Denník N

Mimoriadny pohľad z Moskvy: Rusko má peniaze na vojnu na dva až tri roky, tvrdí popredná ekonómka

Foto - archív Natalije Zubarevičovej
Foto – archív Natalije Zubarevičovej

Žije v Moskve, prednáša na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosovova. Je súčasťou režimu Vladimira Putina, hovorí však otvorene, emigrovať nechce, prestať však hovoriť, čo si myslí, takisto nie.

Natalija Vasilijevna Zubarevičová je mimoriadnym zjavením na ruskej intelektuálnej scéne. Nielen pre svoje odborné znalosti, ale aj preto, že zostáva v Rusku a poskytla neobyčajne otvorený rozhovor médiu z krajiny zaradenej na zoznam ruských nepriateľov.

Na čo sme sa okrem iného pýtali:

  • čo sa stane, keď Rusko stratí európsky trh s plynom a ropou,
  • v akých autách budú jazdiť Rusi,
  • kde sa vzala povestná ruská trpezlivosť,
  • ako sa rozpadá impérium.

Tento týždeň zastavilo Rusko dodávky plynu do Holandska a do Dánska. Predtým prestal plyn prúdiť do Bulharska, Poľska, Fínska… Čiastočne i do Nemecka. Ide o gestá, ktoré majú skôr politický význam, alebo také kroky skutočne citeľne a rýchlo zasiahnu ruskú ekonomiku?

Nie sú to len gestá. Tieto krajiny odmietli platiť Rusku za plyn v rubľoch. Gazprom tak zatiaľ prichádza približne o 15 percent zo všetkých dodávok do EÚ. Pätnásť percent nie je tak málo, ale takisto to nie je pre Gazprom smrteľné. Ostatné dodávky zatiaľ pokračujú.

Až na výnimky sa ruským podmienkam zatiaľ vzopreli krajiny, na ktorých trhu ruský plyn nemá zásadný podiel, alebo našli alternatívu k ruskej surovine.

Taliansko bude za plyn platiť v rubľoch, mnohé nemecké spoločnosti rovnako (v stredu Rusko zastavilo dodávky spoločnosti Shell Energy Europe Limited v Nemecku, takisto pre odmietnutie platieb v rubľoch – pozn. red.).

Hovoríte, že toto ruskou ekonomikou neotrasie. No značná časť Európy sa snaží v budúcnosti celkom zastaviť nákup energetických surovín z Ruska. Čo by nasledovalo, pokiaľ by sa európsky energetický trh pre Rusko skutočne úplne uzavrel?

Po prvé sa to stopercentne stane. Politické rozhodnutia už boli prijaté. Otázkou iba je, ako rýchlo sa dokážete zriecť najskôr našej ropy a nakoniec aj plynu.

Na plyne od nás závisíte skoro na 50 percent. Takže rýchlo sa bez neho zaobísť nedokážete. S ropou to máte trochu ľahšie.

A teraz čo my: hlavné príjmy ruského rozpočtu plynú z predaja ropy a plynu do zahraničia. A ropa tu hrá ústrednú rolu. Za ropu dostávame trikrát viac než za plyn. Pre náš rozpočet je preto dnes dôležitejšia.

Pomáhajú vám však vysoké ceny energetických surovín. 

Zatiaľ je svetová cena ropy maximálna. V rubľoch do ruského rozpočtu v marci a apríli prúdilo viac peňazí než inokedy, i keď firmy už predávali na zahraničné trhy menej suroviny.

Lenže to sa teraz mení. Dôvod je nasledujúci: ruský rubeľ najskôr spadol až na kurz 120 rubľov za dolár. A teraz zrazu jeden dolár stojí 60 rubľov. Takú pevnú valutu človek len tak ľahko nenájde…

Za ZSSR bol rubeľ takisto najpevnejšou svetovou menou. 

Áno. Vtedy to bolo 60 kopejok za dolár. No celé je to, samozrejme, smiešne. Je jasné, že kurz je udržiavaný umelo.

Ako?

Predovšetkým sa zásadne znížil

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie