Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Chcel Výboh úplatok trikrát šesť miliónov? Rakúsko sa rozhoduje, čo s Ficovým priateľom

Ilustrácia – Palo Čejka
Ilustrácia – Palo Čejka

V salóniku pražskej reštaurácie U Malířů sa začiatkom novembra 2007 zišla nezvyčajná spoločnosť.

Za stôl si posadala skupinka manažérov rakúskej zbrojovky Steyr, ktorá vyrábala obrnené transportéry Pandur pre českú armádu. Oproti sedel poradca českého premiéra Marek Dalík a vplyvný úradník ministerstva obrany Martin Barták.

K nim sa pripojil aj slovenský občan a kamarát premiéra Roberta Fica Miroslav Výboh.

Čo sa na schôdzke odohralo, dodnes nie je celkom preukázané. Rakúšania sú presvedčení, že ich hostitelia natvrdo požiadali o úplatok. Aspoň tak o tom neskôr vypovedali pred vyšetrovateľmi.

„Pán Dalík na obrúsok napísal tri šestky. Malo to znamenať, že žiada trikrát šesť miliónov eur,“ povedal do protokolu poradca zbrojovky Victor Jackovich.

Aby bolo jasné, že nejde o vtip, mal sa do veci vložiť Slovák Výboh. O mesiac neskôr údajne pricestoval do Viedne, kde sa v známej kaviarni Griensteidl stretol s riaditeľom marketingu zbrojovky Steyr Lutzom Kampmannom.

„V rozhovore medzi štyrmi očami mi pán Výboh predniesol požiadavku platby 18 miliónov eur v troch splátkach,“ tvrdil Kampmann.

Miroslav Výboh s novinármi nekomunikuje. Foto N – Martina Pažitková
Miroslav Výboh s novinármi nekomunikuje. Foto N – Martina Pažitková

Dvojitá nepríjemnosť pre Fica

Dozvuky týchto stretnutí by mohli načas prekryť aj utečeneckú krízu, na ktorej si vládny Smer postavil predvolebnú kampaň. Rakúski policajti totiž pred pár týždňami skončili vyšetrovanie a čakajú na to, ako sa k celej veci postaví prokuratúra. Šéf rakúskej prokuratúry pre stíhanie korupcie Norbert Hauser pre Denník N potvrdil, že „vyšetrovanie je ukončené“.

K akým výsledkom sa policajti dopracovali, nie je známe. Svedectvá dnes už bývalých manažérov Steyru mohli vyhodnotiť ako tvrdenie, ktoré sa nedá nijako dokázať.

Rovnako však mohli dôjsť k záveru, že Miroslav Výboh skutočne žiadal o úplatok, čím by sa celý prípad posunul pred súd. „Preverujeme výsledky a potom rozhodneme, či bude podaná obžaloba,“ dodal Hauser.

Takýto scenár by znamenal dvojitú nepríjemnosť pre slovenského premiéra. Po prvýkrát by totiž niekto z moci úradnej povedal, že jeho priateľ Výboh sa zaplietol do korupcie.

Navyše sa tak malo diať v období prvej Ficovej vlády, keď sa Výbohovej spoločnosti Willing darilo v obchodoch so štátom. Ficov kabinet s ňou podpisoval napríklad zákazky na dodávky vojenského materiálu či údržbu nadzvukových stíhačiek MiG-29.

Nákup spartanov rozbehla už prvá Ficova vláda. Dokončila ju tá druhá. Foto - Wikipedia
Výboh na Slovensku svojho času zastupoval aj talianskeho leteckého výrobcu Alenia, od ktorého si neskôr druhá Ficova vláda objednala dve transportné lietadlá Spartan. Foto – Wikipedia

Pandúri za Jánošíka

Na túto vlnu pochybností už stihli naskočiť opoziční poslanci Igor Matovič a Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Pred pár dňami urobili tlačovú konferenciu, na ktorej povedali, že budú chcieť mimoriadny výbor parlamentu ku kauze Výboh.

„Aj na základe informácií, ktoré mám, tvrdím, že Miroslav Výboh je obvinený v korupčnej kauze v Rakúsku, kde sa snažil dosiahnuť to, aby Česká republika nevypovedala nákup Pandurov,“ povedal Lipšic.

Premiéra Fica to zatiaľ podľa jeho slov nezaťažuje. „Čo má Slovensko s Pandurmi? Slovensko nikdy nechcelo kupovať nijaké Pandury. Mali sme tu pandúrov za Jánošíka, ale nie teraz,“ vtipkoval Fico.

Ústrednou postavou kauzy okolo Pandurov bol doteraz český lobbista Marek Dalík, stále viac sa však do nej zaplieta aj Slovák Výboh. Foto – Česká televize
Ústrednou postavou kauzy okolo Pandurov bol doteraz český lobbista Marek Dalík, stále viac sa však do nej zaplieta aj Slovák Výboh. Foto – Česká televize

Samotný Výboh s novinármi nekomunikuje. V minulosti však dôrazne poprel, že by sa podieľal na čomkoľvek trestnom. „Je to lož,“ povedal pred rokom.

Posedenie pri víne

Pre lepšie pochopenie prípadu je dobré vrátiť sa pár rokov späť, do leta 2006. Na Slovensku i v Česku sa vtedy menili premiéri, do funkcií nastupovali Robert Fico a Mirek Topolánek. Obaja muži sa rozhodli bližšie zoznámiť a bez kamier sa stretli na Morave v jednej z vínnych pivničiek.

Priviedli si aj svojich priateľov a neoficiálnych pobočníkov – Topolánek lobistu Dalíka a Fico zbrojára Výboha. „Pilo sa víno, niečo sa zjedlo a riešili sa všetky možné témy, ktoré zasahujú do vzťahov českej a slovenskej vlády,“ vypovedal neskôr pred súdom Dalík.

Leto 2006: čerství premiéri Robert Fico a Mirek Topolánek sa niekoľkokrát stretnú oficiálne i neoficiálne. Foto - TASR
Leto 2006: čerství premiéri Robert Fico a Mirek Topolánek sa niekoľkokrát stretnú oficiálne i neoficiálne. Foto – TASR

Topolánek sa okrem iného musel vyrovnať s čerstvým kontraktom na pandury, ktorý podpísal odstupujúci kabinet Jiřího Paroubka. Česká armáda mala odobrať 199 kusov za zhruba 800 miliónov eur. Išlo o najväčší kontrakt svojho druhu, čo dlhoročnému zbrojárovi Výbohovi nemohlo uniknúť.

„Pán Výboh sa opýtal premiéra Topolánka, či je v nejakom kontakte s koncernom predávajúcim pandury. Mal som dojem, že ich nejakým spôsobom zastupuje,“ dodal Dalík. To bol počiatok príbehu.

Dobré vzťahy s dôverníkom

Uplynul viac než rok a česká armáda prebrala prvú várku pandurov. Armádni kontrolóri však začali tvrdiť, že obrnence majú nedostatky, čo ohrozovalo celý kontrakt.

Zbrojovka Steyr, ktorú ovládal americký zbrojný gigant General Dynamics, bola od zákazky existenčne závislá. Rakúšania teda mali dôvod na nervozitu.

Nákup transportérov Pandur sa stal jedným z najväčších korupčných škandálov. Foto - AČR
Nákup transportérov Pandur bol svojho času najväčším zbrojným kontraktom českej armády. Foto – AČR

V tejto atmosfére prebehla spomínaná schôdzka v pražskej reštaurácii U Malířů, na ktorej mala prvýkrát zaznieť žiadosť o úplatok.

Podľa Dalíkovej výpovede ju inicioval Výboh, s ktorým sa bližšie zoznámil na spoločných stretnutiach s Ficom. „Šiel som tam, lebo som chcel udržiavať dobré vzťahy so slovenským premiérom a jeho dôverníkom pánom Výbohom,“ vysvetlil Dalík.

Jeho výpoveď sa však dá chápať aj ako snaha odvrátiť od seba pozornosť. Bol to totiž práve Dalík, kto mal priamy prístup k českému premiérovi, ktorý mal ohľadom pandurov hlavné slovo.

Českí vyšetrovatelia sa neskôr priklonili k verzii, že schôdzku chcel využiť na vlastné obohatenie.

Sám Výboh svoj angažmán vysvetľoval tým, že v tom čase spolupracoval s izraelskou zbrojovkou Raffael, ktorá na transportéry dodávala zbraňové veže. „Bolo prirodzené, že som sa takéhoto stretnutia zúčastnil,“ povedal Výboh.

Nová stará zmluva

Informácie o pražskej schôdzke sa však dostali na verejnosť až po pár rokoch. V každom prípade, niekoľko týždňov po nej sa Topolánkova vláda rozhodla kontrakt na pandury zrušiť.

„Transportéry majú problémy prejsť skúškami a my si nemôžeme dovoliť žiadne kompromisy,“ znelo oficiálne zdôvodnenie.

Krátko nato však Česi s americkými vlastníkmi Steyru začali vyjednávať o novej zmluve. Obe strany sa nakoniec na jar 2009 dohodli. Topolánkova vláda súhlasila, že si transportéry ponechá, odoberie však o polovicu menej kusov.

Ušetrené peniaze využila na nákup dopravných lietadiel Casa, ktoré neskôr tiež začala vyšetrovať polícia. Od pandurov bol na nejaký čas pokoj.

Vo februári 2010 sa však veci náhle pohli dopredu. Český reportér Janek Kroupa nahral bývalých manažérov Steyru, ako hovoria, že zákazke na pandury mohla predchádzať korupcia.

Rakúski detektívi krátko nato prehľadali sídlo firmy a začali vypočúvať všetkých dôležitých aktérov. S istým meškaním rozbehla vyšetrovanie aj česká polícia, ktorá s Rakúskom vytvorila spoločný tím.

Video: vyšetrovatelia zhromaždili v kauze pandurov svedectvá aj písomné dôkazy

(reportáž Českej televízie z roku 2013)

https://www.youtube.com/watch?v=lYd7GHmcKUo

Manažéri rozprávajú

Výbohovo meno prvýkrát zaznelo v máji 2011, keď do médií uniklo svedectvo rakúskeho exmanažéra Stephana Szücsa.

Rakúskym vyšetrovateľom opísal inkriminovanú schôdzku v Prahe. Za pôvodcu žiadosti o úplatok označil lobistu Dalíka, ktorého neskôr polícia obvinila. Výboh zatiaľ zostával len v úlohe účastníka stretnutia.

Dva roky nato prehovoril Szücsov vtedajší kolega Lutz Kampmann, ktorý mal s Výbohom komunikovať vo Viedni. Jeho svedectvo už bolo výbušnejšie.

„Pán Výboh sa prezentoval ako poradca slovenského premiéra. Povedal, že treba určitú čiastku, aby zmluva na pandury zostala zachovaná. Nadhodil požiadavku trikrát šesť miliónov, potom vstal o odišiel,“ citoval vlani Kampmannovu výpoveď český mesačník Reportér.

Rakúski policajti vzali tieto svedectvá vážne. Aspoň tak o tom vlani referoval pražský prokurátor Jan Kořán, ktorý dozoruje českú líniu prípadu. „Voči Výbohovi bolo v Rakúsku začaté vyšetrovanie pre podobné správanie ako v Česku voči pánovi Dalíkovi,“ povedal vlani Mladej fronte.

Samotný Výboh tieto informácie poprel. Vlani, keď ešte s novinármi komunikoval, povedal len toľko, že Rakúšania ho vedú ako svedka. „Som v kontakte s rakúskym prokurátorom. Budem vypovedať len ako svedok,“ uviedol Výboh.

Čo narobí súd

Ako svedka v každom prípade evidujú Výboha českí vyšetrovatelia, ktorí vlani poslali na súd jeho údajného komplica Dalíka. Výboha by v Česku zrejme ani stíhať nemohli – pokiaľ je vyšetrovaný v Rakúsku, podľa medzinárodných dohôd nemôže byť za rovnakú vec stíhaný v inej krajine.

Ako svedok prišiel Výboh vlani vypovedať aj na pražský súd. Počas procesu povedal, že o žiadnej korupcii nevedel.

„Nepočul som, že by zo strany pána Dalíka či kohokoľvek iného zaznela žiadosť o peniaze. Nedokážem si ani predstaviť, že by niečo také mohlo zaznieť v spoločnosti, ktorá sa videla prvýkrát v živote,“ povedal Výboh.

Kauza okolo transportérov Pandur dostihla aj kamaráta slovenského premiéra.
O korupcii neviem, povedal Výboh pred českým súdom. Svedkovia tvrdia opak.

Český proces však i bez toho stihol narobiť značnú paseku. Bolo to totiž práve pred pražským súdom, kde Dalík ako prvý otvorene opísal blízky vzťah Fica a Výboha.

„Keď sa človek stane predsedom vlády, je len málo ľudí, ktorým môže dôverovať. V takejto pozícii som bol ja v prípade pána Topolánka a Miroslav Výboh v prípade pána Fica,“ rozhovoril sa Dalík.

Takéto neformálne vzťahy označil za bežnú súčasť politiky. „Keď by zo stretnutí premiérov vyplynula napríklad potreba niekoho informovať alebo niečo vybaviť, bola by to moja úloha a úloha pána Výboha,“ vysvetlil pred súdom.

Na výpoveď niekdajšieho pobočníka českého premiéra už musel reagovať aj Fico, ktorý si inak do svojho súkromia hovoriť nenechal. Krátko po Dalíkových slovách priznal, že má k Výbohovi blízko.

„Dvadsať rokov poznám osobne tohto človeka a ja nebudem ľudí zatracovať, ako to robia niektorí iní,“ vyhlásil premiér.

Výrečný bol neskôr i sám Výboh. Na pražskom súde priznal, že sa pozná nielen s premiérom Ficom, ale napríklad aj s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, pod ktorého spadá slovenská polícia.

„Z času na čas sa stýkame,“ povedal pred novinármi po opustení siene.

Na čo sa čaká

V Rakúsku by sa teraz mohlo zopakovať niečo podobné, pokiaľ by kauza okolo pandurov zamierila na miestny súd. Čas však hrá v prospech slovenského premiéra.

Ak by sa totiž viedenská prokuratúra aj rozhodla vzniesť obžalobu, trvalo by zrejme niekoľko mesiacov, kým by došlo na súdny proces. Pred voľbami teda v praxi môže hroziť len toľko, že rakúske úrady povedia, že Výboha obžalovali. Na detaily sa však bude musieť počkať.

Okrem toho by Výbohovu reputáciu mohol ohroziť aj súd v Prahe. V rozsudku nad Dalíkom sa totiž sudcovia budú musieť vyjadriť aj k tomu, či na nich svedok Výboh pôsobil dôveryhodne a či uverili jeho slovám, že k žiadnej korupcii nedošlo.

Finále českého procesu je však zatiaľ v nedohľadne. Pražský senát totiž pojednávanie pred časom prerušil pre to, že žiada o vypočutie bývalého amerického veľvyslanca Richarda Grabera. Exmanažéri zbrojovky Steyr ho totiž mali informovať o údajnej korupčnej ponuke zo strany Dalíka.

Ani pražský súd sa teda podľa všetkého do volieb neskončí. „Na vypočutí pána Grabera trváme. V tejto chvíli preto nemôžeme povedať, kedy bude pojednávanie pokračovať,“ potvrdzuje hovorkyňa pražského súdu Markéta Puci.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

 
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dopady na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dopady produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečit udržatelný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu obzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnamosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú sklenníkove plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. “zelenú” energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšit náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný. Dopady na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dopady na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz len asi tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. “Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,” zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v “blízkej budúcnosti”. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr. Či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.