálny režim, v ktorom majú napríklad garantovaný predčasný odchod do dôchodku a môžu naň odísť o desať rokov skôr ako priemerný zamestnanec. (čtk, n)

Viac o reforme čítajte tu.

Zdieľať

V druhom pilieri je oveľa závažnejšia otázka, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Do väčšieho rizika by sme ich tlačiť nemali, ale čiastočne by sa strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku, tvrdí v Paneli expertov Branislav Žúdel.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Najväčším problémom druhého piliera sú dnes príliš konzervatívne portfóliá sporiteľov, na čo upozornila už revízia výdavkov sociálnej politiky v roku 2017. Veľká väčšina majetku druhého piliera je investovaná do menej rizikových dlhopisov, čomu však zodpovedá v dlhšom horizonte aj nižší výnos.

Nie je to pritom ani tak dôsledok racionálneho rozhodnutia sporiteľov ako dôsledok nevhodnej regulácie. A hoci je možné investičnú stratégiu z vlastnej vôle jednoducho zmeniť, sporitelia tak nerobia. Finančná gramotnosť obyvateľstva je v priemere nízka a sporitelia sú pasívni.

Riešenie pre nových sporiteľov je pomerne jednoduché: napravme reguláciu a zaveďme dynamickejšiu predvolenú investičnú stratégiu.

IFP už na jar navrhlo zvoliť ako predvolenú celoživotnú stratégiu, keď si človek prvú polovicu kariéry odkladá výhradne do globálnych akciových indexov a až následne do dlhopisových fondov. Možnosť voľby vlastnej stratégie by zostala pritom zachovaná.

Oveľa závažnejšia otázka však je, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Mali by zariskovať a snažiť sa dobehnúť stratu agresívnejšou stratégiou?

V tomto momente by sme existujúcich sporiteľov do väčšieho rizika tlačiť nemali. Odporúčame ich aj presun do dynamickejších fondov podľa kľúča celoživotnej stratégie.

Čiastočne by sa však strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku. Sporitelia by si doživotnú rentu nemuseli kupovať ihneď po dosiahnutí dôchodkového veku, ale istý čas by mohli nechať investované peniaze pracovať a čerpali by z nich mesačne len obmedzenú sumu.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výške zakúpenej renty v životných poisťovniach. Tá by mala byť opretá o transparentný odhad dĺžky života seniorov, aby sa dala posúdiť primeranosť výšky dôchodku za nasporené peniaze.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné, uviedol minister financií Ladislav Kamenický v RTVS. Poslanec OĽaNO Eduard Heger rozpočet označil za najhorší, aký Slovensko malo.

„Nápady, aby sme mali radšej rozpočtové provizórium, považujem za absolútne scestné, čo viem aj argumentačne podložiť. Keď som preberal v máji tohto roku kreslo ministra financií, tak už v tomto období mi Národná banka Slovenska (NBS) hovorila o tom, že budeme mať deficit na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ja som sa snažil doručiť v tomto roku deficit na úrovni O,68 % HDP, budúcoročný rozpočet sme nastavili na úrovni, ktorú predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, čiže na úrovni 0,49 % HDP. Ja si za týmto rozpočtom stojím,“ povedal Kamenický.

Podľa Hegera je schválený štátny rozpočet na rok 2020 asi najhorším rozpočtom, aký Slovensko kedy malo, a to z dvoch dôvodov. „Jednak preto, že ‚zanecháva úplne prázdnu špajzu‘ a jednak preto, že je v ňom veľa klamlivých údajov, a to najmä nadhodnotené príjmy a podhodnotené výdavky. Budúci minister financií sa na tento rozpočet nebude môcť vôbec spoľahnúť a bude ho musieť celý prepracovať,“ zdôraznil Heger.

„Ak by sa slovenské zlato aj dostalo na Slovensko, tak ho štát určite nebude používať ako prvú rezervu. Použije akékoľvek iné rezervy. Zlato by sa dalo použiť v prípade nejakých geopolitických napätí, teda keď je cena zlata najvyššia,“ poznamenal Kamenický k téme možného prevezenia slovenského zlata z Bank of England.

Slovenské zlato je podľa Hegera „zástupnou politickou témou“. „NBS nie je viazaná žiadnym uznesením Národnej rady SR. Ona urobí tak, ako uzná za vhodné. Ona sama od tejto témy ‚dáva ruky preč‘ a povedala, že (prevoz do SR) nedáva zmysel. Ak sa zlato dovezie na Slovensko, doplatia na to občania, pretože sa s ním nebude dať obchodovať, navyše ho bude treba skladovať a strážiť, čo bude stáť peniaze. V súčasnosti generuje aspoň 5 miliónov eur ročne,“ upozornil Heger.

Zvýšenie minimálneho dôchodku, keď sa zároveň rozšíri aj počet jeho poberateľov, nebude podľa Kamenického stáť diskutovaných 150 miliónov eur. „Nie je to pravda. Inštitút pre finančnú politiku prepočítal a zistil dosah na štátny rozpočet vo výške 80,5 milióna eur,“ spresnil Kamenický. Pripustil, že sa novým spôsobom výpočtu minimálneho dôchodku oslabuje princíp zásluhovosti, je to však „prosociálne opatrenie“.

Podľa Hegera majú v súčasnosti ľudia problém vyžiť aj zo zvýšených minimálnych dôchodkov. „My ako hnutie OĽaNO jasne hovoríme, že minimálne 2 miliardy eur sú vo výbere DPH (dane z pridanej hodnoty), ktoré každý rok uchádzajú. Tu by sa dalo pre ľudí urobiť omnoho viac,“ dodal opozičný poslanec NR SR Heger. (tasr, rtvs)

Zdieľať

Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou, píše v Paneli expertov o 2. dôchodkovom pilieri guvernér NBS Peter Kažimír a dodáva, že začiatkom budúceho roka NBS spustí intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a bude sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Peter Kažimír, guvernér NBS

Idea aktívnejšie investovať, a nielen si sporiť, zo svojho súčasného príjmu na dôchodok je správna a podporujem ju. Obzvlášť vo svetle pretrvávajúceho problému starnutia populácie v Európe a nízkych úrokových sadzieb, ktoré ostanú na súčasných úrovniach ešte nejaký ten čas.

Filozoficky podporujem zachovanie súkromného piliera, no treba ho zmodernizovať a vylepšiť jeho fungovanie.

Jeho dnešné nastavenie ide pod potenciál a nenapĺňa očakávania, špeciálne očakávania sporiteľov. Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou. Ak chceme lepší, efektívnejší a výnosnejší dôchodkový systém, potrebujeme, aby ľudia viac rozumeli investovaniu, tomu, ako narábať so svojimi peniazmi.

Toto vylepšenie a modernizácia, s ktorými netreba otáľať, si zároveň vyžadujú široký politický dialóg a konsenzus. Rád by som veril, že to bude možné dosiahnuť.

Čo sa týka Národnej banky Slovenska a nášho príspevku k pozitívnej zmene… začiatkom budúceho roka spustíme intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a budeme sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pavol Suďa: Odmena správcov v 2. dôchodkovom pilieri by sa nemala odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií. Hlavný analytik Finstat.sk pridáva svoj názor v aktuálnom Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na burze v Rijáde na budúcu stredu. Firma by mala z predaja 1,5-percentného podielu získať 25,6 miliardy dolárov, čo bude historicky najvyšší výnos z primárnej verejnej ponuky (IPO) akcií.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

  • pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
  • stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
  • je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
  • vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Zdieľať

Slovensko má 15. najkomplexnejšiu ekonomiku na svete, vyplýva z rebríčka zverejneného Svetovým ekonomickým fórom. Predbieha v ňom aj vyspelé západné krajiny, ako sú Francúzsko, Belgicko či Holandsko.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Zdieľať

NBS začala školiť trénerov, ktorí majú učiť ľudí v hmotnej núdzi o peniazoch

Národná banka Slovenska začala školiť terénnych pracovníkov z ústredia práce, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi v hmotnej núdzi. Chcú, aby pomohli ľuďom k vyššej finančnej gramotnosti. V hmotnej núdzi je zhruba 130-tisíc ľudí.

Prečo je to dôležité: Medzi najčastejšie problémy ľudí na pokraji hmotnej núdze patria podľa NBS vysoké účty za služby, napríklad káblovú televíziu či mobil, alebo aj pôžička, ktorej splátky nevládzu splácať. Spôsobujú im životnú krízu, ktorá sa neraz končí aj stratou strechy nad hlavou.

NBS nedávno prijala stratégiu posilnenia finančnej gramotnosti na Slovensku. Tento „tréning trénerov“ je jeho pilotná časť.

Čo bude nasledovať:  V prvej fáze vyškolili 24 terénnych pracovníkov z celého Slovenska, najmä z regiónov, kde je miera hmotnej núdze najvýraznejšia. „Hlavne sú to okresy Revúca, Rimavská Sobota, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi viac ako 12 % z celého obyvateľstva,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Pre porovnanie, v Bratislave to nie je ani 0,2 %.

V ďalšej fáze, ktorá bude pokračovať v novom roku, sa zapojí ďalších 260 pracovníkov. V regiónoch budú o financiách diskutovať s ľuďmi v teréne.

Širší kontext: NBS chce od prvej skupiny terénnych pracovníkov zistiť, ako budú komunikovať s osobami v hmotnej núdzi, aké budú mať problémy v praxi a v teréne. A overiť si, aká je finančná gramotnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Vyškolia ich, aby ľuďom pomohli rozmýšľať ekonomickejšie a racionálnejšie v rôznych modelových situáciách a hľadať primerané „triezve“ riešenia.

Zdieľať

Úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov, vyjadruje svoj názor v Paneli expertov Renáta Bláhová.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Na úvod by som chcela zdôrazniť, že aj ja si už 15 rokov v druhom pilieri sporím a z výnosov nie som v posledných rokoch nadšená.

Vnímam aj to, že ako individuálny investor viem svoje úspory určené na dôchodok a pre deti zhodnotiť výrazne lepšie, zároveň si však plne uvedomujem, že je to najmä vďaka mojej intenzívnej skúsenosti a pravidlu, že investujem najmä pri akciách len tam, kde dostatočne poznám podkladové aktívum.

Boli roky, keď som skúsenosť nemala a v prípade investícií do renomovaných akciových fondov veľkej medzinárodnej banky dosiahla aj významné straty (viac ako 30 %).

V čom je štúdia kontroverzná?

Vzhľadom na krátku históriu a skúsenosť sporiteľov na Slovensku sa javí neobjektívne a príliš provokatívne zamerať štúdiu na krajiny, ktoré politickou kultúrou aj históriou nemajú so Slovenskom veľa spoločného (Dánsko, Holandsko, Kanada a Nový Zéland).

Objektívnejšie by bolo ostať v našom regióne, ja som preto aspoň laicky nahliadla k susednému Rakúsku a Česku.

Na rakúskom systéme ma najviac zaujala zákonná podmienka minimálneho výnosu, ktorý je viazaný na mesačné výnosy štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu, a to za obdobie 5 rokov.

Explicitne sa pritom uvádza, že je možný aj negatívny výnos. Zároveň sa umožňuje, ale len v prípade, že sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú v kolektívnej zmluve, od tejto zákonnej podmienky minimálneho výnosu upustiť.

Len vtedy je možné v Rakúsku sporiť s väčším rizikom a potenciálom väčšieho výnosu. Prehľad výnosov relevantných štátnych dlhopisov nájdete v tabuľke nižšie.

Najobjektívnejšie sa mi pre Slovensko javí porovnanie s českým systémom. Nielen z pohľadu histórie a kultúry, ale aj poskytovaných daňových úľav. Výnosnosť českých penzijných spoločností nájdete v prehľade nižšie.

Aj keď sa s autormi štúdie dá súhlasiť v tom, že „slovenské výnosy sa nepriblížili najlepšej praxi vo svete“, určite sa nedá súhlasiť s tvrdením v závere, že slovenskí sporitelia v porovnaní so zahraničným benchmarkom významne stratili.

Objektívnejšie zhrnutie by bolo, že slovenské výsledky nie sú katastrofálne, ale zodpovedajú praxi v regióne napriek politickým zásahom.

Je dokonca pravdepodobné, že výnosy zo slovenských dlhopisových fondov sa nachádzajú v interkvartilovom rozpätí toho, čo dosahuje región V4.

Najdôraznejší nesúhlas však vyjadrujem alternatíve zrušiť súkromné dôchodkové spoločnosti a ponechať spravovanie fondov štátu. Centralizovaný štátny fond je dobrá myšlienka, ale len ak ostane v konkurencii so súkromnými.

Vzhľadom na to, že Slovensko v nedávnej dobe zažilo aj veľmi nezodpovedných premiérov a ministrov financií konajúcich v rozpore s verejným záujmom, by to nebolo rozumné.

V čom je štúdia inšpiratívna?

Jednoznačne súhlasím s tým, že treba znížiť poplatky a upraviť celkové nastavenie systému. Sporitelia by mali byť viac motivovaní investovať do indexových a akciových fondov. To pravdaže nepôjde bez ich vzdelávania a vyššej finančnej gramotnosti. V plnom rozsahu sa stotožňujem tiež s tým, že najtvrdším orieškom je politické riziko.

Taktiež súhlasím s tým, že penzijný systém treba postaviť na viacerých pilieroch a povinných sporiacich schémach, jednoznačne však treba v rámci systému naďalej podporovať súkromné dôchodkové spoločnosti. Najmä pre politické riziko.

V kocke sa dá zhrnúť, že úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov.

Dnes nikto nevie povedať, či o 10, 20 alebo 30 rokov nebude náš región zažívať obdobie deflácie a celkovej stagnácie. Poraziť neexistujúcu infláciu nemôže byť potom pre dôchodcu ani pre štát hlavný cieľ.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať