Denisa Funtíková
- Sulík a Matovič sa ešte vo februári dohodli so Slovenskými elektrárňami, že od budúceho roka sa nezvýši cena pre domácnosti. Zostať má na úrovni 61 eur za megawatthodinu, aj keď na trhu sa predáva za 200.
- Matovič sľúbil nízku cenu aj školám, nemocniciam a domovom dôchodcov.
- Dohodnutý objem elektriny je však príliš nízky. Sulíkov štátny tajomník Karol Galek preto navrhol, aby išla lacná elektrina iba domácnostiam.
- Čaká sa aj na záväzné potvrdenie dohody s elektrárňami. Akcionárom môže prekážať, že im Matovič chce zaviesť ďalšie dane.
Prešli takmer štyri mesiace, odkedy sa ministri financií a hospodárstva a zástupcovia Slovenských elektrární (SE) postavili na pódium, aby ohlásili radostnú správu:
že vďaka ich dohode domácnosti ušetria miliardu eur v cenách elektriny. Igor Matovič vtedy sľuboval, že lacnejšia energia bude aj pre nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy.
Mnohé z nich preto prešli z trhovej na regulovanú cenu. Teraz však hrozí, že sa im zľava neujde. Ministerstvo hospodárstva totiž navrhlo v liste regulačnému úradu, aby išla lacná elektrina iba domácnostiam.
Napriek pokročilému času stále chýbajú dôležité detaily a dohoda medzi štátom a elektrárňami je len vo forme nezáväzného memoranda. Treba ho potvrdiť zmluvou, ktorú však komplikuje Matovičova snaha zaťažiť energetikov ešte aj ďalšou daňou.
Dodávatelia preto nevedia, koľko lacnej elektriny dostanú pre svojich zákazníkov a koľko jej majú nakupovať za vysoké ceny na trhu.
Dohodnutý objem nevystačí pre všetkých
Memorandum podpísali minister financií Igor Matovič, minister hospodárstva Richard Sulík a najväčší akcionár SE, v ktorom majú podiely koncern EPH milionárov Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča a talianska spoločnosť Enel. Štát má v elektrárňach menší, tretinový podiel.
Na základe dohody by mali byť ceny elektriny pre domácnosti zafixované do konca roka 2024 na 61,21 eura za megawatthodinu. Trhová cena je od vypuknutia vojny na Ukrajine približne trojnásobná. (Ide o cenu za komoditu, ku koncovej cene sa ešte prirátajú ďalšie regulované poplatky.) Na trhu panuje zhoda, že dohodnuté množstvo lacnejšej elektriny z memoranda ani zďaleka nebude stačiť na pokrytie celej spotreby regulovaného segmentu.
Pôvodne sem patrili iba domácnosti a malé podniky, no vzhľadom na vysoké ceny energií dal štát možnosť aj ďalším odberateľom, ktorí mali neregulované ceny odrážajúce turbulentnú situáciu na burze, aby prešli k regulovaným. V prípade plynu išlo o väčšie domové kotolne a pri elektrine o domovy sociálnych služieb, detské domovy či obce.
Celkový dohodnutý objem elektriny je podľa memoranda 6,15 terawatthodiny ročne. „Spotreba slovenských domácností je približne 5,6 terawatthodiny ročne. Vláda chce rozdiel využiť na dodávky lacnejšej elektriny aj pre nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy,“ povedal vo februári minister financií Matovič.
Niektorí na základe tohto vyhlásenia prešli do regulovanej skupiny, upozorňuje Jana Ambrošová, šéfka Združenia dodávateľov energií.
Tento Matovičov sľub však, zdá sa, prestáva platiť. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek totiž napísal v liste predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrejovi Jurisovi, že „v kontexte doterajších rokovaní sa javí ako najlepšie a zároveň jediné schodné riešenie, že elektrina za zvýhodnenú cenu od SE bude dodávaná výlučne odberateľom v domácnostiach“. Vyzerá to teda tak, že školy, domovy dôchodcov a nemocnice nakoniec zo schémy vynechajú.
Ambrošová hovorí, že dohodnutý objem lacnej elektriny na pokrytie všetkých týchto zákazníkov nestačí.
Malých podnikov sa to netýka
Upozorňuje na to aj Martin Ondko, generálny riaditeľ Magna Energia. „Ako sa bude tento stav riešiť, nevieme, keďže od štátu sme žiadne informácie v tomto kontexte nedostali.“
Podľa Ondka by bolo najspravodlivejšie, ak by sa v prípade nedostatku lacnejšia elektrina rozdelila medzi odberateľov pomerným spôsobom a spotreba navyše sa účtovala za štandardné ceny. Takto by sa napríklad zabezpečilo, že za zníženú cenu si nik nebude vyhrievať vodu v bazéne či prístupovú cestu do garáže. „Škoda, že Slovensko sa roky nevie vyrovnať s energetickou chudobou, a tak „zraniteľní“ sú všetci bez rozdielu príjmov či majetku,“ povedal Ondko.
Riešenie ukazuje na motorových palivách. „Predstavte si, že dostanete 70 litrov benzínu či nafty mesačne za lepšiu cenu. Pomôže to tým, ktorí potrebujú cestovať do práce autom, nie tým, ktorí idú na výlet športiakom s 20-litrovou spotrebou na 100 kilometrov.“
Vyzerá to teda tak, že s lacnou elektrinou nemôžu počítať ani malé podniky, ktoré patria medzi regulovaných klientov. Tie majú spolu s domácnosťami spotrebu až 6,4 terawatthodiny – viac ako Matovičom dohodnutý objem. O malých podnikoch ani nebola predtým reč.
Ako sa bude zastropovaná elektrina prerozdeľovať medzi odberateľov a akých konkrétne teda ešte nie je jasné.
Prečo stále neexistuje definitívna dohoda medzi štátom a elektrárňami? Dôvodom môže byť to, že Matovič presadzuje ešte aj ďalšie zvýšenie daní pre energetické firmy cez takzvaný mimoriadny odvod.
Akcionárom elektrární sa teda môže stať, že najskôr sa nechajú pripraviť o vysoké budúce zisky a potom im naparia aj ďalšie dane. (Vlastník elektrární EPH má totiž na Slovensku aj plynárne a distribúciu elektriny).
Podľa zdrojov Denníka E sa rokovania medzi štátom a SE zasekli aj na tom, že príslušné rezorty nechcú elektrárňam garantovať to, čo pôvodne sľúbili. Malo by ísť o tento bod memoranda:
„Ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií v rokoch 2022 až 2025 nebudú vyvíjať iniciatívu a ani nepodporia žiadnu iniciatívu smerujúcu k zavedeniu, zvýšeniu alebo sprísneniu akejkoľvek novej dane, odvodu, poplatku, špecifickej platby alebo regulácie, ktorá by mala dodatočný negatívny finančný dopad pre Slovenské elektrárne.“
Záleží na tom, aký má domácnosť produkt
Zastropovaná cena sa tiež nebude týkať asi 2000 zákazníkov spoločnosti Magna Energia, ktorí majú dynamické tarify, pri ktorých sa rozlišujú ceny po hodinách. Tie sú neregulované a reagujú na ceny počas jednotlivých časových pásiem v rámci dňa a víkendov.
Týmto zákazníkom od Magny už prišli nové ceny platné od budúceho roka. Zvýšené môžu byť aj o 100 %, pretože plne odzrkadľujú vývoj na trhoch.
„Ide predovšetkým o tých, ktorí majú doma nainštalovanú fotovoltiku a teda si dokážu spotrebu v špičke pokryť z vlastných zdrojov. O dynamickú tarifu môžu požiadať všetci, ktorých domácnosť je vybavená inteligentným elektromerom,“ povedal Ondko. Týka sa to nielen zákazníkov s fotovoltikou, ale aj odberateľov, ktorých spotreba je vyššia než štyri megawatthodiny ročne, predovšetkým rodinných domov.
Magna Energia nepredpokladá, že pri dynamických tarifách bude možné využiť nákup elektriny od SE za zvýhodnené ceny. Takáto domácnosť však môže kedykoľvek po dohode s Magnou prejsť naspäť k regulovaným cenám.
Dodávateľ upozorňuje, že všetky zmluvy vznikli na základe dohody s klientom, ktorí s neregulovanou tarifou tohto typu súhlasili, keďže je pre nich výhodnejšia ako regulovaná cena. „Aj bez fotovoltiky sa podľa štatistík dokázali mnohí dostať na úsporu zhruba 30 %, s ňou boli úspory vyššie,“ uvádza Magna Energia, ktorá ako jediná na trhu ponúka dynamickú tarifu. Od nového roka však budú musieť tento produkt vytvoriť všetci dodávatelia s viac ako 100-tisíc odberateľmi.
Zostávajú im dva týždne
Trhové ceny elektriny, podľa ktorých nakupujú aj dodávatelia, dosahujú od začiatku roka rekordy a vzhľadom na vojnu sa stále držia hore. Regulačný úrad preto v tomto roku pôvodne určil, že obchodníci majú nakupovať v druhom a treťom kvartáli tohto roka – v nádeji, že cena klesne. Na základe priemeru počas týchto šiestich mesiacov sa mala určiť regulovaná cena pre ďalší rok.
Keďže vláda sa stále nedohodla so SE, najskôr posunuli začiatok referenčného obdobia na 1. júla, čím ho aj skrátili na tri mesiace. Galek teraz v spomínanom liste žiada ÚRSO, aby obdobie na nákup elektriny opäť skrátili a posunuli o ďalší mesiac. „Toto referenčné obdobie bude zodpovedať posledným dvom mesiacom tretieho kvartálu roku 2022 (namiesto celého tretieho kvartálu), čiže so začiatkom od 1. augusta.“ Galek dúfa, že dovtedy sa s elektrárňami dohodnú a konečne sa vyjasní, s akou elektrinou môžu rátať.
„Dodávateľom zostáva niekoľko týždňov a vôbec nevedia, čo majú robiť. Keď nakúpia drahú elektrinu a potom sa dozvedia, že dostanú prístup k lacnej z memoranda, čo spravia s drahou? Alebo opačne, majú sa spoľahnúť na štát a nenakúpia?“ pýta sa Ambrošová. Je tu podľa nej reálne riziko, že situáciu ustoja len firmy s podielom štátu, ktoré si to môžu dovoliť.
Štát finalizuje a nekomunikuje
Dodávatelia sa tiež sťažujú, že ministerstvá ani ÚRSO s nimi nekomunikujú. „Pravda je taká, že od februára, keď bolo memorandum podpísané, sa neudial žiadny progres. Nie je známy mechanizmus, akým by sa elektrina zo SE dostala k dodávateľom a následne k domácnostiam, nie je vôbec jasné, kto bude zaradený do skupiny „vyvolených“ zraniteľných odberateľov, hoci sa nádejajú viacerí,“ vysvetľuje Jana Ambrošová.
Sulíkov rezort na otázky redakcie odpovedal, že memorandum je iba základným rámcom dohodnutej spolupráce a zmluvu v súčasnosti finalizujú. „Po jej sfinalizovaní bude možné poskytnúť bližšie informácie,“ hovorí ministerstvo hospodárstva.
Ani Slovenské elektrárne detaily neprezradili. „Vymedzenie okruhu zraniteľných odberateľov, ktorí majú benefitovať zo stanovenej ceny elektrickej energie, je na rozhodnutí ministerstiev,“ vyjadrila sa hovorkyňa elektrární Oľga Baková.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
