Zelený newsfilter: Budaj si trúfa, poľovníckej komore chce vziať povinné členstvo
Roky sa na biznise s fosílnymi palivami dalo dobre zarobiť a teraz počas vojny to platí ešte viac. Stačí si napríklad pozrieť údaje o príjmoch Ruskej federácie za minulý mesiac. Medziročne vzrástli dvojnásobne a od marca o polovicu.
Pre tých, čo ešte pochybujú o zavedení európskeho embarga na ruskú ropu, vyberáme jeden citát z newslettra The Bell, ktorý si na stav ruskej ekonomiky posvietil: „Rusko je také závislé od výnosov z exportu ropy ako nikdy.“
Zavedenie embarga by malo väčšiu podporu, keby mali tunajšie firmy istotu, že keď sa preorientujú z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje, tak na tom zarobia.
Európska komisia chce investorov nalákať „masterprojektom“ s názvom REpowerEU. Rozdeľovať peniaze na projekty za celkovo 300 miliárd eur však budú členské krajiny.
Slovensko, na rozdiel od iných európskych krajín, doteraz ucelenú stratégiu na podporu zelenej ekonomiky a energetiky nemá. Svoju predstavu zatiaľ nepovedal ani minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Je tu však aj druhé ministerstvo, ktoré má kompetenciu „lídovať“ tému zelenej transformácie – rezort životného prostredia a jeho šéf Ján Budaj. Ten predsedá Rade vlády pre Európsku zelenú dohodu. Jej členovia sa však naposledy stretli začiatkom roka ešte pred vojnou a od začiatku debaty o odstrihnutí sa od ruských fosílnych palív o nej nepočuť.
Dnešná energetická kríza nemusí byť posledná, no možnosť pripraviť sa na ďalšie s európskymi, nie vlastnými peniazmi sa opakovať nemusí. Sulík či Budaj – ten, kto túto príležitosť využije – môže budúcej generácii občanov Slovenska pomôcť viac ako Matovičov „prorodinný” balíček.
Zelený newsfilter každý štvrtok komentuje najdôležitejšie správy o klimatickej zmene, životnom prostredí a ich vplyve na ekonomiku a životný štýl.
Zostavuje ho reportér Denníka E Tomáš Grečko. Dnešné vydanie má 1 600 slov, ktoré si stihnete prečítať za 6 minút.
1. Čo všetko držia v Rusku pohromade zisky z exportu plynu a ropy
Na prvý pohľad to vyzerá, ako keby boli export ropy a plynu pre Rusko životne dôležitou otázkou až po tom, čo prišlo o iné zdroje príjmov a o prístup k svojim rezervám v zahraničných bankách. Nie je to tak.
Chcel písať o klíme, napísal analýzu ruskej energetiky: Ešte počas pandémie publikoval americký profesor Thane Gustafson knihu s názvom Klimat. Je celá o ruskej energetike a priemysle a skutočným dôvodom, prečo ju Gustafson napísal, bola snaha vysvetliť, aký efekt bude mať na ruskú ekonomiku klimatická zmena. Americký profesor v čase vydania knihy ešte netušil, že zakrátko sa zíde pri analýze ruskej vojnovej ekonomiky.
Vyberáme z nej niekoľko zistení, ktoré poodhaľujú svet ruskej energetiky a jej vplyv na kremeľskú politiku. Aby bol obrázok kompletný, pomáhame si aj ďalšou Gustafsonovou knihou z roku 2020, v ktorej sa špeciálne venuje histórii ruského plynu a jeho úlohe pri budovaní vzťahov so Západom.
