Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Chcel Výboh úplatok trikrát šesť miliónov? Rakúsko sa rozhoduje, čo s Ficovým priateľom

Ilustrácia – Palo Čejka
Ilustrácia – Palo Čejka

V salóniku pražskej reštaurácie U Malířů sa začiatkom novembra 2007 zišla nezvyčajná spoločnosť.

Za stôl si posadala skupinka manažérov rakúskej zbrojovky Steyr, ktorá vyrábala obrnené transportéry Pandur pre českú armádu. Oproti sedel poradca českého premiéra Marek Dalík a vplyvný úradník ministerstva obrany Martin Barták.

K nim sa pripojil aj slovenský občan a kamarát premiéra Roberta Fica Miroslav Výboh.

Čo sa na schôdzke odohralo, dodnes nie je celkom preukázané. Rakúšania sú presvedčení, že ich hostitelia natvrdo požiadali o úplatok. Aspoň tak o tom neskôr vypovedali pred vyšetrovateľmi.

„Pán Dalík na obrúsok napísal tri šestky. Malo to znamenať, že žiada trikrát šesť miliónov eur,“ povedal do protokolu poradca zbrojovky Victor Jackovich.

Aby bolo jasné, že nejde o vtip, mal sa do veci vložiť Slovák Výboh. O mesiac neskôr údajne pricestoval do Viedne, kde sa v známej kaviarni Griensteidl stretol s riaditeľom marketingu zbrojovky Steyr Lutzom Kampmannom.

„V rozhovore medzi štyrmi očami mi pán Výboh predniesol požiadavku platby 18 miliónov eur v troch splátkach,“ tvrdil Kampmann.

Miroslav Výboh s novinármi nekomunikuje. Foto N – Martina Pažitková
Miroslav Výboh s novinármi nekomunikuje. Foto N – Martina Pažitková

Dvojitá nepríjemnosť pre Fica

Dozvuky týchto stretnutí by mohli načas prekryť aj utečeneckú krízu, na ktorej si vládny Smer postavil predvolebnú kampaň. Rakúski policajti totiž pred pár týždňami skončili vyšetrovanie a čakajú na to, ako sa k celej veci postaví prokuratúra. Šéf rakúskej prokuratúry pre stíhanie korupcie Norbert Hauser pre Denník N potvrdil, že „vyšetrovanie je ukončené“.

K akým výsledkom sa policajti dopracovali, nie je známe. Svedectvá dnes už bývalých manažérov Steyru mohli vyhodnotiť ako tvrdenie, ktoré sa nedá nijako dokázať.

Rovnako však mohli dôjsť k záveru, že Miroslav Výboh skutočne žiadal o úplatok, čím by sa celý prípad posunul pred súd. „Preverujeme výsledky a potom rozhodneme, či bude podaná obžaloba,“ dodal Hauser.

Takýto scenár by znamenal dvojitú nepríjemnosť pre slovenského premiéra. Po prvýkrát by totiž niekto z moci úradnej povedal, že jeho priateľ Výboh sa zaplietol do korupcie.

Navyše sa tak malo diať v období prvej Ficovej vlády, keď sa Výbohovej spoločnosti Willing darilo v obchodoch so štátom. Ficov kabinet s ňou podpisoval napríklad zákazky na dodávky vojenského materiálu či údržbu nadzvukových stíhačiek MiG-29.

Nákup spartanov rozbehla už prvá Ficova vláda. Dokončila ju tá druhá. Foto - Wikipedia
Výboh na Slovensku svojho času zastupoval aj talianskeho leteckého výrobcu Alenia, od ktorého si neskôr druhá Ficova vláda objednala dve transportné lietadlá Spartan. Foto – Wikipedia

Pandúri za Jánošíka

Na túto vlnu pochybností už stihli naskočiť opoziční poslanci Igor Matovič a Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Pred pár dňami urobili tlačovú konferenciu, na ktorej povedali, že budú chcieť mimoriadny výbor parlamentu ku kauze Výboh.

„Aj na základe informácií, ktoré mám, tvrdím, že Miroslav Výboh je obvinený v korupčnej kauze v Rakúsku, kde sa snažil dosiahnuť to, aby Česká republika nevypovedala nákup Pandurov,“ povedal Lipšic.

Premiéra Fica to zatiaľ podľa jeho slov nezaťažuje. „Čo má Slovensko s Pandurmi? Slovensko nikdy nechcelo kupovať nijaké Pandury. Mali sme tu pandúrov za Jánošíka, ale nie teraz,“ vtipkoval Fico.

Ústrednou postavou kauzy okolo Pandurov bol doteraz český lobbista Marek Dalík, stále viac sa však do nej zaplieta aj Slovák Výboh. Foto – Česká televize
Ústrednou postavou kauzy okolo Pandurov bol doteraz český lobbista Marek Dalík, stále viac sa však do nej zaplieta aj Slovák Výboh. Foto – Česká televize

Samotný Výboh s novinármi nekomunikuje. V minulosti však dôrazne poprel, že by sa podieľal na čomkoľvek trestnom. „Je to lož,“ povedal pred rokom.

Posedenie pri víne

Pre lepšie pochopenie prípadu je dobré vrátiť sa pár rokov späť, do leta 2006. Na Slovensku i v Česku sa vtedy menili premiéri, do funkcií nastupovali Robert Fico a Mirek Topolánek. Obaja muži sa rozhodli bližšie zoznámiť a bez kamier sa stretli na Morave v jednej z vínnych pivničiek.

Priviedli si aj svojich priateľov a neoficiálnych pobočníkov – Topolánek lobistu Dalíka a Fico zbrojára Výboha. „Pilo sa víno, niečo sa zjedlo a riešili sa všetky možné témy, ktoré zasahujú do vzťahov českej a slovenskej vlády,“ vypovedal neskôr pred súdom Dalík.

Leto 2006: čerství premiéri Robert Fico a Mirek Topolánek sa niekoľkokrát stretnú oficiálne i neoficiálne. Foto - TASR
Leto 2006: čerství premiéri Robert Fico a Mirek Topolánek sa niekoľkokrát stretnú oficiálne i neoficiálne. Foto – TASR

Topolánek sa okrem iného musel vyrovnať s čerstvým kontraktom na pandury, ktorý podpísal odstupujúci kabinet Jiřího Paroubka. Česká armáda mala odobrať 199 kusov za zhruba 800 miliónov eur. Išlo o najväčší kontrakt svojho druhu, čo dlhoročnému zbrojárovi Výbohovi nemohlo uniknúť.

„Pán Výboh sa opýtal premiéra Topolánka, či je v nejakom kontakte s koncernom predávajúcim pandury. Mal som dojem, že ich nejakým spôsobom zastupuje,“ dodal Dalík. To bol počiatok príbehu.

Dobré vzťahy s dôverníkom

Uplynul viac než rok a česká armáda prebrala prvú várku pandurov. Armádni kontrolóri však začali tvrdiť, že obrnence majú nedostatky, čo ohrozovalo celý kontrakt.

Zbrojovka Steyr, ktorú ovládal americký zbrojný gigant General Dynamics, bola od zákazky existenčne závislá. Rakúšania teda mali dôvod na nervozitu.

Nákup transportérov Pandur sa stal jedným z najväčších korupčných škandálov. Foto - AČR
Nákup transportérov Pandur bol svojho času najväčším zbrojným kontraktom českej armády. Foto – AČR

V tejto atmosfére prebehla spomínaná schôdzka v pražskej reštaurácii U Malířů, na ktorej mala prvýkrát zaznieť žiadosť o úplatok.

Podľa Dalíkovej výpovede ju inicioval Výboh, s ktorým sa bližšie zoznámil na spoločných stretnutiach s Ficom. „Šiel som tam, lebo som chcel udržiavať dobré vzťahy so slovenským premiérom a jeho dôverníkom pánom Výbohom,“ vysvetlil Dalík.

Jeho výpoveď sa však dá chápať aj ako snaha odvrátiť od seba pozornosť. Bol to totiž práve Dalík, kto mal priamy prístup k českému premiérovi, ktorý mal ohľadom pandurov hlavné slovo.

Českí vyšetrovatelia sa neskôr priklonili k verzii, že schôdzku chcel využiť na vlastné obohatenie.

Sám Výboh svoj angažmán vysvetľoval tým, že v tom čase spolupracoval s izraelskou zbrojovkou Raffael, ktorá na transportéry dodávala zbraňové veže. „Bolo prirodzené, že som sa takéhoto stretnutia zúčastnil,“ povedal Výboh.

Nová stará zmluva

Informácie o pražskej schôdzke sa však dostali na verejnosť až po pár rokoch. V každom prípade, niekoľko týždňov po nej sa Topolánkova vláda rozhodla kontrakt na pandury zrušiť.

„Transportéry majú problémy prejsť skúškami a my si nemôžeme dovoliť žiadne kompromisy,“ znelo oficiálne zdôvodnenie.

Krátko nato však Česi s americkými vlastníkmi Steyru začali vyjednávať o novej zmluve. Obe strany sa nakoniec na jar 2009 dohodli. Topolánkova vláda súhlasila, že si transportéry ponechá, odoberie však o polovicu menej kusov.

Ušetrené peniaze využila na nákup dopravných lietadiel Casa, ktoré neskôr tiež začala vyšetrovať polícia. Od pandurov bol na nejaký čas pokoj.

Vo februári 2010 sa však veci náhle pohli dopredu. Český reportér Janek Kroupa nahral bývalých manažérov Steyru, ako hovoria, že zákazke na pandury mohla predchádzať korupcia.

Rakúski detektívi krátko nato prehľadali sídlo firmy a začali vypočúvať všetkých dôležitých aktérov. S istým meškaním rozbehla vyšetrovanie aj česká polícia, ktorá s Rakúskom vytvorila spoločný tím.

Video: vyšetrovatelia zhromaždili v kauze pandurov svedectvá aj písomné dôkazy

(reportáž Českej televízie z roku 2013)

https://www.youtube.com/watch?v=lYd7GHmcKUo

Manažéri rozprávajú

Výbohovo meno prvýkrát zaznelo v máji 2011, keď do médií uniklo svedectvo rakúskeho exmanažéra Stephana Szücsa.

Rakúskym vyšetrovateľom opísal inkriminovanú schôdzku v Prahe. Za pôvodcu žiadosti o úplatok označil lobistu Dalíka, ktorého neskôr polícia obvinila. Výboh zatiaľ zostával len v úlohe účastníka stretnutia.

Dva roky nato prehovoril Szücsov vtedajší kolega Lutz Kampmann, ktorý mal s Výbohom komunikovať vo Viedni. Jeho svedectvo už bolo výbušnejšie.

„Pán Výboh sa prezentoval ako poradca slovenského premiéra. Povedal, že treba určitú čiastku, aby zmluva na pandury zostala zachovaná. Nadhodil požiadavku trikrát šesť miliónov, potom vstal o odišiel,“ citoval vlani Kampmannovu výpoveď český mesačník Reportér.

Rakúski policajti vzali tieto svedectvá vážne. Aspoň tak o tom vlani referoval pražský prokurátor Jan Kořán, ktorý dozoruje českú líniu prípadu. „Voči Výbohovi bolo v Rakúsku začaté vyšetrovanie pre podobné správanie ako v Česku voči pánovi Dalíkovi,“ povedal vlani Mladej fronte.

Samotný Výboh tieto informácie poprel. Vlani, keď ešte s novinármi komunikoval, povedal len toľko, že Rakúšania ho vedú ako svedka. „Som v kontakte s rakúskym prokurátorom. Budem vypovedať len ako svedok,“ uviedol Výboh.

Čo narobí súd

Ako svedka v každom prípade evidujú Výboha českí vyšetrovatelia, ktorí vlani poslali na súd jeho údajného komplica Dalíka. Výboha by v Česku zrejme ani stíhať nemohli – pokiaľ je vyšetrovaný v Rakúsku, podľa medzinárodných dohôd nemôže byť za rovnakú vec stíhaný v inej krajine.

Ako svedok prišiel Výboh vlani vypovedať aj na pražský súd. Počas procesu povedal, že o žiadnej korupcii nevedel.

„Nepočul som, že by zo strany pána Dalíka či kohokoľvek iného zaznela žiadosť o peniaze. Nedokážem si ani predstaviť, že by niečo také mohlo zaznieť v spoločnosti, ktorá sa videla prvýkrát v živote,“ povedal Výboh.

Kauza okolo transportérov Pandur dostihla aj kamaráta slovenského premiéra.
O korupcii neviem, povedal Výboh pred českým súdom. Svedkovia tvrdia opak.

Český proces však i bez toho stihol narobiť značnú paseku. Bolo to totiž práve pred pražským súdom, kde Dalík ako prvý otvorene opísal blízky vzťah Fica a Výboha.

„Keď sa človek stane predsedom vlády, je len málo ľudí, ktorým môže dôverovať. V takejto pozícii som bol ja v prípade pána Topolánka a Miroslav Výboh v prípade pána Fica,“ rozhovoril sa Dalík.

Takéto neformálne vzťahy označil za bežnú súčasť politiky. „Keď by zo stretnutí premiérov vyplynula napríklad potreba niekoho informovať alebo niečo vybaviť, bola by to moja úloha a úloha pána Výboha,“ vysvetlil pred súdom.

Na výpoveď niekdajšieho pobočníka českého premiéra už musel reagovať aj Fico, ktorý si inak do svojho súkromia hovoriť nenechal. Krátko po Dalíkových slovách priznal, že má k Výbohovi blízko.

„Dvadsať rokov poznám osobne tohto človeka a ja nebudem ľudí zatracovať, ako to robia niektorí iní,“ vyhlásil premiér.

Výrečný bol neskôr i sám Výboh. Na pražskom súde priznal, že sa pozná nielen s premiérom Ficom, ale napríklad aj s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, pod ktorého spadá slovenská polícia.

„Z času na čas sa stýkame,“ povedal pred novinármi po opustení siene.

Na čo sa čaká

V Rakúsku by sa teraz mohlo zopakovať niečo podobné, pokiaľ by kauza okolo pandurov zamierila na miestny súd. Čas však hrá v prospech slovenského premiéra.

Ak by sa totiž viedenská prokuratúra aj rozhodla vzniesť obžalobu, trvalo by zrejme niekoľko mesiacov, kým by došlo na súdny proces. Pred voľbami teda v praxi môže hroziť len toľko, že rakúske úrady povedia, že Výboha obžalovali. Na detaily sa však bude musieť počkať.

Okrem toho by Výbohovu reputáciu mohol ohroziť aj súd v Prahe. V rozsudku nad Dalíkom sa totiž sudcovia budú musieť vyjadriť aj k tomu, či na nich svedok Výboh pôsobil dôveryhodne a či uverili jeho slovám, že k žiadnej korupcii nedošlo.

Finále českého procesu je však zatiaľ v nedohľadne. Pražský senát totiž pojednávanie pred časom prerušil pre to, že žiada o vypočutie bývalého amerického veľvyslanca Richarda Grabera. Exmanažéri zbrojovky Steyr ho totiž mali informovať o údajnej korupčnej ponuke zo strany Dalíka.

Ani pražský súd sa teda podľa všetkého do volieb neskončí. „Na vypočutí pána Grabera trváme. V tejto chvíli preto nemôžeme povedať, kedy bude pojednávanie pokračovať,“ potvrdzuje hovorkyňa pražského súdu Markéta Puci.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Microsoft v zmluvných podmienkach s inštitúciami EÚ nespĺňa GDPR. Ukázali to prvotné zistenia z vyšetrovania Úradu Európskej únie pre dohľad nad ochranou dát.

Európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) vošlo do platnosti na konci mája 2018. Má pomôcť hájiť práva občanov EÚ proti zneužívaniu ich dát. Týka sa verejných inštitúcií, firiem i samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré evidujú zamestnancov, členov, zákazníkov alebo priaznivcov. Nariadenie zaviedlo právo na vymazanie či prenos poskytnutých údajov aj kontrolu ich využitia.

„Hoci sa vyšetrovanie ešte neskončilo, prvotné zistenia vzbudzujú vážne obavy týkajúce sa toho, či sú zmluvné podmienky v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov,“ uviedol vo vyhlásení Úrad EÚ pre dohľad nad ochranou dát (EDPS. (reuters, čtk)

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať