Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Učitelia s dlhými nosmi protestujú, môže to byť prvý krok ku štrajkom

Protest učiteľov Zraz dlhých nosov pred úradom vlády. Foto N - Tomáš Benedikovič
Protest učiteľov Zraz dlhých nosov pred úradom vlády. Foto N – Tomáš Benedikovič

Učitelia majú dosť vodenia za nos. Chcú vyššie platy a viac peňazí v školstve.

Dlhé papierové nosy sa môžu po štvrtkovom podvečere stať symbolom učiteľského protestu proti vláde.

Odhadom 400 učiteľov či rodičov prišlo dnes na Zraz dlhých nosov pred úrad vlády. Ide o iniciatívu bratislavských učiteľov, ale boli tam aj učitelia z iných miest. Viacerí z protestujúcich sa v minulosti zapojili aj do štrajku.

„Keby to bolo na mne, tak je štrajk jediné riešenie pre školstvo. Ale nechceme urobiť takú chybu ako niektorí pred nami, ktorí to nemali pripravené a nepredchádzala tomu masívna mobilizácia. Učiteľov treba mobilizovať,“ povedal jeden z organizátorov protestu Vladimír Crmoman, ktorý je aj vo vedení Slovenskej komory učiteľov.

Učitelia sa nechcú nechať vládou ťahať za nos, smerujú ku štrajku
(Autor: Martina Pažitková)

Čo žiadajú

Iniciatíva bratislavských učiteľov podporuje výzvu, ktorú poslala Slovenská komora učiteľov vláde. Učitelia dnes podľa šéfa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavla Ondeka majú nástupnú mzdu 600 eur. Po 32 rokoch praxe je to 800 eur. Ide o tarifné platy, učitelia si ich môžu zvýšiť o príplatky, napríklad za nadčasy alebo ak sú triednymi učiteľmi. „Patríme medzi krajiny OECD, kde majú učitelia najnižšie platy,“ hovorí Ondek.

Napríklad učiteľ zo školy pre nadané deti v Bratislave Anino Belan učí matematiku a informatiku už viac ako 20 rokov. Za mesiac dostáva v čistom 700 až 800 eur. A ako sa dá z  takého platu vyžiť v Bratislave? „Žena zarába,“ odpovedá. Ak by bol štrajk, zapojil by sa. „Keby bol vyhlásený štrajk a šli by do toho ľudia, tak sa zapojím. Lebo situácia je zlá.“

Komora žiada:

  • zvýšenie platov o 140 eur od budúceho roka a o ďalších 90 eur od januára 2017,
  • o 400 miliónov eur viac na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl,
  • návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity a ministerskú komisiu na prehodnotenie systému kontinuálneho vzdelávania. 

„Obávame sa, že nenaplnenie požiadaviek formulovaných v tejto výzve v čo najkratšom čase prehĺbi atmosféru nedôvery a frustrácie v slovenskom školstve, čo by mohlo viesť k narušeniu hladkého a ničím nerušeného priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v našich školách,“ tvrdí komora vo výzve.

Do štrajku by šla aj učiteľka v materskej škole v dedine pri Nitre Erika. Do Bratislavy prišla len kvôli Zrazu. „Učím päť rokov. Zarábam s príplatkom za kredity, triednictvo a s magisterským titulom 580 eur v čistom.“ Z takej sumy sa vyžiť podľa nej veľmi nedá. „Musíme sa uskromniť, keby sa tak uskromnili všetci vo vláde, tak by sa nám učiteľom žilo lepšie,“ hovorí. Keď išla učiť, tak mala ambície a bola plná elánu, že ide robiť niečo, čo ju baví.

„Ale postupne to stráca čaro, keď sme hodení do takých podmienok. Mladým učiteľom sa ani nečudujem, že odchádzajú do zahraničia. Možno, keby som tak nemala rada našu krajinu, odišla by som aj ja. Lebo som mladý človek a už ma to prestáva baviť,“ dodala.

Aj ministerstvo školstva uznáva, že treba viac peňazí. Minister však dodáva, že to pôjde až na budúci rok. „Hlavnou politickou garanciou musí byť programové vyhlásenie vlády, ktoré vzíde z volieb na začiatku budúceho roku a ktoré podľa mňa musí obsahovať aj číselný záväzok navyšovania financií v školstve,“ hovorí Juraj Draxler.

Obáva sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, „ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt“, nie je kontraproduktívna, lebo oslabuje dlhodobý záujem verejnosti.

Požiadavky komory učiteľov spochybňuje: „Zvlášť ak sú požiadavky nereálne, či protichodné. Napríklad zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka v objeme 400 miliónov eur si len ťažko predstaviť už z hľadiska verejného obstarávania, ani nehovorím o nastavení kritérií pre takýto program tak, aby bol férový a napríklad neznevýhodnil školy, ktoré si v minulosti poctivo pripravili projekty a zabojovali o peniaze, a zrazu nebudú dostávať nič, pretože podľa iniciátorov výzvy proste patria medzi tie lepšie vybavené.“

Učiteľov prišlo niekoľko stoviek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové odbory chcú štrajk

Zraz dlhých nosov môže byť začiatkom viacerých protestov, ktoré môžu prerásť až do štrajku. Nové školské odbory neobmedzený štrajk nevylučujú. „Som za neobmedzený štrajk aj od zajtrajška, ale je nás ešte málo,“ hovorí predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.

Na to, aby bol štrajk úspešný, treba, aby sa doň zapojila aspoň polovica učiteľov, teda 50-tisíc. „Ak pôjdeme do štrajku, niečo vybavíme, ak nie, nevybavíme,“ hovorí.

Najlepšie by podľa neho bolo, ak by zorganizovali štrajk v čase, keď to bude vláde najmenej vyhovovať. „Viac vám zatiaľ nepoviem, nech sa nepripravia,“ dodáva.

So starými školskými odbormi zatiaľ nespolupracujú. Tie o štrajku zatiaľ nehovoria. „Štrajk určite nie, zatiaľ nie,“ hovorí predseda Odborového zväzu Ondek. Zatiaľ sa stretávajú so stranami a chcú vedieť, ako budú postupovať v školstve a aké sú ich predstavy.

Ak by však členovia zväzu chceli štrajk a odhlasovali to, a nešlo by splniť podmienky dialógom, tak by štrajk nevylúčil.

Štrajk dlho nevydržal

Učitelia za vyššie platy štrajkovali už v roku 2012, keď bol ministrom Dušan Čaplovič (Smer). V prvý deň štrajku vyšli do ulíc tisíce učiteľov najmä v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Väčšina škôl ostala zatvorená tri dni.

Na tretí deň večer predseda odborového zväzu Ondek štrajk zastavil, lebo začal rokovať s vládou Roberta Fica. Aj napriek rokovaniam sa nič výrazne nezmenilo a zvýšenie platov učiteľov bolo minimálne. Nové odbory vtedy zastavenie štrajku kritizovali.

Učitelia vtedy žiadali, aby ich platy rástli od roku 2013 o desať percent, a aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2- až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Platy učiteľov však dnes rastú ročne o päť percent, budúci rok dokonca len o 4 percentá.

Chceli aj viac peňazí v školstve tak, aby podiel z HDP bol porovnateľný s krajinami Únie. Ani po troch rokoch také hodnoty nedosahujeme – patríme medzi krajiny, ktoré dávajú na školstvo najmenej z Únie. Priemer krajín OECD je zhruba 4,5 percenta, na Slovensku to nie sú ani štyri percentá.

O ďalší štrajk sa učitelia pokúšali počas maturít v januári minulého roku. Nové školské odbory však na štrajk nevyzbierali dosť podpisov.

Protest učiteľov s názvom Zraz dlhých nosov na fotkách

Bratislava, 5.11. 2015. Protest učiteľov na Námestí slobody. foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať