Denník N

Zelený newsfilter: Budaj si trúfa, poľovníckej komore chce vziať povinné členstvo

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Roky sa na biznise s fosílnymi palivami dalo dobre zarobiť a teraz počas vojny to platí ešte viac. Stačí si napríklad pozrieť údaje o príjmoch Ruskej federácie za minulý mesiac. Medziročne vzrástli dvojnásobne a od marca o polovicu.

Pre tých, čo ešte pochybujú o zavedení európskeho embarga na ruskú ropu, vyberáme jeden citát z newslettra The Bell, ktorý si na stav ruskej ekonomiky posvietil: „Rusko je také závislé od výnosov z exportu ropy ako nikdy.“

Zavedenie embarga by malo väčšiu podporu, keby mali tunajšie firmy istotu, že keď sa preorientujú z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje, tak na tom zarobia.

Európska komisia chce investorov nalákať „masterprojektom“ s názvom REpowerEU. Rozdeľovať peniaze na projekty za celkovo 300 miliárd eur však budú členské krajiny.

Slovensko, na rozdiel od iných európskych krajín, doteraz ucelenú stratégiu na podporu zelenej ekonomiky a energetiky nemá. Svoju predstavu zatiaľ nepovedal ani minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Je tu však aj druhé ministerstvo, ktoré má kompetenciu „lídovať“ tému zelenej transformácie – rezort životného prostredia a jeho šéf Ján Budaj. Ten predsedá Rade vlády pre Európsku zelenú dohodu. Jej členovia sa však naposledy stretli začiatkom roka ešte pred vojnou a od začiatku debaty o odstrihnutí sa od ruských fosílnych palív o nej nepočuť.

Dnešná energetická kríza nemusí byť posledná, no možnosť pripraviť sa na ďalšie s európskymi, nie vlastnými peniazmi sa opakovať nemusí. Sulík či Budaj – ten, kto túto príležitosť využije – môže budúcej generácii občanov Slovenska pomôcť viac ako Matovičov „prorodinný” balíček.

Zelený newsfilter každý štvrtok komentuje najdôležitejšie správy o klimatickej zmene, životnom prostredí a ich vplyve na ekonomiku a životný štýl.

Zostavuje ho reportér Denníka E Tomáš Grečko. Dnešné vydanie má 1 600 slov, ktoré si stihnete prečítať za 6 minút.

1. Čo všetko držia v Rusku pohromade zisky z exportu plynu a ropy

Prístav v ruskom meste Murmansk. Foto – GRID-Arendal, Flickr.com (licencia CC BY-NC-SA 2.0)

Na prvý pohľad to vyzerá, ako keby boli export ropy a plynu pre Rusko životne dôležitou otázkou až po tom, čo prišlo o iné zdroje príjmov a o prístup k svojim rezervám v zahraničných bankách. Nie je to tak.

Chcel písať o klíme, napísal analýzu ruskej energetiky: Ešte počas pandémie publikoval americký profesor Thane Gustafson knihu s názvom Klimat. Je celá o ruskej energetike a priemysle a skutočným dôvodom, prečo ju Gustafson napísal, bola snaha vysvetliť, aký efekt bude mať na ruskú ekonomiku klimatická zmena. Americký profesor v čase vydania knihy ešte netušil, že zakrátko sa zíde pri analýze ruskej vojnovej ekonomiky.

Vyberáme z nej niekoľko zistení, ktoré poodhaľujú svet ruskej energetiky a jej vplyv na kremeľskú politiku. Aby bol obrázok kompletný, pomáhame si aj ďalšou Gustafsonovou knihou z roku 2020, v ktorej sa špeciálne venuje histórii ruského plynu a jeho úlohe pri budovaní vzťahov so Západom.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Ján Budaj

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Plynová kríza

Vojna na Ukrajine

Zelený newsfilter

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie