Denník N

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Orbán získal pri rope výnimku aj pre Slovnaft

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

ČSOB Smart účet je naveky bez poplatku a teraz aj s bonusom 75 eur za založenie


Dobrý deň,

lídri krajín Európskej únie sa včera neskoro večer dohodli na podmienkach zákazu ruskej ropy. Embargo by sa malo zaviesť od začiatku budúceho roka zatiaľ pre tankery. Dovoz cez potrubia dostane časovo obmedzenú výnimku, ktorú využijú najmä Maďarsko, Slovensko a Česko.

Rusko by zase mohlo v najbližších hodinách zastaviť dodávky plynu ďalším dvom európskym krajinám – DánskuHolandsku.

V oboch prípadoch je údajným dôvodom ich neochota platiť za plyn v rubľoch. Tak ako to bolo v prípade Poľska, Bulharska a Fínska, ktorým už Rusi plyn zastavili.

Iné krajiny vrátane Slovenska sa tomu vyhli. Tiež síce neplatia v ruskej mene, ale ich platby v eurách sa v Gazprombanke menia na ruble, čo Rusi aspoň zatiaľ akceptujú a čo nie je ani v rozpore so sankciami.

Dôvody odstavenia dodávok pre niektorých európskych zákazníkov však môžu byť primárne politické, ako zhodnotil energetický analytik Karel Hirman.

Dobrou správou je, že Poľsko chce vybudovať ďalšie zariadenie na uskladnenie a spracovanie skvapalneného plynu. Zdôvodňuje to silným záujmom o komoditu zo strany Česka a Slovenska. Chorvátsko chce svoj terminál na skvapalnený plyn rozšíriť. A Izrael zase vo svojich pobrežných vodách obnovuje ťažbu plynu, ktorý plánuje vyvážať do Európy.

Ekonomický newsfilter dnes prečítate za 5 minút, má 1200 slov. Pripravil Ján Kováč.


1. Dve varovania NBS: Dlhy si prenášame do dôchodku, utiahnuť hypotéku bude čoraz ťažšie

Vlastné bývanie si na Slovensku bude môcť kúpiť čoraz menej ľudí. A tých, ktorí si ho kúpia, budú stále viac zaťažovať mesačné splátky.

Sú za tým dva dôvody: Ceny bytov a domov v rokoch 2020 a 2021 vzrástli až o 42 %, ale priemerná mzda len o 13 %. Znamená to, že sa znižuje dostupnosť bývania, ktorú meria Národná banka Slovenska (NBS).

Čo zistila NBS: 

  • NBS ráta index dostupnosti bývania ako podiel čistých miezd k mesačným splátkam hypoték.
  • Pred rokom 2020 dostupnosť bývania skôr stagnovala. Ceny bytov síce rástli, ale pomalšie, podobným tempom stúpali aj platy a úroky boli dlhodobo nízke.
  • V druhom polroku 2021 sa však rast cien zrýchlil prudšie ako rast miezd. Splátka hypotéky preto berie ľuďom z výplat čoraz väčšiu časť.
  • Ak to takto pôjde ďalej, na konci roka 2022 bude dostupnosť bývania najnižšia za posledných 10 rokov.
  • Ceny bývania síce rastú aj v iných štátoch Európy, ale na Slovensku sa najviac z celej EÚ zhoršil pomer cien nehnuteľností k príjmom.

Čo to znamená pre ľudí a firmy: Z trhu budú „vypadávať“ skupiny s nízkymi príjmami, ktoré si už bývanie nebudú môcť kúpiť. Preto treba podľa výkonného riaditeľa dohľadu nad finančným trhom Vladimíra Dvořáčka urýchliť rozvoj štátneho nájomného bývania.

Domácnosti by si mali podľa neho oveľa prísnejšie strážiť výdavky. Päť percent z nich

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter

Ekonomika

Teraz najčítanejšie