Vláda Maďarska sa snaží osobitnými daňami zaplniť obrovskú dieru v štátnom rozpočte. Spôsobilo ju rozhadzovanie pred voľbami aj nepriaznivá situácia v svetovej ekonomike, ktorá je dôsledkom vojny na Ukrajine.
Daň z extra zisku budú od prvého júla platiť firmy ako osobitnú daň do fondu na ochranu režijných nákladov domácností a fondu obrany. Osobitné dane musia tento rok a v roku 2023 platiť banky, poisťovne, veľké obchodné reťazce, firmy z energetického priemyslu, obchodné spoločnosti, telekomunikačné firmy, letecké a farmaceutické spoločnosti.
Mnohí ľudia zo Slovenska chodia do Maďarska pracovať, nakupovať, ale aj využívať rozličné služby. Aj na nich preto majú vplyv zmeny, ku ktorým došlo v cenách produktov a služieb. Najznámejším príkladom je, že kým neboli zavedené dvojité ceny, zo Slovenska sa do Maďarska hromadne chodilo tankovať lacný benzín.
Spomedzi osobitných daní môžu mať na slovenských cestujúcich priamy vplyv tie, ktoré sa týkajú leteckých spoločností. Dotknú sa tých, ktorí nastúpia na lietadlo v Budapešti, prípadne v Debrecíne.
V tomto článku sa dočítate:
- aké osobitné dane sa vzťahujú na letecké spoločnosti,
- aký vplyv môžu mať tieto osobitné dane na ceny vo všeobecnosti,
- čím odôvodňuje vláda vyrubenie osobitných daní,
- ako reagovali letecké spoločnosti,
- či zvýšia ceny z dôvodu osobitných daní.
Extra profit?
Vláda odôvodňuje osobitné dane sčasti tým, že tradičné spoločnosti mali v situácii, ktorá vznikla v dôsledku vojny, vyššie príjmy.
Môže to platiť v prípade ropného giganta MOL, ktorý napriek štátom stanovenému cenovému stropu získal značné zisky vďaka tomu, že ruskú ropu dostáva za oveľa nižšiu cenu, ako je jej cena na svetovom trhu.
Ekonóm, profesor a bývalý guvernér maďarskej národnej banky Péter Ákos Bod by to nenazval nadmerným ziskom, ale špecifickým príjmom, ku ktorému došlo v dôsledku výnimočnej situácie a dá sa vyčísliť, o koľko je to viac ako zisky, ktoré možno získať za normálnych podmienok. Ak tento prebytok štát spoločnosti vezme, neohrozí tým jej profit; spoločnosť nebude mať obrovské zisky, len stredne veľké, hovorí ekonóm.
Takýto „extra profit“ má spoločnosť MOL. Pre firmy v ostatných dotknutých sektoroch sa však osobitná daň javí ako dodatočné náklady. V prípade letísk ide o „landing fee”, teda „pristávacie poplatky“ a Péter Ákos Bod hovorí, že to nemá so ziskom nič spoločné.
Hoci nariadenie vlády hovorí o „daniach z nadmerného zisku“, v prípade leteckých spoločností sa v ňom uvádza „príspevok“. To znamená, že naozaj nezdania zisk, ale letecké spoločnosti musia za každú letenku zaplatiť určitú sumu. Presnejšie ju musí do štátnej pokladnice zaplatiť subjekt, ktorý vykonáva pre leteckú spoločnosť služby pozemnej obsluhy. Tieto subjekty to, samozrejme, presunú na letecké spoločnosti.
V zmysle nariadenia vlády sa musí od 1. júla za každého pasažiera zaplatiť:
- 3900 forintov (v čase vzniku tohto článku je to 9,87 eura), ak sa destinácia nachádza v Európe (všetky krajiny EÚ a krajiny v Európe mimo EÚ),
- 9750 forintov (24,67 eura), ak je destináciou krajina mimo Európy.
Opatrenie sa vzťahuje len na odlety a netýka sa tranzitných cestujúcich, teda tých, ktorí na letisku v Maďarsku len prestupujú.
Hoci ceny leteniek sa dynamicky menia, v čase písania nášho článku (štvrtok) sa na stránke spoločnosti Wizz Air dala kúpiť letenka z Budapešti do Berlína na 30. jún najlacnejšie za 11 940 forintov (necelých 30 eur).
Ak spoločnosť nepresunie osobitnú daň vo výške 3900 forintov na pasažiera, príde o tretinu tejto ceny. Ak daň presunie v plnej miere, letenka bude stáť o 32 percent viac, teda 15 840 forintov (takmer 40 eur).
Keďže osobitná daň sa vzťahuje len na odlety z Maďarska, rozdiel nie je takýto markantný v cene drahších či spiatočných leteniek.
Viac ako hlúposť
„Príspevok“ leteckých spoločností neodôvodňuje vláda situáciou, ktorá vznikla v dôsledku vojny, ale tým, že počas obdobia pandémie míňali ľudia oveľa menej na cestovanie, a tak im ostalo veľa peňazí, ktoré minú v začínajúcej sa sezóne. Preto podľa vlády aj letecké spoločnosti získajú obrovský nadmerný zisk.
Letecké spoločnosti to však vidia inak. Robert Carey, prezident spoločnosti Wizz Air, ktorá je lídrom na trhu v Maďarsku, sa už po oznámení o osobitných daniach pre web HVG vyjadril, že sektor leteckej dopravy „utrpel značné škody počas pandémie covidu a príjmy, respektíve zisky odvetvia podľa očakávaní ešte dlhý čas nedosiahnu úroveň spred vypuknutia pandémie“.
Podľa Careyho boli uplynulé dva roky veľmi silnou ranou pre celý sektor turistického ruchu a každá ďalšia ekonomická záťaž ďalej spomaľuje dlhoočakávané oživenie. „Zavedenie dane za každého pasažiera by znamenalo vyššie cestovné náklady v sektore, ktorý je dva roky stratový. Spochybňovanie tohto faktu je v rozpore s najzákladnejšími ekonomickými analýzami,“ povedal Carey.
Na otázku portálu Napunk, či plánuje Wizz Air zvýšiť ceny, respektíve ako zmení osobitná daň vyhliadky na práve sa začínajúcu turistickú sezónu, nám spoločnosť prostredníctvom svojej PR agentúry odpovedala len toľko, že „Wizz Air zatiaľ skúma, v akej miere sa bude vyrubená osobitná daň týkať spoločnosti a jej cestujúcich“. Letecká spoločnosť preto momentálne nevie na otázku plnohodnotne odpovedať.
Vyjadrenie prezidenta spoločnosti Wizz Air však naznačuje, že spoločnosť plánuje z dôvodu osobitnej dane zvýšiť ceny.

Zdanenie leteckých spoločností podporila vláda tento týždeň aj prostredníctvom komunikačnej kampane: v stredu ráno sa v tlači v jednotlivých župách, respektíve v iných publikáciách blízkych vláde objavil článok s názvom Osobitná daň pre letecké spoločnosti je aktuálna, ktorý útočí predovšetkým na Wizz Air.
V článku prehovorí Ferenc Galgóczy, majiteľ spoločnosti Budport Handling, niekdajší poskytovateľ pozemných služieb pre Wizz Air a Malév, podľa ktorého „je reakcia spoločnosti Wizz Air masívnym rozdúchavaním vášní“. Galgóczy tvrdí, že rozhodnutie maďarskej vlády napodobnia aj iné krajiny v rámci EÚ, „takže letecké spoločnosti sa budú musieť skamarátiť s touto formou znášania verejných nákladov“. Dumpingové ceny nízkonákladových spoločností podľa neho deformujú trh.
V stredu pred obedom reagovala na osobitnú daň maďarskej vlády aj spoločnosť Ryanair, ktorá sa svojím podielom na maďarskom trhu nachádza na druhom mieste.
V nezvyčajne silnom vyjadrení sa uvádza: je viac ako hlúposť, že maďarská vláda vyrubuje na letecký priemysel daň z extra profitu, keď neexistuje ani zisk.
Obchodný riaditeľ spoločnosti Ryanair Jason McGuinness si myslí, že „letecké spoločnosti sú už teraz vinou covidu a ruského útoku na Ukrajinu stratové, preto plán dane z nadmerného zisku nie je logický, jeho načasovanie a realizácia sú zlé“. Zároveň si myslí, že nová daň okamžite priviedla Maďarsko do konkurenčne nevýhodnej situácie a pre letecké spoločnosti a cestujúcich je tak krajina menej príťažlivá.
Cenová konkurencia môže zmierniť zvýšenie cien
V akej miere spôsobí osobitná daň zvyšovanie cien, závisí od viacerých faktorov.
Péter Ákos Bod si myslí, že vo všeobecnosti nie je jasné, či spoločnosti prenesú takéto dodatočné náklady na spotrebiteľov. Keďže dodatočné náklady spoločností vzrastú, ich zámerom by malo byť presmerovanie týchto daní, no ak predpokladáme, že príjem spotrebiteľov je nemenný, „nedajú ešte aj im do vrecka tisíc forintov“, a keď budú mať pred sebou drahší produkt, dopyt o niečo klesne. O koľko, to nie je ľahké povedať.
Wizz Air ráta v každom prípade so zvyšovaním cien, Ryanair hovorí o konkurenčnej nevýhode. Spoločnosť Budapest Airport Zrt., ktorá prevádzkuje medzinárodné letisko Ferenca Liszta v Budapešti, sa pre portál Napunk vyjadrila, že s leteckými spoločnosťami neustále rokujú, pretože podľa nej existuje riziko, že opatrenie bude mať veľký vplyv na prevádzku.
Aký konkrétny vplyv bude mať daň z extra profitu leteckých spoločností na spoločnosť Budapest Airport, závisí podľa tejto firmy vo veľkej miere od ďalších rozhodnutí leteckých spoločností. Zdôrazňuje, že finančná situácia spoločnosti Budapest Airport je vďaka dobrému kapitálu vlastníckeho pozadia stabilná.
Tvorba cien však nezávisí len od osobitnej dane. Wizz Air a Ryanair sú na maďarskom trhu najväčšími rivalmi, ich podiel je 31,5, respektíve 21 percent.
Ako v jednej analýze uvádza ekonomický portál G7, jedným z dôležitých faktorov cenotvorby je, za akú cenu budú letecké spoločnosti kupovať palivo, ktorým sa zvykli zásobiť na niekoľko mesiacov vopred. Naposledy kúpil Ryanair čoraz drahší letecký benzín v čase, keď jeho cena práve trochu klesla, kým Wizz Air ho získal za vyššiu cenu.
Ryanair môže mať preto v nasledujúcom polroku až roku o 30 – 40 percent nižšie náklady na palivá ako Wizz Air. V krátkodobom horizonte je to obrovská konkurenčná nevýhoda, vďaka ktorej bude môcť Ryanair ísť oproti Wizz Airu pod cenu, uviedol pre portál G7 Gábor Bukta, akciový analytik Concorde. Je možné, že Wizz Air preto nebude môcť celkom presunúť osobitnú daň na cestujúcich a aspoň časť z nej bude musieť znášať on.
Ryanair však vo štvrtok už rozhodol, a ako píše portál 444, letecká spoločnosť prenesie daň z nadmerného zisku na cestujúcich.
Cestujúci, ktorí si kúpili letenku na júl alebo neskorší dátum s odletom z Budapešti, dostali vo štvrtok e-mail, podľa ktorého letecká spoločnosť spätne vyrubuje každému osobitnú daň vo výške 3900 forintov (teda 10 eur).
Ak je to pre niekoho neprijateľné, svoju letenku môže zrušiť do 16. júna a vrátia mu plnú sumu, ktorú zaplatil, inak bude suma osobitnej dane automaticky stiahnutá z účtu.
Vláda na to reagovala v piatok vyjadrením, že opatrenie Ryanairu odmietajú a považujú ho za neakceptovateľné, preto iniciujú proti spoločnosti konanie v oblasti ochrany spotrebiteľov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ágoston Renczes
Napunk




































