Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Energetické firmy skryli zmluvy za stovky miliónov, aj brhelovcom

Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto - TASR
Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto – TASR

Balansujú na hrane zákona, aby schovali zmluvy za stovky miliónov eur. Reč je o štátnych energetických firmách Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a niektorých štátnych teplárňach. Deje sa tak od roku 2012, odkedy sú pod kontrolou Smeru. Pridal sa k nim aj Slovenský plynárenský podnik (SPP), ktorý je už rok a štvrť plne pod kontrolou štátu. O čo ide?

O to, že už tak úplne neplatí, že štátne organizácie a firmy musia povinne zverejňovať zmluvy, inak nebudú platiť. Schválil to parlament za vlády Ivety Radičovej. Neskôr, na konci roku 2011 na návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej infozákon umožnil výnimku. Firmy nemusia zmluvy zverejňovať, keď ide o zmluvy zabezpečujúce dennú prevádzku štátnych firiem.

Právna definícia výnimku uplatňuje „v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“. V praxi Ficovej vlády to vyzerá tak, že sa za túto formuláciu schovávajú veľké zmluvy.

V SEPS-e brhelovci zarábali

SEPS dnes zverejňuje zmluvy o daroch rôznym ľuďom a organizáciám, napríklad aj gynekologickej ambulancii, či banálne zmluvy s mobilným operátorom na jedno euro. Zmluvy v plnom znení s najväčšou hodnotou by ste však hľadali márne. Zo záznamu o zďaleka najväčšej zmluve z posledného roka za 29,99 milióna eur je jasné len to, že ju uzavreli so súkromnými firmami VUJE a Alter Energo.

Tá druhá patrí do portfólia firiem blízkych Jozefovi Brhelovi a týka sa „realizácie stavby – Spínacia stanica 400 kV Gabčíkovo“. Nie je jasné, čo konkrétne konzorcium za takmer 30 miliónov eur urobí a koľko z toho pôjde firme blízkej Brhelovi, ktorý je považovaný za podnikateľa so silnými väzbami na Smer.

Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluva za 108 miliónov eur.
Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluve za 108 miliónov eur.

Alter Energo sa v konzorciách s ďalšími firmami v SEPS-e dostala k zákazkám za takmer 161 miliónov eur. Zmluvu nezverejnili ani v prípade najväčšej z nich. Vlani konzorcium Alter Energo s firmou SAG Elektrovod, ktorej šéfoval exminister hospodárstva Tomáš Malatinský a Elcon Bratislava, dostali za „realizáciu stavby – Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur“ 107,9 milióna eur. Ani túto zmluvu štátny podnik nezverejnil, a tak nie je jasné, koľko z toho Alter Energo dostane a čo za tieto peniaze urobili.

65 k 35 nie je argument

Len Alter Energo mala na SEPS zmluvy za vyše 12,7 milióna a ani jedinú z nich štátna firma nezverejnila.  Menšiu zmluvu s touto firmou uzatvorili aj štátne Železnice Slovenskej republiky a tie ju bez utajovania aj zverejnili.

So SEPS-om obchoduje aj IT spoločnosť Sféra, v ktorej bol Brhel akcionárom. Podľa časopisu Týždeň teraz môže pôsobiť v jej pozadí. Sféra má podľa centrálneho registra so SEPS-om uzavreté zmluvy a dodatky k nim v hodnote 3,47 milióna eur. Ani v jednom z ôsmich prípadov zmluvu nezverejnili.

SEPS sa bráni overeným spôsobom odpovede – tvrdí, že ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania, a preto zmluvy nemusí zverejňovať. Pridáva aj argument, že majú aj „zariadenia obsahujúce prvky kritickej infraštruktúry“, čo je podľa energetikov ďalší dôvod na nezverejňovanie zmlúv.

V roku 2014 podľa svojich štatistík zverejnili 730 zmlúv, z toho 60 percent v plnom znení a 40 vo forme informácie o uzatvorení, čo zvykne byť len jedna veta, či pár slov opisujúcich predmet zákazky. Tento rok podľa nich zverejnili 65 percent zmlúv. Denník N spočítal 30 posledných záznamov o zmluvách SEPS-u. Firma zverejnila v 21 prípadoch zmluvy a dodatky v hodnote približne 205-tisíc eur. Hodnota deviatich zmlúv, ktorých znenie nepoznáme, je viac ako 30 miliónov eur.

Firma schovala napríklad aj dodatok s názvom „Výrub porastov v ochrannom pásme elektrických vedení“. Aj v tomto prípade ide o bežný obchodný styk či o ochranu kritickej infraštruktúry?

Brhel je aj u teplárov

Firmy zo skupiny Jozefa Brhela majú veľké zákazky aj v Bratislavskej teplárenskej (BAT). Aj táto spoločnosť schováva mnohé zmluvy za novelu infozákona. Ak sa vám zdajú odpovede štátnych firiem stereotypné, redakcia Denníka N za to nemôže – aj hovorkyňa BAT na otázky odpovedá, že zmluvy nezverejňujú „v prípade, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“.

Firma Ene-Tep, tiež blízka brhelovcom, mala v BAT dve desiatky zmlúv a dodatkov za vyše tri milióny eur. Nezverejnila ani jedinú. Zákazky z teplární jej začali plynúť v novembri 2012 – teda po nástupe Ficových manažérov.

Čo na zmluvy schované pred verejnosťou hovorí Jozef Brhel? „Za iných sa vyjadrovať nemôžeme, ale čo sa týka podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela, v tom prípade rovnako ako v ostatných postupujeme plne v súlade so zákonom,“ odpísal jeho hovorca Juraj Puchý.

To, ako rozdielne si zákon vysvetľujú štátne firmy, ukazuje postup v šiestich štátnych teplárňach. Niektoré zverejňujú aj zmluvy k veľkej väčšine veľkých tendrov, no v Martinskej teplárenskej utajujú aj zmluvy o nákupe referentských áut. „Spoločnosť zakúpila v roku 2015 dve osobné vozidlá nižšej triedy určené ako referentské vozidlá na každodenný výkon pracovných činností súvisiacich s predmetom podnikania spoločnosti,“ odpovedá obchodný riaditeľ Miroslav Kadlec, prečo zmluvu nezverejnili. V Martinskej teplárenskej je predsedom dozornej rady Ivan Šubrt, ktorý je prokuristom zbrojárskej firmy Willing a roky podnikal s priateľom premiéra Miroslavom Výbohom.

SPP schováva aj filharmóniu

Ešte absurdnejšie by vyznievala výhovorka na infozákon pri SPP, ktorý od minulého roka 100-percentne vlastní štát. Plynári utajujú aj plné znenie Rámcovej dohody na zabezpečenie pitného režimu, zmluvu na PR služby a dokonca aj spoluprácu na štyroch koncertoch Slovenskej filharmónie. SPP včera na otázky Denníka N neodpovedal.

Štátne firmy vlastní ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku. Akú formulku pri obrane takéhoto postupu použila ich spoločná hovorkyňa Miriam Žiaková?  Tušíte správne, ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania.

Utajené zmluvy sú na prokurátorovi

Autorka novely Lucia Žitňanská (Most-Híd) vraví, že cieľom výnimky bolo, aby sa nemuseli zverejňovať zmluvy v rámci bežného chodu firmy, a na takéto prípady ju určite uplatňovať nechceli a v žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií, či budovanie kapacít. „Príkladom sú zmluvy s jednotlivými odberateľmi vody v prípade vodární.“ V žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií či budovanie kapacít. „Chceli sme predísť šikanóznemu zverejňovaniu.“

Zmeniť nezverejnenie zmlúv za stovky miliónov eur môžu podľa právnika z Transparency International Pavla Nechalu len zmluvné strany, prípadne prokuratúra. Zrušenia by sa tak mohli na súde domáhať len štátne firmy, alebo ich obchodní partneri. „Teoreticky, keďže ide o majetok štátu, by to mohla byť aj prokuratúra,“ myslí si. V inom prípade štátni manažéri, ktorí zmluvy mali, ale nezverejnili, riskujú nanajvýš priestupkové konanie.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Babiš si vybojoval experiment s DPH, Slovensko má dvakrát také úniky +

  • RegioJet opäť dráždi Danka, pokúša sa o zaujímavý segment biznisu
  • Dotácie na elektromobil možno rezervovať od 11. decembra
  • Štát je pri hľadaní zodpovedných za envirozáťaže nemohúcny
Zdieľať

Dlhová brzda neumožňuje Slovensku vydávať viac dlhopisov, pretože spomalenie ekonomického rastu tlačí pomer dlhu na HDP bližšie k jej sankčným úrovniam. „Pondelková aukcia bola posledná v tomto roku,“ povedal šéf Agentúry pre riadenie dlhu Daniel Bytčánek pre Bloomberg.

Šéf agentúry povedal, že boli spokojní s dopytom aj výnosmi dlhopisov splatných v roku 2031. Dopyt dosiahol 288 milióna eur, Slovensko si požičalo 118 miliónov, priemerný úrok bol 0,166 % ročne.

Dopyt po dlhopisoch splatných v roku 2047 bol „prekvapivo slabý“, čo môže súvisieť aj s opatrnosťou investorov pred blížiacim sa koncom roka. Dopyt dosiahol len 67,5 milióna eur, štát akceptoval 40,5 milióna eur, priemerný ročný výnos bol 0,788 %. (bloomberg)

Zdieľať

Coty preberá kontrolu v kozmetickej značke Kylie Jenner. Mladá miliardárka zbohatne o 600 miliónov dolárov

Coty sa dohodla s Kylie Jenner, že za 600 miliónov dolárov prevezme väčšinový podiel v jej kozmetickej značke. Obchod ohodnocuje biznis hviezdy sociálnych médií, ktorú sledujú stovky miliónov fanúšikov, na 1,2 miliardy dolárov.

Transakcia posilňuje majetkový status Jenner, ktorá patrí k najmladším miliardárom na svete, píše Bloomberg.

Dohoda prichádza v období, keď sa Coty snaží zvýšiť podiel produktov starostlivosti o pleť a parfumov a posilňuje výdavky na marketing. Snaží sa tak bojovať s poklesom predaja.

Akcie Coty reagovali na dohodu rastom o viac ako 5 percent.

Coty prevezme celkovú zodpovednosť za portfólio Kylie Cosmetics, Jenner bude mať na starosti kreatívu a komunikáciu značky.

Ako sa vypracovala Kylie Jenner:

  • Patrí k celebritnému klanu Kardashianovcov. V biznise ťaží z popularity rodiny, ktorú si získala vďaka reality šou Keeping Up With the Kardashians.
  • Značka Kylie Cosmetics začínala v roku 2015 s líniou rúžov na pery, ktorú vypredala za niekoľko minút, uvádza Reuters. Jenner ju rozbiehala ešte v tínedžerskom veku.
  • V súčasnosti ponúka širokú paletu kozmetiky od gélu na obočie až po produkty starostlivosti o pleť.
  • Kylie Cosmetics sa spočiatku predávala iba online, od roku 2018 je dostupná v sieti Ulta Beauty, ktorá má viac ako 1 100 kamenných predajní v Spojených štátoch.

Kylie Jenner má masívny výtlak na sociálnych médiách, kde ju sleduje viac ako 270 miliónov ľudí. Za uplynulých 12 mesiacov jej kozmetická značka dosiahla čisté tržby 177 miliónov dolárov, odhaduje Coty.

Najmladšia miliardárka:

Časopis Forbes tento rok zaradil Jenner do rebríčka dolárových miliardárov.

Jenner sa stala vo veku 21 rokov vôbec najmladšou miliardárkou a zároveň najmladšou miliardárkou, ktorá si majetok zarobila sama.

V oboch kritériách predbehla Marka Zuckerberga. Spoluzakladateľ Facebooku sa vypracoval na dolárového miliardára v roku 2008 vo veku 24 rokov.

Zdieľať

Česká vláda schválila zavedenie 7-percentnej digitálnej dane pre veľké internetové firmy ako Facebook alebo Google. Do štátneho rozpočtu by daň podľa odhadov ministerstva financií mohla priniesť v prepočte 200 miliónov eur ročne.

Zákon by mohol začať platiť v priebehu budúceho roka. Musí ho ešte schváliť parlament a podpísať prezident.

Dani by mali podliehať internetové firmy s globálnym obratom nad 750 miliónov eur, ktoré budú mať na území Česka ročný obrat za uskutočnené zdaniteľné služby minimálne 100 miliónov českých korún (zhruba 4 milióny eur). (čtk)

Zdieľať

Airbusu sa sypú miliardové objednávky z Dubaja. Ušlo sa aj Boeingu

Air Arabia kúpi od Airbusu 120 úzkotrupových lietadiel série A320neo, hodnota obchodu dosahuje 14 miliárd dolárov. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2024. Ide o ďalšiu veľkú objednávku pre Airbus, kúpu 50 kusov A350 dnes oznámili Emirates.

Zákazka od Air Arabia pozostáva zo 70 lietadiel A320neo, zvyšok sú stroje A321XLR (na diaľkové lety) a A321neo, píše Bloomberg.

Aerolínie sú najväčším nízkonákladovým leteckým dopravcom v oblasti Perzského zálivu a severnej Afriky.

Prírastky vo flotile od Airbusu im pomôžu pri plánovanej expanzii v juhovýchodnej Ázii a Afrike.

Air Arabia pripravuje spoločný podnik s Etihad Airways, ktorý by mohol začať fungovať v 2. štvrťroku 2020.

Plodná Dubai Airshow

Najnovšie veľké objednávky na lietadlá Airbusu sa zrodili na prebiehajúcej leteckej šou v Dubaji.

Bez objednávok nezostal ani konkurent Airbusu, americký Boeing, ktorý získal druhú zákazku na lietadlá 737 Max 8 od ich marcového núteného uzemnenia.

Turecký dopravca SunExpress si objednal ďalších 10 strojov tohto typu. Od roku 2014 čaká na dodanie 32 kusov 737 Max 8.

Zdieľať

Aerolinky SunExpress kúpia od Boeingu ďalších desať lietadiel typu 737 Max 8. Katalógová cena strojov dosahuje 1,2 miliardy dolárov. Ide o druhú objednávku 737 Max od ich núteného odstavenia po marcovom leteckom nešťastí.

Charterové turecké aerolínie SunExpress majú od roku 2014 objednaných 32 lietadiel Boeing 737 Max 8, ktoré zatiaľ neboli dodané, píše Reuters.

SunExpress sú spoločným podnikom Turkish Airlines a Lufthansy.

Záujem o kúpu lietadiel 737 Max prejavila v júni spoločnosť IAG, ktorá vlastní napríklad aerolinky British Airways, Iberia, Aer Lingus či Vueling.

Išlo o prvú objednávku od marcového uzemnenia strojov tohto typu. Prvé lietadlá má IAG prevziať v roku 2023.

Zdieľať

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo podmienky poskytnutia dotácie na kúpu elektromobilov. Prvé žiadosti bude možné podať 17. decembra. Celkovo je na podporu nákupu určených 5 miliónov eur.

Na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom bude možné získať príspevok 8000 eur, v prípade plug-in hybridného vozidla to bude 5000 eur.

O dotáciu môžu požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa.

Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bude možné získať dotáciu, je 50-tisíc eur s DPH.

Rezort hospodárstva zverejnil podmienky poskytnutia dotácie na svojom webe aj na internetovej stránke chcemelektromobil.sk, kde je zároveň možné nájsť všetky informácie. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať