Týždeň v európskej ekonomike: Európa má 300-miliardový plán na odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy

Autori sú z portálu Euractiv.sk

• Dodávky energosurovín z Ruska majú nahradiť úspory energie, obnoviteľné zdroje aj noví partneri.
• Európa prvýkrát od pandémie výrazne zhoršuje ekonomickú prognózu.
• Čoskoro začne platiť nová legislatíva o zdieľaní dát.

1. REPowerEU – plán na odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy

Eurokomisia predstavila plán REPowerEU, stratégiu na odstrihnutie Európy od ruských fosílnych palív do roku 2027. Okrem diverzifikácie dodávok fosílnych palív ráta so solárnymi panelmi ako povinnou súčasťou budov, zjednodušením povoľovacích procesov a ambicióznymi úsporami energie.

Stáť to bude asi 300 miliárd eur. Investície chce získať z predaja emisných povoleniek a z presunu výdavkov vrátane národných plánov obnovy.

Prečo je to dôležité

Európska únia je závislá od dodávok ropy a zemného plynu z Ruska. Ruský útok na Ukrajinu však zdôraznil, aká riziková môže byť takáto závislosť. Na jednej strane nákup ruských energetických surovín živí Putinov režim a jeho armádu. Z bezpečnostného hľadiska (aj etického) by preto bolo správne, aby sme s ich dovozom prestali – hoci rýchlo to asi nepôjde (naťahovaniu sa o embargo na ruskú ropu sa venujeme nižšie).

Na strane druhej, Moskva používa vývoz ropy a plynu ako politickú zbraň, ktorou sa snaží narušiť účinnosť západných sankcií a rozdeliť európske krajiny. Problém s platbami za ruský plyn v rubľoch sa nateraz pravdepodobne podarilo vyriešiť (presnejšie – obísť). Riziko zastavenia dodávok však stále existuje – Rusko už odstrihlo plyn pre Poľsko a Bulharsko, Európska komisia varuje, že na podobný scenár sa musia pripraviť aj ostatné európske krajiny.

Odhliadnuc od toho, vysoká cena zemného plynu pravdepodobne nie je krátkodobým problémom. Ak dokáže Európa nahradiť ruské suroviny lacnejšími udržateľnými alternatívami (obnoviteľné zdroje, úspory energie), ušetrí.

Čo Komisia navrhla

Hlavné línie návrhu REPowerEU boli známe už pred zverejnením, venovali sme sa im aj minulý týždeň (plán zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie – OZE). Opatrenia rátajú s úsporami energie, diverzifikáciou dodávok palív a zrýchleným zavádzaním obnoviteľnej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle, doprave a pri výrobe elektriny.

Our proposals are addressing Europe’s energy security, our defence and support to Ukraine.

We must now reduce as rapidly as possible our reliance on Russia in energy.

We can.
https://t.co/SF640dlGl6

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) May 18, 2022

Úspory energie: Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa z 9 percent na 13 percent v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

Rýchle zníženie dopytu po rope a plyne (podľa Komisie až o 5 percent) možno dosiahnuť zmenou spotrebiteľského správania – napríklad slabším vykurovaním, obmedzením využívania automobilov a pod. Komisia vyzvala členské štáty, aby začali konkrétne komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel.

Členské štáty by okrem toho mali využívať fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, izoláciu budov a spotrebiče či výrobky.

Obnoviteľné zdroje energie: Jadrom plánu je rýchle a masívne zavádzanie obnoviteľnej energie, najmä solárnej. Komisia navrhla zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 percent na 45 percent.

Na urýchlenie zavádzania chce exekutíva Únie zjednodušiť povoľovacie postupy tým, že nové projekty veternej a solárnej energie budú vyhlásené za záležitosť „nadradeného verejného záujmu“ a na národnej úrovni budú v zónach s nízkym environmentálnym rizikom zavedené oblasti „go-to“, v rámci ktorých bude možné rýchlejšie povoľovanie nových elektrární. Minulý týždeň sme písali podrobnejšie o povinnosti inštalovať solárne panely na strechy budov.

Noví dodávatelia: EÚ bude takisto musieť diverzifikovať svoje dodávky ropy a plynu mimo ruských zdrojov. Zabezpečiť to chce novými krátkodobými dohodami o LNG s USA, Kanadou a inými štátmi a vytvorením spoločnej nákupnej platformy pre krajiny, ktoré sa toho chcú zúčastniť. Podpredseda Komisie Frans Timmermans naznačil, že nadviazali kontakty s krajinami ako Egypt, Izrael, Alžírsko a Katar.

Únia chce novým partnerom poskytnúť dvojitú dohodu: „Najprv krátkodobú dohodu, ktorou získame potrebné fosílne palivá, a potom dlhodobú dohodu o ich začlenení do globálneho systému na výrobu a využitie zeleného vodíka,“ povedal Timmermans.

Na zoznam prioritných projektov Únie (tie majú ľahší prístup k financovaniu a zjednodušené povoľovanie) pribudne niekoľko plynovodov a LNG terminálov.

• Plynovody: plynovod medzi Poľskom a Litvou, poľsko-slovenské prepojenie, baltské potrubia medzi Poľskom a Dánskom a plynovod spájajúci Grécko a Bulharsko.
• LNG infraštruktúra: Nové terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) majú byť dokončené v roku 2023 aj na Cypre, v Grécku a v poľskom Gdansku. Niekoľko projektov skladovania plynu prebieha aj v Grécku, Rumunsku a Bulharsku.
• Ropa: Investície do novej infraštruktúry, ktorá umožní využiť surovinu z iných krajín ako z Ruska. Táto časť balíka reaguje na požiadavky vnútrozemských krajín, ktoré dostávajú ropu len ropovodmi z východu.

Komisia zvažuje zopakovanie scenára pri nákupe proticovidových vakcín – cez mechanizmus spoločného nákupu chce vyrokovať a uzavrieť zmluvy o nákupoch plynu (alebo zeleného vodíka) v mene zúčastnených členských štátov.

Čo to bude stáť

Plán RePowerEU počíta s investíciami asi 300 miliárd eur do konca roku 2030. Investície by mali mať rýchlu návratnosť: podľa Komisie by plán mohol Európe každoročne ušetriť 100 miliárd eur, ktoré dáva na dovoz zemného plynu, ropy a uhlia.

Väčšina peňazí pôjde na podporu obnoviteľných zdrojov. Asi 10 miliárd eur bude financovať chýbajúce prepojenia na plyn a LNG a až 2 miliardy eur pôjdu na ropnú infraštruktúru s cieľom zastaviť dodávky ruskej ropy.

Až 210 miliárd eur bude potrebných do konca roka 2027. Zdrojom má byť európsky rozpočet (nie nové výdavky, ale presun existujúcich vrátane investícií v národných plánoch obnovy) a príjmy z predaja emisných kvót.

Komisia dala krajinám možnosť premiestniť na riešenie energokrízy 15 percent z budúcich eurofondov. Podľa neoficiálnych informácií to znamená, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR bude prekopávať navrhnutý Operačný program Slovensko, podľa ktorého majú byť čerpané eurofondy v období 2021 – 2027. Ide približne o 1,5 miliardy eur, časť týchto peňazí by sa mohla ujsť aj Slovnaftu, ktorý doteraz neinvestoval do technológií na spracovanie inej ako ruskej ropy.

Ako to pocítia spotrebitelia

Bezprostrednou príčinou súčasného rastu cien energií je ruský útok na Ukrajinu. Odstrihnutie sa od ruských zdrojov bude nákladné, Komisia chce zabezpečiť, aby neohrozilo najviac zraniteľné domácnosti.

Členským krajinám dáva možnosť obmedziť ceny plynu pre spotrebiteľov „vrátane domácností a priemyslu“ a zdaniť neočakávané zisky energetických spoločností vyvolané vysokými cenami.

Čo bude nasledovať

Balík tvoria oznámenia Komisie, odporúčania (spoločné nákupy energií) a návrhy na zmenu legislatívy (napr. smernice o energetických vlastnostiach budov a energetickej účinnosti, nariadenie o mimoriadnom protikrízovom rozpočte).

Všetky zmeny legislatívy podliehajú schváleniu členskými krajinami a Európskym parlamentom.

2. Európa po vypuknutí vojny na Ukrajine výrazne zhoršuje ekonomickú prognózu

Nová prognóza vývoja európskej ekonomiky predpokladá výrazné spomalenie ekonomického rastu. Kým vo februári bola prognóza rastu na HDP roku 2022 v EÚ na úrovni štyroch percent, v polovici mája bola upravená na 2,7 percenta.

Keďže posledná prognóza bola zverejnená dva týždne pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ťažko hľadať za zhoršením ekonomických vyhliadok iné príčiny.

Čo sa očakáva

Postpandemické uvoľňovanie, spustenie plánov obnovy ani vládne opatrenia na zmiernenie inflácie nedokázali vyvážiť efekty vojny na hraniciach Únie. Tá európske ekonomiky ovplyvňuje najmä cez zvýšené ceny energií, ktoré potom ženú nahor aj ceny potravín a základných tovarov.

V tomto roku sa očakáva miera inflácie na úrovni 6,8 percenta pre EÚ ako celok, o niečo nižšie pre eurozónu – 6,1 percenta. Na budúci rok sú prognózy o čosi miernejšie, pre EÚ na úrovni 3,2 percenta a 2,7 percenta pre eurozónu.

Slovensko doplatí na dosahy vojny na Ukrajine najviac, medzi revíziami prognózy prišlo až o 2,7 percentného bodu. Na rok 2022 ho čaká rast HDP o 2,3 percenta. Slovensko čaká aj jedna z najvyšších inflácií v eurozóne, rast cien o 9,8 percenta predbehnú iba Estónsko a Litva.

Slovensko dopláca na to, že nadpriemernú zložku výdavkov našich domácností tvoria základné potraviny, tovary a platby za energie, z ktorých nevieme zľaviť ani po zvýšení cien. Volania po utiahnutí opaskov na protest voči Putinovi budú teda Slovákmi vypočuté iba ťažko.

Dobrou správou je, že trh práce sa drží. Miera zamestnanosti bude aj naďalej stúpať, koncom roka podporená aj vstupom ukrajinských utečencov na trh práce. Konsolidovať by sa mali naďalej aj verejné deficity a v prvom kvartáli tohto roka poklesol aj počet bankrotov.

Registrácie firiem a počet bankrotov v EÚ 

Prečo je to dôležité

Prognóza ukazuje, aký výrazný a náhly dosah mala vojenská invázia na Ukrajinu na ekonomiky EÚ. Ide o prvý výrazný rozdiel medzi dvomi ekonomickými prognózami od mája 2020 po vypuknutí pandémie covidu-19. Tá prognózu z februára toho roku upravila o 8,9 percentných bodov nadol.

Európska komisia zverejnila aj prepočty pre scenár, v ktorom by vojna spôsobovala ešte vyšší nárast cien a prišlo by aj k úplnému zastaveniu dodávok plynu z Ruska. V tomto prípade by bol rast ekonomiky EÚ prognózovaný na tento rok iba tesne nad nulou a inflácia by šla hore o ďalšie tri percentné body.

Správy o ekonomickom vplyve vojny na EÚ budú aj naďalej pre niektorých argumentom proti prijímaniu ďalších sankcií, ktoré by rast mohli ďalej spomaliť, prípadne obrátiť na pokles. Nepochybným rizikom pre európske ekonomiky by však bolo aj pokračujúce ruské ťaženie u nášho východného suseda, financované aj z pokračujúceho obchodu s agresorom, prípadne efekty ďalších geopolitických ambícií Vladimíra Putina, ktorému by bola dopriata výhra nad ukrajinským územím.

3. Členské krajiny schválili legislatívu o zdieľaní dát

Rada EÚ podporila Zákon o dátach (The Data Act) začiatkom týždňa. Podporu dostal aj v Európskom parlamente. Má zabezpečiť prístup k využívaniu dát pre účely výskumu alebo vytváranie inovatívnych služieb a produktov.

Prečo je to dôležité

Dáta sú označované za „ropu digitálnej ekonomiky“. Ich efektívne využívanie môže priniesť nové služby a produkty, zefektívniť verejný sektor, ale aj pomôcť výskumu v oblastiach ako zdravotníctvo. Európska dátová stratégia smeruje k vytvoreniu viacerých „dátových priestorov“ (napr. zdravotníctvo, energetika, výrobný priemysel), v ktorých by bolo zabezpečené zdieľanie dát medzi rôznymi aktérmi v rámci sektora aj medzisektorovo. Zákon o dátach má umožniť ich tok vytvorením mechanizmov zdieľania a interoperability.

Dáta sú však zároveň chránené, čo ich použitie obmedzuje. Osobné údaje reguluje v EÚ legislatíva GDPR. Autorské práva spadajú pod ochranu duševného vlastníctva. Pre využívanie databáz existuje samostatná Smernica o databázach.

V mnohých prípadoch je obmedzovanie používania dát potrebné (napríklad ochrana citlivých osobných údajov či komerčných informácií). Legislatívny rámec má však medzery. Smernica o GDPR pozná mechanizmus súhlasu so sekundárnym využitím osobných údajov (data portability right), jeho rozsah je však nejasný, je málokedy využívaný a nepokrýva dáta, ktoré nie sú osobnými údajmi.

Pripravovaný Zákon o digitálnych trhoch (DMA) zabráni obmedzovaniu prístupu, týka sa však len najväčších poskytovateľov cloudových služieb a užívateľom nedáva väčšie možnosti prístupu k svojim údajom. Existujúce pravidlá neriešia problém mocenskej nerovnováhy v súkromných kontraktoch.

V niektorých prípadoch umožňuje existujúca legislatíva nadmerné obmedzovanie prístupu k dátam. Smernica o databázach napríklad rozdeľuje databázy na tie, ktoré sú chránené právom duševného vlastníctva a zvyšné, ktoré do kategórie nepatria, no ich vytváranie si vyžaduje významné investície, a preto majú ochranu sui generis.

Zariadenia Internetu vecí (IoT) produkujú veľké množstvo dát, ktoré by mohli byť (napríklad v anonymizovanej podobe) využiteľné aj tretími stranami. No výrobcovia IoT zariadení sa môžu odvolávať na sui generis ochranu. Preto Zákon o dátach špecifikuje, že takáto ochrana sa nevzťahuje na databázy s IoT dátami.

Čo legislatíva obsahuje

Lepšie využitie chránených dát z verejného sektora: Verejný sektor bude môcť poskytnúť na opätovné použitie niektoré typy chránených dát, napríklad osobné údaje, obchodné tajomstvá či dáta chránené ako duševné vlastníctvo. Podmienkou je, aby boli dostatočne technicky vybavené na zachovanie súkromia a utajenia (napríklad anonymizáciou dát).

Verejný sektor bude môcť poskytnúť exkluzívne právo na využitie dát len v odôvodnených prípadoch. Existujúce kontrakty môžu trvať maximálne 30 mesiacov, nové môžu byť uzavreté na maximálne 12 mesiacov.

Komisia zverejní elektronický register dát verejného sektora. Bude dostupný cez národné kontaktné body a plne prehliadateľný.

Sprostredkovanie dát: zdieľanie dát medzi firmami, prípadne jednotlivcami, budú môcť zabezpečovať „služby sprostredkovania dát“. Môžu mať napríklad formu digitálnych platforiem, prostredníctvom ktorých si budú firmy dobrovoľne zdieľať dáta, alebo „dátových peňaženiek“ pre jednotlivcov.

Poskytovatelia sprostredkovania budú musieť byť zapísaní v registri. Nesmú dáta predávať tretím stranám, môžu však vyberať poplatky za ich uchovávanie a spracovanie.

Dáta vo verejnom záujme: zákon o dátach dá jednotlivcom a firmám možnosť dobrovoľne poskytnúť dáta vo verejnom záujme (napríklad pre výskumné projekty). Organizácie, ktoré ich budú zbierať, sa musia zapísať do národných registrov organizácií dátového altruizmu. Registrácia im dá možnosť pôsobiť v celej Únii.

Medzinárodný prenos dát: medzinárodným prenosom osobných údajov sa zaoberá smernica GDPR. Ostatné typy dát má pokrývať prijatý zákon. Stanovuje, že Komisia môže prostredníctvom sekundárnej legislatívy deklarovať, že určitá nečlenská krajina poskytuje dostatočnú ochranu dát (rozhodnutie o adekvátnosti) a tým umožniť ich transfer do danej krajiny.

Komisia môže navrhnúť aj modelové dohody, na základe ktorých by verejné inštitúcie umožnili prenos ne-osobných údajov do tretích krajín.

Čo bude nasledovať

Tým, že Rada súhlasila s pozíciou Európskeho parlamentu, legislatíva je prijatá. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v oficiálnom vestníku. Nové pravidlá sa začnú aplikovať 15 mesiacov po vstupe do platnosti.

---

Ďalšie správy

Pokračujú diskusie o zhabaní ruského majetku, ktorý by mal byť použitý na povojnovú obnovu Ukrajiny. Nápady ako na to má Bulharsko, Taliansko aj Nemecko, analytici z Bruegelu sa však obávajú následkov na medzinárodný finančný systém a Švajčiarsko niektoré ruské aktíva už aj znovu odblokovalo.

Ročná miera inflácie v eurozóne bola v apríli na rovnakej úrovni ako v marci – 7,4 percenta. Na Slovensku prekročila desaťpercentnú hranicu (10,9 percenta).

Zdroj: Eurostat

Vojna na Ukrajine ovplyvňuje aj investičné portfóliá. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy už vydal usmernenia, ako majú ich manažéri reagovať, aby vyriešili problém napríklad s aktívami, ktoré sa stali neobchodovateľnými.

Maďarské veto oddiali stopku ruskej ropy aspoň o ďalší týždeň. Orbánova vláda skúša, koľko peňazí vytiahne zo zvyšných 26 členských štátov výmenou za prepustenie embarga ropy spod svojho veta. Na cenovku 18 miliárd eur štáty nereagovali s nadšením.

Dotácie na tepelné čerpania sa minuli za 11 minút napriek snahám Richarda Sulíka, aby takáto situácia nenastala. Okresaním žiadostí iba na dva typy podpory navyše možno porušili úniové pravidlá.

Na stole je ďalší kompromisný návrh Aktu o umelej inteligencii. Po novom rozlišuje medzi povinnosťami predajcov „vysoko rizikových“ systémov a predajcov všeobecnejších, napríklad na rozoznanie obrázkov alebo reči. Od povinností oslobodzuje aj malé až stredné firmy.

Holandsko od roku 2026 zakáže vykurovanie fosílnymi palivami vrátane plynu. Ak budú od tohto roku domácnosti vymieňať kotol, nahradia ho tepelným čerpadlom.

Členské štáty signalizujú odchod zo Zmluvy o energetickej charte. Podľa kritikov nedokáže byť zreformovaná tak, aby naplnila ciele Parížskej dohody a bráni odpútaniu sa od fosílnych palív.

Svet aj naďalej rieši situáciu s obilím uviaznutým na Ukrajine. OSN sa snaží rokovať s Ruskom výmenou za export ruských hnojív, Európska únia medzičasom skritizovala slovenský nápad na regulovanie vývozu potravín.

Tvorba kapitálu má byť podporená daňovým zvýhodnením. Európske firmy dnes preferujú financovanie dlhom, z ktorého úroky si môžu odpísať z daní. Budovanie vlastného kapitálu takto zvýhodnené nie je, čo by sa malo zmeniť.

Európa by sa mala prepojiť s Ukrajinou aj telekomunikačne. Utečenci z Ukrajiny snažiaci sa skontaktovať s ich blízkymi dnes čelia vysokým poplatkom za roaming, zmeniť by to mohla dohoda medzi európskymi a ukrajinskými operátormi.

Miera neuspokojeného dopytu po práci klesla v roku 2021 na 14 percent. Na Slovensku je šiesta najnižšia v EÚ.

Neuspokojený dopyt po práci – komponenty

Zdroj: Eurostat

Predaj ochuteného zahrievaného tabaku môže čoskoro skončiť. Zahrievaný tabak už je na európskom trhu taký populárny, že ho Únia môže začať regulovať ako klasické cigarety. Pribudnú aj kombinované zdravotnícke varovania na obaloch.

Ostrá debata o bezpečnosti herbicídu odsúva jeho finálny verdikt. K posúdeniu glyfosátu dostali európski vedci „bezprecedentné“ množstvo pripomienok, do decembra o ňom ešte nerozhodnú.

Zavŕšili sa rokovania o nových pravidlách pre cezhraničnú energetickú infraštruktúru. Tá by mala byť po novom modernejšia a dekarbonizovaná, ráta aj s vodíkom.

Cez europarlamentný výbor prešla polovica environmentálneho balíka Fit for 55. Europoslanci navrhli niektoré opatrenia posilniť, napríklad spustiť mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach o rok skorej. Výbor chce ukončiť vydávanie bezplatných emisných kvót po roku 2030. Nie je však isté, či tieto plány prežijú hlasovanie v celom Europarlamente a rokovania s členskými štátmi. Medzičasom už úroveň skleníkových plynov v EÚ prevýšila ich úroveň pred pandémiou.

Vývoj emisií skleníkových plynov

Zdroj: Eurostat

Únia sa vyhráža Spojenému kráľovstvu sankciami, ak pristúpi k zmene severoírskeho protokolu. Bývalá krajina bloku nie je spokojná s pravidlami, ktoré sama vyrokovala po brexite. Únia však na dohode trvá.

V centre technologických diskusií medzi Úniou a USA bola vojna na Ukrajine. Bloky sa dohodli na zákaze exportu vyspelých technológií do Ruska a Bieloruska.

Pandemické uvoľnenie pravidiel pre štátnu pomoc končí. Po 30. júni sa uvoľnenie neobnoví, špecifická pomoc teda bude môcť byť vydávaná iba do konca budúceho roka.

Štatistika: Najväčšie kapacity na uskladnenie zemného plynu majú Nemecko a Taliansko

Nie všetky európske krajiny majú podzemné zásobníky na uskladňovanie zemného plynu. Tie bez nich sa musia spoľahnúť na solidaritu iných krajín a skladovacie kapacity si prenajímajú. Dve tretiny celkových európskych kapacít sa nachádzajú v piatich krajinách: Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko a Rakúsko.

Slovensko dokáže uskladniť 38,7 terawatthodín energie. Podobnú kapacitu má Česko, Poľsko alebo Rumunsko. Pre porovnanie, v roku 2020 sme spotrebovali 52,1 TWh zemného plynu.