Denník N

Zásob pšenice má svet na desať týždňov. Len odblokovanie Odesy svetovú potravinovú krízu nevyrieši

Pšenicu z Ruska a Ukrajiny dováža vo veľkom aj Egypt. Ilustračné foto - TASR/AP
Pšenicu z Ruska a Ukrajiny dováža vo veľkom aj Egypt. Ilustračné foto – TASR/AP

Rekordné ceny potravín spôsobilo päť problémov, ktoré sú samy osebe vážne, no dokopy nemajú precedens, povedala analytička.

Bývalý nemecký veľvyslanec v Rusku Rüdiger von Fritsch to nazval novou hybridnou vojnou. Aj iní predstavitelia západných krajín hovoria, že Rusko využíva potraviny ako zbraň, ktorou chce oslabiť Ukrajinu aj Západ.

Nejde len o blokádu Čierneho mora, kde v prístavoch čaká na export 20 miliónov ton obilia a kukurice. Bežne to býva 5 miliónov.

„Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny armáda Kremľa konfiškuje zásoby obilia a stroje… Rusko teraz zhromažďuje svoj vlastný potravinový export ako formu vydierania – zadržiava zásoby, aby zvýšilo globálne ceny, alebo obchoduje s pšenicou za politickú podporu… Používa hlad a obilie, aby získalo moc,“ povedala v Davose na Svetovom ekonomickom fóre šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Dodala, že niekomu to môže pripomínať 30. roky, keď na Ukrajine sovietske úrady zabavovali úrodu, čo viedlo k hladomoru, ktorý zabil milióny ľudí.

Rüdiger von Fritsch v rozhovore pre Tagesspiegel dokonca povedal, že cieľom Ruska je vyvolať masovú migráciu z hladujúcich krajín do Európy, ktorá by tlačila na západné krajiny, aby sa vzdali sankcií proti Rusku. Pred masovou migráciou hladujúcich zo severnej Afriky varoval aj poľský prezident Andrzej Duda.

Rusi sa, naopak, bránia, že vysoké globálne ceny potravín sú pre západné sankcie proti Rusku či zamínovanie vôd Čierneho mora zo strany Ukrajiny. „Nie sme idioti,“ povedal bývalý prezident Dmitrij Medvedev.

Najhoršia kríza za dlhé roky

Súčasná potravinová kríza vo svete je najhoršia za posledné roky, dokonca horšia ako v rokoch 2007 a 2008.

„Ceny kľúčových poľnohospodárskych komodít už dosiahli rekordné úrovne a prekročili vrchol v roku 2008,“ povedala pre Denník N Michaela Kožmínová, analytička z českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Najviac to pocítia najchudobejšie krajiny, napríklad v subsaharskej Afrike ľudia vynakladajú na potraviny až 40 percent príjmov.

Index cien potravín FAO do apríla 2022. Oranžovou nominálna hodnota, žltou reálna. Zdroj – FAO

Už sa to aj deje. Ako povedal generálny tajomník OSN António Guterres, počet ľudí vo „vážnej potravinovej neistote“ sa v porovnaní so situáciou pred dvoma rokmi zdvojnásobil, momentálne je to celosvetovo 276 miliónov.

„Viac ako pol milióna ľudí žije v podmienkach hladomoru: to je nárast o 500 percent v porovnaní v rokom 2016,“ povedal minulý týždeň, keď sa téme cien globálnych potravín venovala Bezpečnostná rada OSN.

Práve tu zaznel príspevok Sary Menekrovej, riaditeľky think-tanku Gro Intelligence, ktorá sa venuje potravinovej bezpečnosti. Šéf Svetového potravinového programu David Beasley na Twitteri napísal, že kto chce pochopiť dôvody súčasnej krízy, mal by si ho prečítať.

Menkerová vyslovene povedala, že súčasnú krízu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie