Slovnaft si za prehru môže sám, lebo Sulíkovi dal na začiatku chybné argumenty
Argumenty Slovnaftu a Molu zhodil zo stola priamo jeho najvyšší šéf rozhovorom, kde tvrdil ich pravý opak. Naši partneri v EÚ to videli a budú si to pamätať.
Na Slovensku sa nám rozhorel obrovský škandál s údajne zle vyrokovanými výnimkami pre bratislavský Slovnaft z embarga schváleného Európskou úniou na dovoz ruskej ropy a ropných produktov. Pre našu provinčnú úroveň verejnej debaty, zvlášť o citlivých strategických otázkach v medzinárodnom kontexte, je príznačné, že škandál vyvolal presne ten, kto je hlavným aktérom a strojcom celej situácie – samotný Slovnaft.
A na jeho argumentáciu okamžite naletel celý húf politických aktérov, ktorých v skutočnosti pramálo zaujímajú skutočné okolnosti a následky pre záujmy štátu a jeho občanov, ale snažia sa z celej záležitosti jednoducho vytĺcť politický kapitál na úkor svojich protivníkov a konkurentov – predsedu vlády a hlavne predsedu SaS a ministra hospodárstva Richarda Sulíka.
Hneď si však priznajme, že ten, na rozdiel od Eduarda Hegera, si za to môže do nemalej miery naozaj sám.
Zlé argumenty a spojenec od začiatku
Bol to totiž minister Sulík, ktorý hneď na začiatku debaty o embargu a prípadnej výnimke pre Slovensko vyrukoval zjavne na základe „nôt“ od samotného Slovnaftu s dvoma zásadnými argumentmi, ktoré sa však ukázali ako veľmi nešťastné a aj nekorektné. Prvým bolo, že technológia rafinérie môže aktuálne prepracovať výhradne ropnú ruskú zmes dodávanú ropovodom Družba. Druhý argument proti embargu bol, že alternatívny ropovod Adria má veľmi malú kapacitu na okamžité nahradenie tejto ropy s využitím dovozov tankermi cez chorvátsky terminál Omišajľ, kde sa Adria začína.
Toto oficiálne rokovacie stanovisko Slovenska bolo v súlade so stanoviskom Orbánovej vlády, čím sa politicky pozícia Bratislavy v rámci debaty s partnermi v EÚ od začiatku opierala výhradne o spojenectvo s Budapešťou.
Oba používané argumenty však vyvolali u našich partnerov okamžite dosť veľké pochybnosti, pretože aj oni majú rafinérie napojené na Družbu, prípadne časť ich potrieb pokrývala aj ruská exportná zmes Urals, ktorá je svojimi charakteristikami takmer totožná so zmesou REPCO v Družbe.
Zásadným zlomom celej debaty však bolo veľké interview najvyššieho šéfa skupiny MOL, kam patrí aj Slovnaft, Zsolta Hernádiho.
Bol to samotný šéf MOLu, ktorý vyhlásil, že maďarská aj slovenská rafinéria môžu už dnes prepracovať aj iné ropné zmesi, ako je tá, čo im prúdi v Družbe, no bude to znamenať pomerne citeľné zníženie efektívnosti prepracovania a výroby produktov, čo v prípade Slovnaftu bude znamenať zníženie až o 30 percent.
Svoje argumenty vyvrátil samotný MOL
Tento dosah je nesporne na fungovanie rafinérie veľmi závažný, ale má ďaleko od pôvodnej argumentácie a čierneho scenára vykresleného vládami Slovenska a Maďarska. Hernádiho vyjadrenia, a nie vyjadrenia rôznych analytikov a politikov, sa stali zlomovým bodom pre našich partnerov v EÚ, ktorí sa začali už definitívne pozerať na dôveryhodnosť argumentácie Sulíka a Orbána s oveľa kritickejším pohľadom a dodali si k tomu určite aj dostatočne hĺbkovú analýzu od svojich rafinérií a expertov.
Navyše padol aj argument o problémovej Adrii, ktorý vyvrátilo svojím stanoviskom samotné Chorvátsko. Podľa neho isté kapacitné obmedzenia je možné veľmi rýchlo vyriešiť pri nepatrných investičných nákladoch do výšky osem miliónov eur, ak bude skupina MOL nápomocná pri formovaní záväzného harmonogramu a objemu prepravy, čo súčasne prispeje k zásadnému zníženiu prepravnej tarify a nastaví aj prácu terminálu v Omišajli na zvýšený príjem tankerov.
Ak sa teraz Slovnaft hnevá na zle sformulovanú výnimku, tak sa musí sám pozrieť do zrkadla a spolu so svojím najvyšším šéfstvom v Budapešti zhodnotiť, či ich argumentačná stratégia, od začiatku tvorená spolu so Sulíkom a s Orbánom, bola správna.
A hlavne či potom samotné následné vyjadrenia ich top manažérov nespôsobili to, že sa celá táto stratégia zrútila, čím sa veľmi nešťastne zablokovala možnosť debaty o skutočných potenciálnych problémoch, kde by sa dali nájsť aj oveľa dôveryhodnejší spojenci ako Orbán a jeho vláda.
Na tieto aspekty Slovnaft síce upozorňoval, ale vyššie uvedenými chybami sa zatlačili úplne do úzadia a už sa nedali s dostatočnou kredibilitou komunikovať na úrovni EÚ, lebo sa prirodzene spojili s otázkou, či tu už nejde len o obyčajné prechytračenie partnerov a zachovanie si enormne vysokej marže a podielu na trhu s pohonnými hmotami na ich úkor.
Diesel môže byť naozaj problém
Slovnaft má totiž značnú časť pravdy v tom, že
