Má 17 rokov a s tímom navrhol aplikáciu pre americkú armádu: Chcel by som ísť na vysokú školu, ak na to budem mať čas
Skupina študentov sa prihlásila do súťaže americkej štátnej organizácie, ktorá má pod sebou vojenské lode. Navrhli aplikáciu, poslali ju päť sekúnd pred uzávierkou a vyhrali – porazili aj veľké americké technologické firmy. Organizácia Naval Sea Systems Command si vybrala aplikáciu vytvorenú tímom študentov pod vedením sedemnásťročného Jakuba Nagya.
Aplikácia má pomôcť námorníkom priamo na lodi vytvárať náhradné diely poškodených častí, a to napríklad cez 3D tlačiareň. Jakub Nagy so skupinou študentov vytvára aj pikobalón – ľahký balón, ktorý dokáže letieť niekoľko dní a posielať dôležité údaje na predpoveď počasia. Skupina neplnoletých študentov teraz rozmýšľa, ako bude predávať licencie a patenty.
V rozhovore sa dočítate:
- ako si predstavuje ideálneho učiteľa,
- prečo si námorníci môžu vyberať medzi kruhom, štvorcom a trojuholníkom,
- ako by pikobalón mohol predpovedať tornáda.
Vyhrali ste súťaž pre americké námorníctvo, predbehli ste zvyšné americké tímy. Prečo vôbec armáda takú súťaž vypísala? Aký problém potrebovala riešiť?
Týkalo sa to vojenských lodí. Sú to veľké štruktúry, kde sa môže pokaziť veľa dielov, no zároveň môže byť počas vojny potenciálne päť rokov niekde na mori, bez možnosti vrátiť sa do prístavu. Preto musia byť všetky náhradné diely na lodi. V minulosti museli byť všetky diely na palube, ale to môže byť problém.
Prečo?
Lebo sa môže desaťkrát pokaziť tá istá vec a nemôžete mať také obrovské sklady. Teraz majú možnosť vyrábať diely digitálne rovno na palube – cez 3D tlačiarne alebo CNC frézy. Lenže problém sa presúva iba na iný level.
Kam?
Namiesto skladu fyzických dielov potrebujú mať databázu modelov týchto dielov. Lenže armádna technika je stará aj 20 či 30 rokov a takúto databázu nemajú. Nemôžu teraz lode odstaviť, rozobrať každú jednu vec, naskenovať ju a namodelovať, aby to stroj vyrobil. Preto potrebovali aplikáciu, pomocou ktorej to priamo na lodi namodelujú aj vyrobia.
Je to také zložité?
Na túto prácu by inak potrebovali špecialistov, lenže v čase krízy to môže byť problém. Keď sa pokazí nejaký diel, museli by čakať, kým sa k nim dopraví inžinier. Takže potrebovali aplikáciu, ktorú si otvorí námorník, vezme poškodenú súčiastku, spraví pár meraní a zadá ich do aplikácie. Tá vyrobí model súčiastky a pošle ho do tlačiarne, frézy či čohokoľvek, to je tajné.
Aký konkrétny model ste mali vyrobiť?
Aplikácia dokáže vyrobiť v zásade hocijaký diel, ale do súťaže vybrali kohútik od ventilu – je to diel, ktorý je dosť ťažký, ale málo tajný. Tento objekt má veľmi veľa variácií a možno 25 parametrov.
Čo to znamená?
Môže z toho vyjsť nekonečne veľa kombinácií. Do aplikácie námorník zadá – je matica kruhová alebo štvorcová? Aký veľký je disk? Aký veľký je vnútorný disk? Koľko „paličiek“ je na kohútiku? Aký majú medzi sebou uhol? Výstupom môže byť malé plastové koliesko na meracie potrubie, ale aj veľký oceľový ventil, ktorý musia otáčať dvaja námorníci.
Koľkí ste na tom pracovali?
Boli sme štyria. Ja som projekt koordinoval a programoval počítačové rozhranie. Viktor aplikáciu dizajnoval. Martin robil celý algoritmus – vytváral vlastné matematické funkcie, veľmi komplikované geometrické a matematické veci, ktorým ani nerozumiem. Adam riešil právnu časť a dokumentáciu. Celé sme to odovzdali cez Američana, pretože do súťaže sa mohli prihlásiť iba ich občania.
Prečo vôbec americká armáda vypisuje súťaž? Nevie si takú aplikáciu vyvinúť sama?
Kedysi mala armáda najšpičkovejšiu technológiu. Lenže teraz je
