Denník N

Reportáž zo Slovnaftu: Špičková európska rafinéria, no iba keď tečie ropa z Ruska

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Slovnaft ukázal Denníku E svoj výrobný komplex a technológie, ktoré by sa museli prebudovať, ak by sa Slovensko odstrihlo od ruskej ropy.

Rafinéria Slovnaft sa nikdy nepripravovala na možnosť, že úplne príde o ruskú ropu. S vojnou alebo so západnými sankciami ako s možným rizikom nepočítala. A to ani po anexii Krymu v roku 2014, keď sa prvýkrát hovorilo aj o sankciách na ruské palivá.

„To najhoršie, na čo sme sa pripravovali, bola porucha ropovodu Družba, ktorá by trvala niekoľko mesiacov. Preto sme rozšírili Adriu. Počítali sme s tým, že keby to trvalo rok, vedeli by sme dopraviť dostatočné množstvo ropy,“ uviedol šéf spoločnosti Oszkár Világi na neformálnom stretnutí s novinármi minulý týždeň.

Dokonca ani v prípade poruchy Družby nerátal Slovnaft s tým, že bude ďalej spracovávať inú než ruskú ropu. „Ak by bol logistický problém, vzhľadom na stav a vek ropovodu Družba, kúpili by sme ruskú ropu a dopravili ju k nám cez Adriu,“ doplnil výkonný riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič.

Slovnaft nie je jediná slovenská ani európska firma, ktorá geopolitické hrozby podcenila. Šéf Slovenského plynárenského podniku Richard Prokypčák v rozhovore pre Denník E povedal, že to najhoršie, na čo sa pripravovali, boli „cenové riziká, vplyvy počasia a podobne“.

Podcenenie skutočnej hrozby zo strany energetických firiem je jedno z vysvetlení, prečo sa Slovensko ocitlo v dnešnej situácii. V prípade Slovnaftu však nie je jediné.

Na základe návštevy rafinérie a analýzy doterajších aktivít spoločnosti sme v tomto texte zhrnuli informácie, ktoré môžu pomôcť odpovedať na dve kľúčové otázky:

  1. Prečo skupina MOL ako materská firma nepripravila Slovnaft na spracovanie inej než ruskej ropy skôr?
  2. Koľko by to teraz stálo a je to pre Slovnaft veľká investícia?

Prečo je to dôležité? Pretože od týchto odpovedí závisí aj to, kto by to mal teraz celé zaplatiť. Slovnaft s MOL-om, alebo štát, prípadne Európska únia.

Na minulotýždňovom stretnutí s vedením spoločnosti odznelo aj to, že Slovnaft sa na to pozerá ako na „vynútené“ investície, ktoré sú dôsledkom vojny a prípadných sankcií voči Rusku. Teda náklady by nemali ísť z jeho, ale z verejných zdrojov.

Rafinéria Slovnaft: Manhattan v Bratislave

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri pohľade na satelitnú mapu by sa rafinéria dala považovať za osemnástu mestskú časť Bratislavy. Celý komplex je taký veľký ako celý zvyšok Podunajských Biskupíc. Za túto veľkorysú rozlohu môže úzkostlivý prístup komunistických plánovačov. Tí sa obávali, že by sa rafinéria mohla stať terčom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Doprava

Energetika

Firmy

Klimatická zmena

Priemysel

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie