Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ktoré firmy zarobili na informatizácii najviac a ako im rastú tržby

Keďže Slovensko minulo v posledných rokoch takmer miliardu eur na elektronické služby štátu a výsledok je mizerný, pokúsili sme sa urobiť aspoň približný zoznam firiem, ktoré za eurofondy pomáhali krajine tieto služby zlepšiť.

Hoci ide o moderný digitálny biznis a eurofondy, získavanie informácií o takmer 150 kontraktoch len v samotnom operačnom programe OPIS nebolo jednoduché. Štát síce zriadil webovú stránku, kde si ľudia môžu na jednom mieste pozrieť zoznam IT projektov, ktoré sú platené z európskych peňazí, ale mená dodávateľov pri nich chýbajú. A ešte ťažšie sa získavajú mená tých, čo sú dodávateľmi dodávateľov.

Hľadať informácie o dodávateľoch štátnych IT zákaziek v Centrálnom registri zmlúv je skôr zbytočné. Zmluvy sa na webe povinne zverejňujú až od roku 2011 a väčšina IT tendrov sa urobila za prvej Ficovej vlády. Ministerstvu financií, a teda aj informatizácii verejnej správy vtedy šéfoval Ján Počiatek.

Video: Takto reagovali IT giganti na kritiku prezidenta Kisku
autor: Martina Pažitková

Časť informácií sa dá nájsť na stránkach ministerstiev. Pomôže aj vestník verejného obstarávania, ale aj tam treba veľa trpezlivosti. Navyše k väčšine IT zmlúv sa robili mnohé dodatky, dopátrať sa toho, či pribudol nový subdodávateľ, je zložité.

Nami vytvorený zoznam dodávateľov pri 15 kľúčových kontraktoch sme potom porovnávali so zoznamom dodávateľov, ktorý dali dokopy programátor Radoslav Buranský a IT konzultant Ján Suchal. Venovali tomu dva mesiace, ich zoznam je z verejne dostupných informácií, no napriek tomu tvrdia, že pravdepodobne obsahuje aj niektoré chyby.

Okrem 15 kľúčových kontraktov vládnej informatizácie zverejňujeme aj výsledky firiem, ktoré sa objavujú v kontraktoch so štátom najčastejšie (robili sme ho podľa 60 najväčších kontraktov so štátom v posledných 5 rokoch)

V grafoch zverejňujeme tržby a EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi) podľa databáz FinStat.sk. Medzi firmami sú napríklad veľké nadnárodné firmy ako IBM a Hewlett-Packard, či firmy z portfólia podnikateľa Jozefa Brhela – Sevitech a DWC Slovakia.

Predpoklad, že mnohým IT firmám v posledných rokoch prudko rástli tržby, sa potvrdil. Nie je to však pravidlo. Nedá sa ani presne povedať, do akej miery sa na tom podieľajú ich súkromné zákazky a do akej miery štátne IT projekty. V súkromnej sfére sa však v IT brandži nedialo nič také, čo by vysvetľovalo rasty o desiatky percent u väčšiny hráčov.

Ešte zaujímavejší môže byť neskôr pohľad na tržby za rok 2015. Eurofondy vyčlenené na elektronické služby na úradoch sa môžu čerpať do konca tohto roka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

15 kľúčových projektov podľa vyčerpanej sumy:

  • Elektronické služby ministerstva vnútra na úseku verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku: zazmluvnená suma – 48,3 mil. eur ; vyčerpaná suma – 43 mil. eur; Dodávatelia – SAP Slovensko, Ericsson Slovakia, MICROCOMP – Computersystém
  • Ministerstvo vnútra – Elektronická identifikačná karta (občianske preukazy s elektronickým čipom, ktoré sa vydávajú od decembra 2013): zazmluvnená suma – 44,6 mil. eur; vyčerpaná suma – 40,4 mil. eur; Dodávateľ – HP Slovakia
  • Ministerstvo školstva – EVS RŠ: zazmluvnená suma – 45,9 mil. eur; vyčerpaná suma – 39,3 mil. eur; Dodávatelia – DWC Slovakia, Datalan
  • Ministerstvo financií – Elektronické služby finančnej správy – Oblasť daňová: zazmluvnená suma – 40,2 mil. eur; vyčerpaná suma – 38,7 mil. eur; Dodávateľ – IBM Slovensko
  • Ministerstvo zdravotníctva – Elektronické služby zdravotníctva (Elektronicky by sa mali predpisovať lieky, pacienti by mali mať elektronickú zdravotnú knižku. Doteraz to však nefunguje. Prípravy na zavedenie sa začali v roku 2008. Pôvodne bol plán začať v roku 2013.): zazmluvnená suma – 40 mil. eur; vyčerpaná suma – 38,6 mil. eur; Dodávatelia – NESS Slovensko, Lynx
  • Univerzitná knižnica v Bratislave – Centrálny dátový archív: zazmluvnená suma – 32,9 mil. eur; vyčerpaná suma – 31,8 mil. eur; Dodávateľ – VT Group
  • DataCentrum elektronizácie územnej – Dátové centrum obcí a miest: zazmluvnená suma – 47 mil. eur; vyčerpaná suma – 31,7 mil. eur; Dodávateľ – PosAm, Datalan, Askitus
  • Elektronické služby ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny: zazmluvnená suma – 33 mil. eur; vyčerpaná suma – 31,6 mil. eur; Dodávatelia – Softec, Sevitech, IBM
  • Elektronické služby katastra nehnuteľností: zazmluvnená suma – 33,7 mil. eur; vyčerpaná suma – 27,9 mil. eur; Dodávatelia – NESS Slovensko, DWC Slovakia, KPMG
  • Ministerstvo vnútra – Elektronické služby národnej evidencie vozidiel (ide o rozšírenie informačného systému Evidencia vozidiel): zazmluvnená suma – 30,4 mil. eur; vyčerpaná suma – 25,8 mil. eur Dodávateľ – Soitron, Ditec
  • Ministerstvo vnútra – Elektronické služby pre osvedčenie o evidencii vozidla: zazmluvnená suma – 25,8 mil. eur; vyčerpaná suma – 24,9 mil. eur; Dodávateľ – HP Slovakia
  • Ministerstvo vnútra – Elektronické služby informačných systémov na úseku Policajného zboru: zazmluvnená suma – 40 mil. eur; vyčerpaná suma – 23,9 mil. eur; Dodávatelia – SAP Slovensko, Ericsson Slovakia, MICROCOMP – Computersystém
  • Ministerstvo spravodlivosti – Elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb: zazmluvnená suma – 26,9 mil. eur; vyčerpaná suma – 23,3 mil. eur, Dodávateľ – ICZ Slovakia
  • Digitálne múzeum: zazmluvnená suma – 26,3 mil. eur; vyčerpaná suma – 22,8 mil. eur; Dodávateľ – Soitron
  • Elektronické služby štatistického úradu: zazmluvnená suma – 22,6 mil. eur; vyčerpaná suma – 21,9 mil. eur; Dodávatelia: Slovak Telekom, Microcomp Computersystém

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Hypotéky lacnejú. Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.
Zdieľať

Francúzi štartujú privatizáciu lotérie FDJ. Môžu získať 1,5 mld. eur

Štátna lotériová spoločnosť Française des Jeux (FDJ) získala súhlas s uvedením akcií na parížsku burzu. Oficiálne tak odštartovala proces privatizácie, z ktorej by francúzska vláda mohla získať zhruba 1,5 miliardy eur.

Registračné dokumenty FDJ schválil regulátor trhu AMF, píše Bloomberg.

Francúzsko plánuje znížiť svoj 72-percentný podiel v FDJ na 20 %.

Obchodovať s akciami by sa mohlo začať o mesiac. Cena pre primárnu verejnú ponuku zatiaľ nebola stanovená.

Podľa šéfky FDJ Stéphanie Pallezovej bude určená v novembri, hovorí sa skôr o desiatkach než stovkách eur, uvádza Reuters.

Prečo predávajú lotériu:

  • privatizácia je súčasťou snahy prezidenta Emmanuela Macrona na skresanie štátneho dlhu, získanie peňazí na inovatívne projekty a celkové posilnenie ekonomiky;
  • spoločne s FDJ vláda začala minulý rok pripravovať aj na zníženie svojho podielu v letiskovej spoločnosti Aeroports de Paris (ADP);
  • zákon, ktorým si kabinet pripravil pôdu na predaj podielov v FDJ a ADP, umožňuje tiež privatizáciu energetiky Engie.

Privatizácia francúzskych podnikov prichádza v hektickej dobe pre vstup na európsky akciový trh.

Plánovanú premiéru na burze naposledy zrušil taliansky výrobca luxusných jácht Ferretti. Dôvodom bolo globálne obchodné napätie a obavy z dosahu brexitu.

FDJ v kocke:

  • vlani hospodárila so ziskom 170 miliónov eur pri tržbách 1,8 miliardy eur (v tomto roku očakáva 1,9 mld. eur);
  • jej korene siahajú do roku 1933, keď vznikla jej predchodkyňa Národná lotéria na pomoc vojnovým invalidom;
  • okrem lotérie prevádzkuje aj športové stávky a celkovo má 2 500 zamestnancov.
Zdieľať

Bubeníková teraz riadi developerské projekty v Corwine

Anna Bubeníková sa pohybuje v pozadí developerskej skupiny Corwin, píše ekonomický web Index. Bývalá šéfka Fondu národného majetku známa z kauzy Gorila je v akciovej spoločnosti Corwin od roku 2012 a podľa developera „je zodpovedná za riadenie niektorých projektov“.

Prečo je to dôležité: Spoločnosť Corwin (predtým Corwin Capital) sa v posledných rokoch veľmi viditeľne etablovala na bratislavskom realitnom trhu.

Postavila viacero prestížnych projektov, nedávno dokončila veľký projekt Blumental Rezidencia a Blumental Offices na mieste voľakedajšej tabakovej továrne medzi Mýtnou a Radlinského ulicou, teraz finišuje na petržalskom Einpark Rezidencia a Einpark Offices priamo oproti výstavisku Incheba. Má za sebou projekty Dúbravy v Dúbravke, Rinzle v Rači, Záhrady Devín a štartuje Guthaus oproti Mladej garde.

Aktuálne ohlásila aj svoj prvý zahraničný projekt v Slovinsku.

Kontext správy: Či je Bubeníková, ktorá mala podľa Gorily spolupracovať s Jaroslavom Haščákom a inkasovať za to vysoké čiastky, aj akcionárkou spoločnosti, nie je známe.

Majitelia Corwinu nie sú ľahko identifikovateľní, firmu podľa poslednej zverejnenej výročnej správy za rok 2017 z 90 percent vlastní cyperská schránka Corwin Group Limited.

Zdieľať

Slovensku hrozí odpadová kríza, varuje riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Hana Nováková. Keďže ázijské trhy postupne zatvárajú svoje trhy pred dovozom odpadu, prepadávajú sa výkupné ceny surovín. (euractiv)

Zdieľať

Pozor na doklady o práci pred brexitom

Slováci, ktorí pracujú vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, by si mali odložiť pracovné zmluvy, výplatné pásky či číslo sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že ich budú po brexite potrebovať pri vybavovaní dávok na Slovensku.

V prípade Spojeného kráľovstva je ešte situácia špecifická v tom, že na inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje povinnosť spolupracovať v oblasti sociálneho zabezpečenia s inštitúciami členských štátov EÚ, sa po brexite táto povinnosť vzťahovať nemusí.

Nemajú napríklad povinnosť potvrdzovať existenciu poistenia. Týka sa to aj starobného dôchodku, pri ktorom sa Slovákovi v budúcnosti zohľadní aj obdobie, ktoré odpracoval v Spojenom kráľovstve.

Zdieľať

Akcie Renaultu sa po znížení prognózy tohtoročných tržieb a zisku zosunuli o viac ako 12 percent. Podľa spoločnosti na odbyt vozidiel dolieha zhoršovanie kondície ekonomiky, náklady jej zvyšujú aj prísnejšie emisné normy.

Renault nedávno vymenil šéfa. Na čelo automobilky sa dočasne postavila finančná riaditeľka Clotilde Delbosová, podľa ktorej firma potrebuje prehodnotiť stratégiu.

V novej prognóze Renault počíta na tento rok so znížením tržieb o 3 až 4 percentá, doposiaľ počítal so zhruba rovnakým výsledkom ako vlani, píše Bloomberg.

Akcie automobilky klesli o 12,2 %, najviac od novembrového zatknutia bývalého šéfa Carlosa Ghosna, ktorý je obvinený z finančných podvodov.

V 3. kvartáli Renault zaznamenal tržby 11,3 miliardy eur, pred rokom boli o 200 miliónov vyššie.

Zdieľať

Výsledky kontroly v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ukázali nehospodárnosť a neefektívnosť počas rokov 2015 až 2018 – neopodstatnené navyšovanie počtu vozidiel, nerešpektovanie legislatívy aj obstaranie predražených áut, ktorým spoločnosť prišla o vyše 4,5 milióna eur.

Ide o kontrolu mestského kontrolóra.

O výsledkoch píše magistrát:

„Počet áut v BVS vzrástol z 217 v roku 2015 na 242 vozidiel v roku 2018. Z áut, ktoré pribudli, bola väčšina (24) osobných vozidiel. Autá si Bratislavská vodárenská prenajímala od spoločnosti Infra Services, a. s., na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy. Infra Services, a. s., dodávala autá pre BVS prostredníctvom subdodávateľov. Tento postup kontrolná skupina vyhodnotila ako obchádzanie účelu zákona o verejnom obstarávaní, keďže verejné peniaze sa takýmto spôsobom bez procesu verejného obstarávania dostávajú k tretím subjektom,“ píše magistrát.

„Závažné zistenie sa týkalo aj sumy, ktorú BVS vynaložila na nájom vozidiel počas uvedeného obdobia 2015 – 2018. Ide o čiastku 9 151 737,44 eura bez DPH. Kontrolná skupina porovnala ceny nájmu vozidiel, ktoré pre BVS dodala Infra Services, a. s., s trhovou ponukou operatívneho leasingu iných dodávateľov. Výsledkom tohto porovnania je, že ak by BVS riadne obstarala motorové vozidlá napr. formou operatívneho leasingu cez verejnú súťaž, mohla ušetriť viac ako 50 percent nákladov. Čiže BVS takýmto prenajímaním si vozidiel prišla o viac ako 4,5 milióna eur.“

Na základe výsledkov kontroly mestský kontrolór odporučil Bratislavskej vodárenskej, aby rokovala so spoločnosťou Infra Services, a. s., o zmene cenníka z rámcovej zmluvy alebo o ukončení tejto zmluvy.

„Vzhľadom na závažnosť zistení však vedenie mesta zvažuje aj ďalšie kroky v danej veci. Zároveň primátor plánuje uložiť mestskému kontrolórovi vykonanie komplexnej kontroly v BVS,“ píše magistrát.

K vlastníckemu podielu v Infra Services sa musel priznať Ivan Kmotrík.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať