Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Energetické firmy skryli zmluvy za stovky miliónov, aj brhelovcom

Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto - TASR
Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto – TASR

Povinné zverejňovanie zmlúv berú štátne firmy vážne, len keď ide o menšie peniaze. Štátna SEPS a Bratislavská teplárenská napríklad taja miliónové obchody s firmami z konzorcia Jozefa Brhela. Štátne firmy tvrdia, že aj služby PR agentúr a nákup áut môžu schovávať za hlavný predmet podnikania a bežný obchodný styk. Ministerstvo hospodárstva ich bráni.

Balansujú na hrane zákona, aby schovali zmluvy za stovky miliónov eur. Reč je o štátnych energetických firmách Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a niektorých štátnych teplárňach. Deje sa tak od roku 2012, odkedy sú pod kontrolou Smeru. Pridal sa k nim aj Slovenský plynárenský podnik (SPP), ktorý je už rok a štvrť plne pod kontrolou štátu. O čo ide?

O to, že už tak úplne neplatí, že štátne organizácie a firmy musia povinne zverejňovať zmluvy, inak nebudú platiť. Schválil to parlament za vlády Ivety Radičovej. Neskôr, na konci roku 2011 na návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej infozákon umožnil výnimku. Firmy nemusia zmluvy zverejňovať, keď ide o zmluvy zabezpečujúce dennú prevádzku štátnych firiem.

Právna definícia výnimku uplatňuje „v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“. V praxi Ficovej vlády to vyzerá tak, že sa za túto formuláciu schovávajú veľké zmluvy.

V SEPS-e brhelovci zarábali

SEPS dnes zverejňuje zmluvy o daroch rôznym ľuďom a organizáciám, napríklad aj gynekologickej ambulancii, či banálne zmluvy s mobilným operátorom na jedno euro. Zmluvy v plnom znení s najväčšou hodnotou by ste však hľadali márne. Zo záznamu o zďaleka najväčšej zmluve z posledného roka za 29,99 milióna eur je jasné len to, že ju uzavreli so súkromnými firmami VUJE a Alter Energo.

Tá druhá patrí do portfólia firiem blízkych Jozefovi Brhelovi a týka sa „realizácie stavby – Spínacia stanica 400 kV Gabčíkovo“. Nie je jasné, čo konkrétne konzorcium za takmer 30 miliónov eur urobí a koľko z toho pôjde firme blízkej Brhelovi, ktorý je považovaný za podnikateľa so silnými väzbami na Smer.

Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluva za 108 miliónov eur.
Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluve za 108 miliónov eur.

Alter Energo sa v konzorciách s ďalšími firmami v SEPS-e dostala k zákazkám za takmer 161 miliónov eur. Zmluvu nezverejnili ani v prípade najväčšej z nich. Vlani konzorcium Alter Energo s firmou SAG Elektrovod, ktorej šéfoval exminister hospodárstva Tomáš Malatinský a Elcon Bratislava, dostali za „realizáciu stavby – Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur“ 107,9 milióna eur. Ani túto zmluvu štátny podnik nezverejnil, a tak nie je jasné, koľko z toho Alter Energo dostane a čo za tieto peniaze urobili.

65 k 35 nie je argument

Len Alter Energo mala na SEPS zmluvy za vyše 12,7 milióna a ani jedinú z nich štátna firma nezverejnila.  Menšiu zmluvu s touto firmou uzatvorili aj štátne Železnice Slovenskej republiky a tie ju bez utajovania aj zverejnili.

So SEPS-om obchoduje aj IT spoločnosť Sféra, v ktorej bol Brhel akcionárom. Podľa časopisu Týždeň teraz môže pôsobiť v jej pozadí. Sféra má podľa centrálneho registra so SEPS-om uzavreté zmluvy a dodatky k nim v hodnote 3,47 milióna eur. Ani v jednom z ôsmich prípadov zmluvu nezverejnili.

SEPS sa bráni overeným spôsobom odpovede – tvrdí, že ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania, a preto zmluvy nemusí zverejňovať. Pridáva aj argument, že majú aj „zariadenia obsahujúce prvky kritickej infraštruktúry“, čo je podľa energetikov ďalší dôvod na nezverejňovanie zmlúv.

V roku 2014 podľa svojich štatistík zverejnili 730 zmlúv, z toho 60 percent v plnom znení a 40 vo forme informácie o uzatvorení, čo zvykne byť len jedna veta, či pár slov opisujúcich predmet zákazky. Tento rok podľa nich zverejnili 65 percent zmlúv. Denník N spočítal 30 posledných záznamov o zmluvách SEPS-u. Firma zverejnila v 21 prípadoch zmluvy a dodatky v hodnote približne 205-tisíc eur. Hodnota deviatich zmlúv, ktorých znenie nepoznáme, je viac ako 30 miliónov eur.

Firma schovala napríklad aj dodatok s názvom „Výrub porastov v ochrannom pásme elektrických vedení“. Aj v tomto prípade ide o bežný obchodný styk či o ochranu kritickej infraštruktúry?

Brhel je aj u teplárov

Firmy zo skupiny Jozefa Brhela majú veľké zákazky aj v Bratislavskej teplárenskej (BAT). Aj táto spoločnosť schováva mnohé zmluvy za novelu infozákona. Ak sa vám zdajú odpovede štátnych firiem stereotypné, redakcia Denníka N za to nemôže – aj hovorkyňa BAT na otázky odpovedá, že zmluvy nezverejňujú „v prípade, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“.

Firma Ene-Tep, tiež blízka brhelovcom, mala v BAT dve desiatky zmlúv a dodatkov za vyše tri milióny eur. Nezverejnila ani jedinú. Zákazky z teplární jej začali plynúť v novembri 2012 – teda po nástupe Ficových manažérov.

Čo na zmluvy schované pred verejnosťou hovorí Jozef Brhel? „Za iných sa vyjadrovať nemôžeme, ale čo sa týka podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela, v tom prípade rovnako ako v ostatných postupujeme plne v súlade so zákonom,“ odpísal jeho hovorca Juraj Puchý.

To, ako rozdielne si zákon vysvetľujú štátne firmy, ukazuje postup v šiestich štátnych teplárňach. Niektoré zverejňujú aj zmluvy k veľkej väčšine veľkých tendrov, no v Martinskej teplárenskej utajujú aj zmluvy o nákupe referentských áut. „Spoločnosť zakúpila v roku 2015 dve osobné vozidlá nižšej triedy určené ako referentské vozidlá na každodenný výkon pracovných činností súvisiacich s predmetom podnikania spoločnosti,“ odpovedá obchodný riaditeľ Miroslav Kadlec, prečo zmluvu nezverejnili. V Martinskej teplárenskej je predsedom dozornej rady Ivan Šubrt, ktorý je prokuristom zbrojárskej firmy Willing a roky podnikal s priateľom premiéra Miroslavom Výbohom.

SPP schováva aj filharmóniu

Ešte absurdnejšie by vyznievala výhovorka na infozákon pri SPP, ktorý od minulého roka 100-percentne vlastní štát. Plynári utajujú aj plné znenie Rámcovej dohody na zabezpečenie pitného režimu, zmluvu na PR služby a dokonca aj spoluprácu na štyroch koncertoch Slovenskej filharmónie. SPP včera na otázky Denníka N neodpovedal.

Štátne firmy vlastní ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku. Akú formulku pri obrane takéhoto postupu použila ich spoločná hovorkyňa Miriam Žiaková?  Tušíte správne, ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania.

Utajené zmluvy sú na prokurátorovi

Autorka novely Lucia Žitňanská (Most-Híd) vraví, že cieľom výnimky bolo, aby sa nemuseli zverejňovať zmluvy v rámci bežného chodu firmy, a na takéto prípady ju určite uplatňovať nechceli a v žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií, či budovanie kapacít. „Príkladom sú zmluvy s jednotlivými odberateľmi vody v prípade vodární.“ V žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií či budovanie kapacít. „Chceli sme predísť šikanóznemu zverejňovaniu.“

Zmeniť nezverejnenie zmlúv za stovky miliónov eur môžu podľa právnika z Transparency International Pavla Nechalu len zmluvné strany, prípadne prokuratúra. Zrušenia by sa tak mohli na súde domáhať len štátne firmy, alebo ich obchodní partneri. „Teoreticky, keďže ide o majetok štátu, by to mohla byť aj prokuratúra,“ myslí si. V inom prípade štátni manažéri, ktorí zmluvy mali, ale nezverejnili, riskujú nanajvýš priestupkové konanie.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme v situácii, keď lockdown je menej zlé riešenie
  • Autá: Predaj nových áut klesol v prvých troch štvrťrokoch o vyše 25 %
  • Cestovný ruch: Medziročný prepad sa v auguste zmiernil na 13,6 %
  • Prieskum: Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežije najbližší rok
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera klesla viac, ako sa čakalo
  • Obchod: Tesco po ôsmich rokoch končí s online predajom
  • Firmy: Adidas sa chystá predať americkú značku Reebok, píše na webe časopis Manager Magazin
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne pandémie
  • Firmy: Kto platí na Slovensku najväčšie dane
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Nemôžete sa vrátiť k tomu, ako vyzerala vaša ekonomika vo februári, hovorí šéfekonómka EBOR

Beata Javorcik. Foto - Globsec
Beata Javorcik. Foto – Globsec

Roky 2020 a 2021 sú pre slovenskú ekonomiku stratené, hovorí šéfekonómka EBOR Beata Javorcik. V rozhovore vysvetľuje, ako by malo Slovensko znovu naštartovať hospodársky rast. Kľúčom by mali byť zelené investície a vzdelávanie.

Minúta po minúte

Tesla v 3. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 131 % na 331 miliónov dolárov pri rekordných dodávkach vyše 139-tisíc elektromobilov. Firma skončila v pluse piaty štvrťrok za sebou a mieri k prvému ziskovému finančnému roku.

Tržby Tesly od júla do septembra stúpli medziročne o 39 % na 8,77 miliardy dolárov, analytici očakávali o niečo nižšie číslo.

Ďalšie fakty o Tesle:

  • za tri štvrťroky dodala zákazníkom približne 319-tisíc elektromobilov, z toho takmer polovicu v 3. kvartáli;
  • na celý rok má cieľ dodať na trh pol milióna vozidiel, na jeho splnenie by musela v 4. štvrťroku dosiahnuť opäť rekordné dodávky vyše 181-tisíc áut;
  • vyrába elektromobily v kalifornskom Fremonte a od decembra tiež v Šanghaji, kde produkuje Model 3, ktorý čoskoro začne exportovať z Číny aj do Európy, a pripravuje kapacity pre SUV Model Y;
  • pripravuje druhý americký závod v Texase a prvú európsku továreň neďaleko Berlína, v ktorej plánuje na budúci rok spustiť výrobu Modelu Y;
  • hodnota jej akcií od začiatku roka vzrástla o zhruba 400 % a stala sa najhodnotnejšou automobilkou na svete. (čtk, bbc, e)

Bratislava od začiatku roka 2021 zakáže umiestňovanie herní na vzdialenosť menej ako 500 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia na liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Mesto schválilo nové VZN o podmienkach umiestňovania herní na území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávno schválenú novelu zákona o hazardných hrách.

Herne bude možné v Bratislave umiestniť len v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách pre obchod a služby, kultúru a verejnú zábavu. Taktiež aj v bytových domoch, ak s tým písomne vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vo VZN sa limituje aj vzdialenosť jednej hernej od druhej.

Bratislavskí mestskí poslanci schválili aj VZN, ktorým od januára 2021 hlavné mesto vo vybraných dňoch zakáže prevádzkovať v hlavnom meste bingo, stolové hry a hazardné hry na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi či na iných technických zariadeniach. Výnimku tvoria internetové hry. Zákaz má platiť 1. januára, 6. januára, na Veľký piatok, na Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. a 2. novembra, 24., 25. a 26. decembra. Prevádzkovanie hazardných hier bude zakázané aj v čase trvania štátneho smútku, ak bude vyhlásený. (tasr)

Poľská vláda požiada EK o povolenie štátnej pomoci na výstavbu atómovej elektrárne. Poľsko plánuje vybudovať svoj prvý jadrový zdroj do roku 2033, zatiaľ nemá plán financovania projektu.

„V súčasnosti je nemožné postaviť jadrovú elektráreň bez štátnej podpory,“ povedal vládny splnomocnenec pre energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. Kabinet chce zapojiť do výstavby aj domáci priemysel, aby znížil náklady.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia a jadrovú energetiku považuje za spôsob, ako sa dopracovať k zníženiu emisií podľa požiadaviek EÚ.

Aké sú plány Poľska s jadrom:

  • Vláda chce urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 33 miliárd eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.
  • Plánuje vybudovať dve jadrové elektrárne so šiestimi reaktormi a celkovou kapacitou 6 až 9 gigawattov.
  • Výstavba prvého zdroja sa má začať v roku 2026, hotový by mal byť v roku 2033. Druhá elektráreň má byť spustená o desať rokov neskôr.

Poľsko uzavrelo dohodu o jadrovej energii s USA, v rámci nej má kúpiť od amerických firiem jadrovú technológiu za 18 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Minister práce Milan Krajniak opäť porušil štandardný legislatívny proces, tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Vláda schválila koncepciu kurzarbeitu bez toho, aby bola prerokovaná v tripartite, podobne ako pri zákone o štátnom rozpočte.

Na štvrtkové popoludnie zvolal minister práce rokovanie predsedníctva tripartity a súčasťou pozvánky bol aj predbežný návrh plánu jej práce na mesiace november a december. KOZ uviedla, že zostala nemilo prekvapená, že jedným z bodov programu rokovania tripartity plánovaného na 2. novembra je aj koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“, ktorú už schválila vláda.

Minister práce tak podľa KOZ opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Podľa odborárov pritom predstavitelia ministerstva deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času.

Toto rokovanie sa však neuskutočnilo, KOZ nedostalo ani záverečnú verziu koncepcie. Schválením koncepcie na vláde sa podľa odborárov opätovne obchádza rokovanie tripartity.

KOZ nesúhlasí s takýmto konaním. „Nebudeme hrať hru ministra práce Krajniaka. Nechceme blokovať pomoc pre firmy a pracujúcich, zároveň si však nenecháme skákať po hlave. Platí zákon, ktorý stanovuje, ako má tripartita fungovať. Minister Krajniak však robí všetko pre to, aby odbory blokoval. Preto sa nezúčastníme na najbližšom zvolanom rokovaní tripartity a budeme pokračovať v protestných a nátlakových akciách s cieľom navrátiť sociálny dialóg,“ vyhlásil v stanovisku pre médiá prezident KOZ SR Marián Magdoško.

KOZ samotný kurzarbeit podporuje. Je však presvedčená, že opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré významne zasahujú do podnikania a výrazne zvyšujú sociálne a ekonomické následky pandémie, musia byť primerane kompenzované.

„Očakávame, že nová schéma odstráni všetky nedostatky opatrení z prvej vlny, ktoré nechali bez povšimnutia slobodné povolania, množstvo ľudí na voľnej nohe, verejné podniky a mnoho ďalších skupín,“ dodala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová s súvislosti s projektom Prvá pomoc plus. (tasr)

Ďalšia dodávka viac ako troch miliónov antigénových testov by mala prísť na Slovensko v piatok, uviedol šéf hmotných rezerv Ján Rudolf. Dnes ráno pristálo v Bratislave lietadlo s takmer troma miliónmi antigénových testov určených na plošné testovanie. (tasr)

Adidas sa chystá predať americkú značku Reebok, píše na svojom webe časopis Manager Magazin. Adidas kúpil Reebok v roku 2005, aby lepšie konkuroval jednotke na trhu so športovým vybavením, americkej firme Nike.

Podľa periodika Manager Magazin v Adidase už vznikol tím, ktorý má pripraviť transakciu. Dokončená by mala byť v marci budúceho roka, keď by mal šéf Adidasu Kasper Rorsted predstaviť svoju prvú 5-ročnú stratégiu.

Čo znamená Reebok pre Adidas:

  • Tržby Adidasu po prevzatí Reeboku stúpli na 10,1 miliardy eur, takže za Nike zaostal len asi o dve miliardy. Dcérska značka sa potom dostala do problémov a nepomohla jej ani reštrukturalizácia.
  • Manager Magazin označuje kúpu Reeboku, za ktorý dal Adidas 3,1 miliardy eur, za najdrahší nákupný omyl v histórii nemeckej firmy.
  • Reebok býval treťou najväčšou firmou na svetovom trhu športovej obuvi a textilu. Správy o jeho možnom predaji sa objavili už skôr. Pred 6 rokmi sa chystala predložiť Adidasu ponuku skupina investičných fondov z Ázie a Blízkeho východu.

Adidas sa v 2. štvrťroku prepadol do prevádzkovej straty 333 miliónov eur, pretože veľká časť jeho obchodov bola v dôsledku pandémie zatvorená. V 3. štvrťroku firma počíta s návratom do zisku. (čtk)

Väčšina európskych investorov v prieskume zahraničných obchodných komôr na Slovensku vidí svoju ekonomickú situáciu ako uspokojivú alebo dobrú, 31 % sa však obáva v najbližších 12 mesiacoch zhoršenia. Sondu v 67 firmách robili v októbri.

Na prieskume sa podieľali nemecká, rakúska, talianska a švédska obchodná komora na Slovensku. Väčšina zo zapojených firiem boli podniky nad 100 zamestnancov.

Čo vyšlo v prieskume

  • 49 % opýtaných považuje ekonomickú situáciu vo firme za uspokojivú, 34 % za dobrú a 16 % za zlú.
  • V najbližšom roku očakáva horší vývoj 31 % respodentov, 45 % rovnaký a 24 % lepší.
  • Strednodobý vývoj konjuktúry však vidí ako horší už 46 % respondentov, lepší 24 %.
  • 28 % opýtaných plánuje nižšie investície (16 % vyššie) a 27 % chystá zníženie počtu zamestnancov (20 % zvýšenie).
  • Za najväčšie riziko považujú dopyt (84 %), nasleduje nedostatok odborných síl (37 %), pracovné náklady (36 %) a politické podmienky (34 %).

O väzbe pre advokáta Jána Gajana a úradníka pozemkového fondu Ivana Tudaja bude sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská rozhodovať v piatok od 10:00.

Ženy riešia rébus dôchodkovej tabuľky. Nie je im jasné, komu štát doplatí k penzii

Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR
Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR

Ženám ročníkov 1957 až 1965 sa od januára už druhýkrát mení ich dôchodkový vek. Štát bude na kompenzácie dôchodkov pre viac ako 148-tisíc žien potrebovať vyše 140 miliónov eur. Vysvetľujeme nejasnosti novej dôchodkovej tabuľky.

Predaj nových osobných áut na Slovensku za prvé tri štvrťroky klesol o viac ako štvrtinu na 55 607 kusov. Pozíciu lídra si s náskokom udržala Škoda, ktorej trhový podiel stúpol nad 22 %. Druhý Huyndai a tretí VW majú približne po 9 %.

Predaj áut negatívne ovplyvnila pandémia, v septembri už registrácie výraznejšie rástli, vyplýva z údajov združenia automobilového priemyslu.

Predaj nových áut začal klesať začiatkom roka. Do červených čísel sa dostal už pred vypuknutím pandémie, ktorá ešte viac zrazila registrácie. V septembri však stúpli o 30 %, čo bolo spôsobené aj nižšou základňou pred rokom z dôvodu nábehu nových emisných pravidiel.

Vlani bolo na Slovensku zaregistrovaných 101 568 osobných áut, predaj tak prvý raz prekročil hranicu 100-tisíc vozidiel.

Ako je na tom EÚ

Septembrové registrácie nových áut za celú EÚ už skôr zverejnilo združenie ACEA. Tohtoročný vývoj na Slovensku korešponduje s európskym priemerom, za deväť mesiacov sa odbyt v Únii znížil o 28,8 %. V septembri patril slovenský trh k najrýchlejšie rastúcim v Európe. (čtk, e)

Tesco po ôsmich rokoch končí s online predajom v Poľsku, posledné objednávky doručí 31. októbra. Britský reťazec predáva stratový poľský biznis dánskej Salling Group, transakciu posudzuje protimonopolný úrad.

Ukončenie predaja cez internet oznámilo Tesco na internetovej stránke. Službu spustilo v roku 2012 ako jeden z prvých e-shopov svojho druhu v Poľsku.

Tesco je po 24 rokoch na ústupe z poľského trhu. V júni sa dohodlo na predaji svojich aktivít dánskej Salling Group, ktorá v Poľsku prevádzkuje obchody Netto. Od Tesca má prebrať 301 predajní.

Costa Coffee plánuje do roku 2025 otvoriť v SR a ČR 20 nových kaviarní, momentálne ich má na oboch trhoch spolu 60. V budúcom roku chce značka kávu dostať do celej maloobchodnej siete v oboch krajinách.

Medzi prvými sieťami, kde sa objaví, sú reťazce Metro a Makro. V najbližších týždňoch by k nim mali pribudnúť reťazce Tesco a Kraj. Aleš Fránek, riaditeľ siete kaviarní Costa Coffee v SR a ČR, potvrdil, že momentálne rokujú so všetkými významnými reťazcami v Česku aj na Slovensku.

Kaviarne na Slovensku plánuje Costa Coffee otvárať tempom dve až tri ročne. Okrem Bratislavy, kde otvorila vlani prvú kaviareň na Slovensku a má tu aj ďalšie v obchodnom centre Vivo a obchodnom dome Prior, sa zaujíma aj o Košice, Banskú Bystricu a Trnavu.

Costa Coffee sa objaví aj v ponuke českých e-shopov Košík.cz a Rohlík.cz. Predaj cez internet považuje spoločnosť za ideálnu príležitosť, ako dostať výrobky v období pandémie do slovenských a českých domácností.

V pláne má rozširovať aj sieť automatov na kávu – k 60 už fungujúcim chce do roku 2025 na českom a slovenskom trhu pridať 60 ďalších. Dnes ich má najmä na čerpacích staniciach Shell, iného partnera zo segmentu čerpacích staníc momentálne nehľadá.

Skupina IAG vykázala v 3. štvrťroku prevádzkovú stratu 1,3 miliardy eur, pred rokom bola v zisku 1,4 miliardy eur. Hospodárenie vlastníka British Airways a ďalších aerolínií výrazne ovplyvnila pandémia.

Štvrťročná strata skupiny bola vyššia, než očakávali analytici. Celkové tržby sa prepadli o 83 % na 1,2 miliardy eur. Pandemické reštrikcie naďalej negatívne ovplyvňujú dopyt po leteckej doprave a nútia firmu k ďalšiemu obmedzovaniu letov.

IAG uviedla, že vo 4. štvrťroku nebude kapacita jej letov vyššia ako 30 % úrovne v rovnakom období vlaňajška. V predchádzajúcej prognóze počítala so 40 %. Firma upozornila, že má dostatok hotovosti aj vďaka nedávnemu zvýšeniu kapitálu. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať