Denník N

Energetické firmy skryli zmluvy za stovky miliónov, aj brhelovcom

Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto - TASR
Za drôty sa dá všeličo schovať. Foto – TASR

Povinné zverejňovanie zmlúv berú štátne firmy vážne, len keď ide o menšie peniaze. Štátna SEPS a Bratislavská teplárenská napríklad taja miliónové obchody s firmami z konzorcia Jozefa Brhela. Štátne firmy tvrdia, že aj služby PR agentúr a nákup áut môžu schovávať za hlavný predmet podnikania a bežný obchodný styk. Ministerstvo hospodárstva ich bráni.

Balansujú na hrane zákona, aby schovali zmluvy za stovky miliónov eur. Reč je o štátnych energetických firmách Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a niektorých štátnych teplárňach. Deje sa tak od roku 2012, odkedy sú pod kontrolou Smeru. Pridal sa k nim aj Slovenský plynárenský podnik (SPP), ktorý je už rok a štvrť plne pod kontrolou štátu. O čo ide?

O to, že už tak úplne neplatí, že štátne organizácie a firmy musia povinne zverejňovať zmluvy, inak nebudú platiť. Schválil to parlament za vlády Ivety Radičovej. Neskôr, na konci roku 2011 na návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej infozákon umožnil výnimku. Firmy nemusia zmluvy zverejňovať, keď ide o zmluvy zabezpečujúce dennú prevádzku štátnych firiem.

Právna definícia výnimku uplatňuje „v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“. V praxi Ficovej vlády to vyzerá tak, že sa za túto formuláciu schovávajú veľké zmluvy.

V SEPS-e brhelovci zarábali

SEPS dnes zverejňuje zmluvy o daroch rôznym ľuďom a organizáciám, napríklad aj gynekologickej ambulancii, či banálne zmluvy s mobilným operátorom na jedno euro. Zmluvy v plnom znení s najväčšou hodnotou by ste však hľadali márne. Zo záznamu o zďaleka najväčšej zmluve z posledného roka za 29,99 milióna eur je jasné len to, že ju uzavreli so súkromnými firmami VUJE a Alter Energo.

Tá druhá patrí do portfólia firiem blízkych Jozefovi Brhelovi a týka sa „realizácie stavby – Spínacia stanica 400 kV Gabčíkovo“. Nie je jasné, čo konkrétne konzorcium za takmer 30 miliónov eur urobí a koľko z toho pôjde firme blízkej Brhelovi, ktorý je považovaný za podnikateľa so silnými väzbami na Smer.

Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluva za 108 miliónov eur.
Toto je všetko, čo sa daňový poplatník dozvie o zmluve za 108 miliónov eur.

Alter Energo sa v konzorciách s ďalšími firmami v SEPS-e dostala k zákazkám za takmer 161 miliónov eur. Zmluvu nezverejnili ani v prípade najväčšej z nich. Vlani konzorcium Alter Energo s firmou SAG Elektrovod, ktorej šéfoval exminister hospodárstva Tomáš Malatinský a Elcon Bratislava, dostali za „realizáciu stavby – Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur“ 107,9 milióna eur. Ani túto zmluvu štátny podnik nezverejnil, a tak nie je jasné, koľko z toho Alter Energo dostane a čo za tieto peniaze urobili.

65 k 35 nie je argument

Len Alter Energo mala na SEPS zmluvy za vyše 12,7 milióna a ani jedinú z nich štátna firma nezverejnila.  Menšiu zmluvu s touto firmou uzatvorili aj štátne Železnice Slovenskej republiky a tie ju bez utajovania aj zverejnili.

So SEPS-om obchoduje aj IT spoločnosť Sféra, v ktorej bol Brhel akcionárom. Podľa časopisu Týždeň teraz môže pôsobiť v jej pozadí. Sféra má podľa centrálneho registra so SEPS-om uzavreté zmluvy a dodatky k nim v hodnote 3,47 milióna eur. Ani v jednom z ôsmich prípadov zmluvu nezverejnili.

SEPS sa bráni overeným spôsobom odpovede – tvrdí, že ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania, a preto zmluvy nemusí zverejňovať. Pridáva aj argument, že majú aj „zariadenia obsahujúce prvky kritickej infraštruktúry“, čo je podľa energetikov ďalší dôvod na nezverejňovanie zmlúv.

V roku 2014 podľa svojich štatistík zverejnili 730 zmlúv, z toho 60 percent v plnom znení a 40 vo forme informácie o uzatvorení, čo zvykne byť len jedna veta, či pár slov opisujúcich predmet zákazky. Tento rok podľa nich zverejnili 65 percent zmlúv. Denník N spočítal 30 posledných záznamov o zmluvách SEPS-u. Firma zverejnila v 21 prípadoch zmluvy a dodatky v hodnote približne 205-tisíc eur. Hodnota deviatich zmlúv, ktorých znenie nepoznáme, je viac ako 30 miliónov eur.

Firma schovala napríklad aj dodatok s názvom „Výrub porastov v ochrannom pásme elektrických vedení“. Aj v tomto prípade ide o bežný obchodný styk či o ochranu kritickej infraštruktúry?

Brhel je aj u teplárov

Firmy zo skupiny Jozefa Brhela majú veľké zákazky aj v Bratislavskej teplárenskej (BAT). Aj táto spoločnosť schováva mnohé zmluvy za novelu infozákona. Ak sa vám zdajú odpovede štátnych firiem stereotypné, redakcia Denníka N za to nemôže – aj hovorkyňa BAT na otázky odpovedá, že zmluvy nezverejňujú „v prípade, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii“.

Firma Ene-Tep, tiež blízka brhelovcom, mala v BAT dve desiatky zmlúv a dodatkov za vyše tri milióny eur. Nezverejnila ani jedinú. Zákazky z teplární jej začali plynúť v novembri 2012 – teda po nástupe Ficových manažérov.

Čo na zmluvy schované pred verejnosťou hovorí Jozef Brhel? „Za iných sa vyjadrovať nemôžeme, ale čo sa týka podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela, v tom prípade rovnako ako v ostatných postupujeme plne v súlade so zákonom,“ odpísal jeho hovorca Juraj Puchý.

To, ako rozdielne si zákon vysvetľujú štátne firmy, ukazuje postup v šiestich štátnych teplárňach. Niektoré zverejňujú aj zmluvy k veľkej väčšine veľkých tendrov, no v Martinskej teplárenskej utajujú aj zmluvy o nákupe referentských áut. „Spoločnosť zakúpila v roku 2015 dve osobné vozidlá nižšej triedy určené ako referentské vozidlá na každodenný výkon pracovných činností súvisiacich s predmetom podnikania spoločnosti,“ odpovedá obchodný riaditeľ Miroslav Kadlec, prečo zmluvu nezverejnili. V Martinskej teplárenskej je predsedom dozornej rady Ivan Šubrt, ktorý je prokuristom zbrojárskej firmy Willing a roky podnikal s priateľom premiéra Miroslavom Výbohom.

SPP schováva aj filharmóniu

Ešte absurdnejšie by vyznievala výhovorka na infozákon pri SPP, ktorý od minulého roka 100-percentne vlastní štát. Plynári utajujú aj plné znenie Rámcovej dohody na zabezpečenie pitného režimu, zmluvu na PR služby a dokonca aj spoluprácu na štyroch koncertoch Slovenskej filharmónie. SPP včera na otázky Denníka N neodpovedal.

Štátne firmy vlastní ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku. Akú formulku pri obrane takéhoto postupu použila ich spoločná hovorkyňa Miriam Žiaková?  Tušíte správne, ide o bežný obchodný styk v rozsahu predmetu podnikania.

Utajené zmluvy sú na prokurátorovi

Autorka novely Lucia Žitňanská (Most-Híd) vraví, že cieľom výnimky bolo, aby sa nemuseli zverejňovať zmluvy v rámci bežného chodu firmy, a na takéto prípady ju určite uplatňovať nechceli a v žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií, či budovanie kapacít. „Príkladom sú zmluvy s jednotlivými odberateľmi vody v prípade vodární.“ V žiadnom prípade nešlo o utajovanie investícií či budovanie kapacít. „Chceli sme predísť šikanóznemu zverejňovaniu.“

Zmeniť nezverejnenie zmlúv za stovky miliónov eur môžu podľa právnika z Transparency International Pavla Nechalu len zmluvné strany, prípadne prokuratúra. Zrušenia by sa tak mohli na súde domáhať len štátne firmy, alebo ich obchodní partneri. „Teoreticky, keďže ide o majetok štátu, by to mohla byť aj prokuratúra,“ myslí si. V inom prípade štátni manažéri, ktorí zmluvy mali, ale nezverejnili, riskujú nanajvýš priestupkové konanie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie